Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Lucy Volturi 2. kapitola

06.12.2011 (15:45) • VampireAlice • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 1008×

Lucy:

Kde práve môže byť Lucas? Aro ho pred mesiacom vyslal na misiu s Corin a Demetrim. Lucas dokáže rozpoznať pravdu a ešte je aj výborný bojovník. Už ako novorodený zložil Felixa. Mne sa o takom šťastí ani nesnívalo. Obrazne, samozrejme. Demetri bol stopár a Corin vedela zablokovať, aby niekto nevidel budúcnosť Corin a tých, čo chráni. Ale pred ostatnými darmi bola bezbranná.

Zožierala ma úzkosť. Prečo musela dať Corin všetkých pod svoj štít?! Nič nevidím! Vraj je to preto, lebo v klane, ktorý sledujú, je upírka, ktorá má podobný dar ako ja.

Pozrela som na knižku, ktorú mi dal Eleazar k mojím prvým narodeninám v koži upírky. Ktovie, kde je zase Eleazar. Pred dvoma rokmi sa zamiloval do jednej upírky, Carmen, a odišiel s ňou z Volterry. Bolo mi za ním smutno. Bol pre mňa ako strýko. Keď som spoznala Carmen, aj tú som mala rada.

Knihu som odložila a vybrala som sa do kúpeľne. Napustila som si plnú vaňu teplej vody. Ľahla som si tam a ležala, až kým voda nebola úplne ľadová. Nevadilo mi to, ale nechcelo sa mi ďalej leňošiť. Obliekla som sa, dala som si top so zaväzovaním okolo krku a černe úzke rifle. K tomu som si obula balerínky. Pozrela som sa na hodinky, boli tri hodiny ráno. Povedala som si, že zavolám Lucasovi. Vytočila som jeho číslo a po pár zazvoneniach to zdvihol.

„Haló?“ povedal do telefónu

„Ahoj, Lucas, tu je Lucy. Ako sa máš?“

„Jé, ahoj! Mám sa fajn, a ty? Čo sa deje vo Volterre?“ Jedným dychom som mu vyrozprávala celú situáciu s Rumunmi.

„Kde vlastne ste?“ dodala som na koniec.

„Hneď ti poviem, len niekoho zavolám k telefónu.“ On mi to povie? Hmm, to som zvedavá.

„Ahoj, Lucy! Ako sa máš?“ ozvalo sa.

„Eleazar?! Och, ahoj! Mám sa dobre! A ty a Carmen? Už ste sa usadili?“

„Ja aj Carmen sa máme dobre. A usadili sme sa.“

„Kde?!“

„V Denali, meste na Aljaške. Stretli sme tam jeden klan a prijali nás medzi seba. Ale chcem s tebou hovoriť aj o inom.“

„Počúvam ťa.“ Čo sa deje?

„Lucas ostane s nami. Je pre nás ako syn. On súhlasil. Demetri a Corin sú na ceste do Volterry. Môžem ťa o niečo poprosiť? Povedz to Arovi. Ja aj Carmen sme mohli odísť. Lucas tiež bude môcť ísť.“ Dávalo mi to zmysel.

„To je skvelé! Idem z Arom.“ Predstierala som radosť.

„Dobre, potom zavolaj, ako to dopadlo. Ahoj.“

„Ahoj.“ Telefón som odložila na stolík. Lucasa som mala veľmi rada. Bolo to malé spojivko s mojím ľudským životom. Síce si naň nepamätám, je to pre mňa dôležité. Ale kašlem na Lucasa. Nech si žije svoj život, môže si robiť, čo len chce. Nehnevám sa však na neho. Vzdychla som si. Musím sa porozprávať s Arom. Zdvihla som sa z postele.

Cestou k dverám som sa pozrela do zrkadla. Ako každý upír som bola nádherná. Mala som dlhé hnedé vlasy a čierne oči. Bola som dosť smädná. Našťastie mám dobré sebaovládanie, lebo Gianna by skončila zle. Ale zajtra má vraj prísť Heidi s turistami. Jediný svetlý bod v tomto týždni. Aj s nakupovaním s Jane. Rumuni a odchod Lucasa ho pokazili.

Za okamih som bola v trónnej sieni, nikto tam však nebol. Zrazu som pocítila, že ma niekto pozoruje. Rýchlo som sa otočila a zavrčala som. Bol to Matt.

„Matt! Toto mi nerob. Mohla som na teba zaútočiť! Do kelu, čo tu robíš?!“ prskala som naňho.

„Ahoj, Lucy! Aké milé privítanie!“ Len som znovu zavrčala.

„Čo tu robíš tak neskoro?“ opýtal sa.

„Hľadám Ara. Lucas sa rozhodol ostať s Eleazarom a Carmen, ktorých stretol na Aljaške.“ Matt vyzeral byť rozhorčený a smutný. Lucas bol jeho dobrý kamoš.

„Ako Aro zareaguje, Lucy?“

„Ako to mám vedieť? Corin vie brániť na akúkoľvek vzdialenosť! A Aro, Caius a Marcus sú nepretržite pod jej štítom! Stiahne ho z nich len vtedy, keď to vyžadujú!“ Fakt ma teraz naštval. Neznášam, keď som „slepá“. A on mi to ešte pripomína! Akoby to nevedel!

„Prepáč! Nechcel som ťa nahnevať! Toto som nevedel! Naozaj!“ Pochybovačne som sa na neho pozrela.

„Kde je Aro?“ spýtala som sa.

„Vo svojej pracovni. Tak čau.“ Otočil sa a odišiel. Asi som to prehnala. Budem sa mu musieť ospravedlniť, teraz však musím za Arom. Rozbehla som sa a pri Arovej pracovni som zastala a zaklopkala som.

„Vstúpte!“ ozvalo sa. Aro sedel za stolom a prehraboval sa v nejakých papieroch. Usmial sa, keď ma uvidel.

„Dobré ráno, Lucy. Čo tu robíš v týchto skorých ranných hodinách?“

„Dobré ráno. Som tu v mene Lucasa, ktorý mi pred pár minútami volal. Carmen a Demetri sa vracajú späť do Volterry.“ Viac som nehovorila, len som mu podala ruku. Nechcelo sa mi to druhý krát vysvetľovať. Aro prikývol. A zamračil sa.

„Chystáš sa aj ty preč? Opustíš Volterru, Lucy?“ Vyvalila som naňho oči. Ako sa môže pýtať takú absurditu?

„Nie! Samozrejme, že nie! Si môj otec a stvoriteľ. Milujem Volterru. Ako by som mohla odtiaľto odísť? Lucasa mám rada. Je to ale jeho život a ten si musí žiť každý sám.“ Bolo vidno, že sa Arovi po mojich slovách uľavilo.

„Ak je to všetko, môžeš ísť. Lucasovi, pravdaže, brániť nebudem.“

„Dobre. Ešte sa chcem spýtať, či zajtra naozaj príde Heidi.“ Aro sa zasmial.

„Áno. Vidím, že si smädná. Uvidíme sa neskôr.“

Do svojej izby som išla ľudskou rýchlosťou, chcela som si urovnať myšlienky. Keď som prišla do izby, rozmýšľala som, čo budem robiť. Zapla som si telku, ale tá ma po desiatich minútach prestala baviť. Rozhodla som sa zavolať súrodencom a Mattovi, či už konečne pôjdeme do bazéna. Najskôr som však zavolala Eleazarovi. Veľmi sa tešil z mojej správy.

Túto kapitolu nevenujem nikomu inému ako Renommee. A neboj, v tretej kapitole tam už budeš. :)

1. kapitola - 3. kapitola

Zhrnutie VampireAlice

Autor: VampireAlice (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Lucy Volturi 2. kapitola: