Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ludus quum fatalis 4.kapitola

02.09.2009 (08:00) • ClairdeLune • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 939×

Ludus quum fatalis

4.kapitola

Prítomnosť

Bella

Buchli dvere! Ani som sa neobzrela, zotrela som si slzu a ľahla si na posteľ. Nejako to asi prežijem!

Minulosť

Edward

Moju limuzínu hnali po diaľnici. Nezaujímal som sa o okolitý svet. Bolo mi to jedno. Čo sa deje vonku. Bol som mimo. Už za pár hodín ju uvidím. Nejakú starú ropuchu. Jane mi drtila ruku. Cítil som ako mi ju stlačila viac, keď som si oprel hlavu a frustrovane vydýchol.

„Ed, to...“

„Nehovor, že to bude dobré!“ vyštekol som na ňu.

„Ale prečo?“

„Prečo?!“ sarkasticky som sa na ňu usmial.

„Ed, ona je...“

„áno, áno viem! Je pekná milá, priateľská a čo je hlavné je plodná!!“

„Ale to sú najhlavnejšie veci.“

„áno?! A kde je láska? Neha?“

„To nepotrebuješ.“

„ale áno potrebujem!“

„Načo?“

„Načo? Láska je na to aby si vedel, že sa máš o koho oprieť a neha je niečo čím si potvrdzuješ lásku a nieže tam prídeme ja ju pretiahnem ona mi porodí dieťa a je to!“

„No tak ju nepretiahneš ale ju pomiluješ!“

„Jane ak nesklapneš sám ťa umučím!“

„Jasné ty!“ pozrel na mňa zo zdvihnutým obočím.

„áno ja!“

„Dobre, pán  ublížim-ti!“

„Len sa smej!“

Minulosť

Bella

Vkročili sme nádherného sálu. Na konci stála skupinka ľudí. Upírov. Cullenovci nahodili  zmučené výrazy. Všetci sa ako na povel otočili. V očiach jedného upíra, ktorý sedel na tróne, zahorela radosť.

„Carlisle!“ pozrela som sa na Carlislov zmučený výraz. Okamžite nahodil vyrovnaný výraz.

„Aro.“

„Vítam ťa! Aj teba moja dráha Isabella!“ ostatných obišiel a išiel priamo ku mne. Tak tento muž mi zničil alebo lepšie povedané zničí život? Tak ku mne sa nepriblíži! Ustúpila som pred ním, on si to asi nevšimol. Alebo nechcel všimnúť. Išiel stále za mnou. Schovala som sa za Carlisla. Automaticky ma objal a pohladkal ma po vlasoch. Cítila som ako mi do očí idú slzy.

„Carlisle, keď už ste tu, tak asi vieš o čo ide, však? O Esme! Aká si krásna! Aj ty Rosalie nenašiel som upírku, ktorá bola hodná tvojej krásy aj ty Alice.“ Rosalie na neho zazerala, pohodila zlatými vlasmi a otočila sa mu chrbtom. Alice sa falošne usmiala a Esme tá sa možno usmiala nefalšovane.

„áno viem prečo sme tu.“

„áno, vďaka Alice, však?“

Asi slovo ´však´ má obľúbené.

„Aro, povedz mi, prečo moja rodina?“

„ale Isabella nie je tvoja rodina!“

„ale áno je!“

„No pozri dám jej návrh a keď ho odmietne tak Vás budem musieť zabiť, lebo ste porušili zákon a povedali o nás človeku ale ak to príjme tak Vás možno ešte uvidí.“

Pozrel sa na mňa. Priamo na mňa. Alice sa ku mne naklonila aj keď ju počuli asi všetci.

„Bella, nič nepríjmi! Neber na nás ohľad.“

„O Aký návrh sa jedná, Aro?“ opýtala som sa toto človeka. Upíra.

„Vieš Bella...“

„Pre Vás som Isabella.“ Aj keď som iba krehký človek ale už teraz mi zničil život.

„Môj syn, Isabella, potrebuje dediča a ty keďže o nás vieš, tak mám pre teba návrh. Ty mu dáš do dvoch rokoch dediča a ja na oplátku pustím Cullenovcov ale chcem dediča. Tak čo, platí??“

Alice na mňa pozrela s nádejou ako aj Rosalie. Ale v čom bola tá nádej? V tom, že mu dám dediča a ich pustím alebo ich nechám zomrieť? Pozrela som sa do múdrej tváre môjho druhého, milujúceho otca. Calisle na mňa pozeral porazene. Pozrela som sa do tváre mojej druhej matky, ktorá ma milovala aj ona mala v tvári nádej. Pozrela som sa do očí mojej nádhernej, neodolateľnej sestre Rosalie. Ona mala tvár plnú zlosti. Ako aj Alice ale tá ma očami prosila. Jasper a Emmett ma tiež prosili očami. Alice sa jediná opovážila prehovoriť.

„Bella, prosím.“ Pozrela som sa do jej tváre. Nemôžem im ublížiť! Radšej zomriem ja! Ako oni! Nikto z nich nesmie zomrieť! Ja budem radšej prežívať peklo ako oni! V Aliciných očiach sa mihol odraz mojich očí, zahorelo mi tam rozhodnutie. Periférnym videním som videla ako Alice si kľakla na zem. Ako si tvár chytila do dlani, ako vykríkla.

„Nie! Bella, prosím, nie!“

„Prímam!“ otočila som sa na Ara. Ten vyskočil a zatlieskal si rukami. Bol taký odporný!

„Prečo moja rodina, Aro!“ vykríkol Carlisle.

„Bella vás zachránila, mal by si jej poďakovať!“

„Bella! Nie, nesmieš!“ vrhla sa na mňa Alice ale to ju odbili traja strážcovia.

„Carlisle, môžete slobodne odísť domov! Bol som rád, že ste ma prišli pozrieť aj keď v tak nevhodnej situácii, o Bellu bude dobre postarané, nemusíš sa báť a raz sa Vám možno vráti. Zbohom, moji priatelia!“ povedal Aro, ale to už moju milovanú rodinu vyprevádzali  von z dverí, ktorými sme prešli.

„Nemôžem sa rozlúčiť?!“ skríkla som.

„Takto to bude ,Bella, lepšie. Musíš sa ísť pripraviť o hodinu vyrážate! Alex! Priprav pre Bellu všetko a oznám jej podrobnosti! Poďme! Edward už odišiel?“ povedal ako keby sa nám už prestal venovať. Moja rodina! Moja rodina! MOJA RODINA!

„MOJA RODINA!“ skríkla som ale nikto si ma nevšímal. Chlapec možno tri roky odo mňa mladší ma chytil pod pažu a niesol ma do nejakej izby. Ani neviem kam. Toto je Edward? Asi áno má červené oči, chladné prsty a je nádherný ale pre mňa nechutný! Prišli sme do nejakej izby. Posadil ma na posteľ. Ja som sa šuchla do stredu. Kolená som si objala pažami a húpala sa zboka na bok. Prišiel predo mňa a položil na posteľ tašku, cestovnú. Niekam cestujeme?

„Takže, Isabella, podľa tradícii, budeš musieť mať pri vašom prvom sexe toto oblečené.“ Ukázal na košieľku.

„Na splodenie potomka budete mať mesiac.“

„Mesiac? Nie dva roky?“

„Áno, Edward má na to dva roky. Ty máš na to iba mesiac a keď nie tak tvoju rodinu zabijeme a teba tiež. Tu máš nejaké oblečenie a berieš nejakú antikoncepciu? Mala si už prvý sex?“

„Nie neberiem antikoncepciu a nie som ešte panna.“

„Dobre, môžeme ísť.“

Autor: ClairdeLune (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ludus quum fatalis 4.kapitola: