Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Malý chlapček - 16. kapitola

12.08.2011 (19:45) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 30× • zobrazeno 3698×

16. kapitola

„Ďakujem, bolo to krásne rande,“ šepla som pravdivo.

„Len vďaka tebe,“ šepol mi do pier a nežne ma pobozkal. „Zajtra po teba prídem.“

Prikývla som, ale stále som ho nemala dosť. Omotala som mu ruky okolo krku a viac sa vpila do jeho sladkých pier. Rukami ma hladil po chrbte, nebol medzi nami žiadny priestor, keď boli naše telá na seba natlačené. Nedokázala som ho pustiť.

„Nechceš ísť na chvíľu k nám?“ spýtala som sa ho opatrne.

„Nechcem vyrušovať tvoju rodinu,“ šepol.

Bol taký zlatý. „Môžeme ísť len na chvíľu ku mne do izby, chcem byť ešte s tebou,“ priznala som a rúžovými lícami a nesmelo sa pousmiala.

„Vieš o tom, že dievča by nemalo po prvom rande pozývať chlapca k sebe domov? Môže v tom vidieť skrytý význam. A ešte k tomu k tebe do izby?“ Laškovne sa usmial a mrkol na mňa. Chvíľu som premýšľala zmätene nad jeho slovami, až potom mi to došlo a líca mi znova horeli.

„Nehľadaj v tom žiadne dvojzmysly, ja som slušne vychovaná,“ odvetila som mu a ruky si založila na prsiach. Zasmial sa a sklonil sa pre bozk, ale uhla som mu.

„Idem domov,“ oznámila som mu, vykrútila sa z jeho náručia a kráčala som k domu. Chechtala som sa popod nos, len som dúfala, že to nepočul. Už som otvárala dvere, keď ma zastavila ľadová ruka. Zozadu sa ku mne sklonil a prisal sa mi perami krk. Srdce sa mi prudko rozbehlo a ruka z kľučky mi skĺzla dole. Privrela som viečka a nechala sa unášať jeho dotykmi.

„Nechcela si ísť domov?“ spýtal sa ma provokujúco.

„Len ak pôjdeš so mnou.“

Zasmial sa. „Dobre, tak poďme.“

S úsmevom som otvorila dvere a vyzula si tie otrasné topánky. Vošli sme do obývačky, ale bol tam len Edward a pozeral na telku.

„Kde sú všetci?“ spýtala som sa ho. Otočil sa na mňa a kútiky sa mu veselo vytiahli hore. Premeriaval si moje mokré nohavice, až sa dostal k Stevenovej košeli. Chcela som mu už niečo povedať, keď sa zamračil, až sa mu spojilo obočie.

„Boli ste sa kúpať?“ opýtal sa ma a predchádzajúcu otázku úplne ignoroval.

„Nie. Kde sú všetci?“

Povzdychol si. „Išli na lov,“ povedal mi sucho a stále mi očami behal po tele. Dokonca som mala pocit, že Steven za mnou zavrčal.

„Fajn, ideme hore,“ oznámila som mu a vyšla ku schodoch. Steven sa za mnou držal.

„Esme by z toho nemala radosť. Ani si nechcem predstaviť, ako by vyvádzala, keby si len predstavovala, čo budete robiť,“ poznamenal so smiechom. Prudko som sa otočila a z hrude sa mi ozvalo vrčanie.

„Čo máš zase za problém? Edward, vieš veľmi dobre, že som dosť vyspelá a teba to absolútne nemusí zaujímať. A nehľadaj žiadne skryté významy v tom, že ideme do mojej izby. Čo sa s tebou znova deje?!“ kričala som po ňom. Steven mi položil ruku na plecia a venoval mi upokojujúci pohľad.

„Héj, pokoj. Tuším si už s ním úplne stratila zmysel pre humor.“ Tak toto ma vytočilo ešte viac, mala som chuť po ňom skočiť, ale Steven ma zastavil.

„Poďme hore,“ šepol mi do ucha a chytil ma za ruku. Venovala som ešte jeden nahnevaný pohľad Edwardovi a išla som hore so Stevenom. Zabuchla som za nami dvere a posadila sa na posteľ, ani ma netrápilo, že mám na sebe mokré rifle.

„Si v poriadku?“ spýtal sa ma nežne a posadil sa ku mne.

„Nechápem, prečo mení nálady ako tehotná žena,“ povzdychla som sa a tvár som si zaborila do jeho hrude a pritúlila sa do jeho nastavenej náruče.

„Mne sa zdalo, že žiarli,“ poznamenal a ja som sa naňho pozrela pohľadom, či mu náhodou nešibe.

„Steven, je to môj brat,“ pripomenula som mu.

Nežne sa usmial. „Ja viem, ale je len tvoj nevlastný brat. Ale nebudem sa s tebou hádať.“

„To je skvelý nápad. Lebo ženám v rodine Cullenovcov sa nikdy neodporuje, muži s nami len súhlasia a splnia nám každé prianie,“ šepla som s diabolským úsmevom.

Hrdelne sa zasmial. „Už som si to všimol na Emmettovi a Rosalie, ale že by aj taký nevinný anjelik ako ty mohol urobiť z obyčajného muža; muža pod papučou?“ opýtal sa, v očiach mu horeli malé iskričky.

„Samozrejme, veď počkaj za rok.“ No v tej chvíli som si uvedomila, čo som povedala. Steven sa tváril trochu zarazene.

„Prepáč, nechcela som to tak plánovať, určite budeš chcieť po určitej dobe inú...“ No vtedy ma zastavili jeho sladké pery a venovali mi ten najnežnejší bozk zo všetkých, ktoré mi kedy dal.

„Nikdy nebudem chcieť inú, Bella, nikdy. Chcem len teba,“ priznal sa s takou úprimnosťou, až sa mi z očí vyliali slzy šťastia.

„Takto som si nikdy prvé rande nepredstavovala,“ šepla som, keď ma objal a schoval vo svojom náručí.

„To bude asi tým, že medzi upírmi to prebieha inak. Trochu rýchlejšie. Svoje city si uvedomujeme už pri prvom stretnutí.“ Blažene som sa usmiala nad jeho slovami, no tvár som mala stále mokrú od sĺz. Vyliezla som mu na kolená a pritiahla som si ho k tvári, aby som ho mohla vášnivo pobozkať. No vtom sa rozleteli dvere. Prudko som sa otočila a uvidela Emmetta, ako vražedne pozerá na Stevena.

„Emmett, upokoj sa, nič sme nerobili,“ šepla som mu upokojujúco a zliezla zo Stevena. Emmett vyzeral naozaj hrozivo.

„Nič?“ spýtal sa a zavrčal. „Tak prečo nemá košeľu a máš ju ty?“

Povzdychla som si. „Svoje oblečenie mám mokré, tak mi dal Steven aspoň svoju košeľu, už chápeš?“

Emmett sa zamyslel a, našťastie, prikývol a zmenil aj svoj vraždiaci výraz. Pristúpil k nám a udrel Stevena priateľsky do ramena.

„Prepáč, kamoš, ale musím dávať pozor na svoju malú sestričku,“ povedal mu a mne venoval široký úsmev.

„Ja nie som malá,“ povedala som mu pomedzi zuby. Domom sa ozval jeho hurónsky smiech, čo prilákalo aj ostatných.

„Myslím, že by som už mal ísť,“ povedal mi Steven a postavil sa.

„Skvelý nápad,“ poznamenal Edward, ostala som naňho hľadieť s otvorenými ústami. Alice ho capla po hlave. Steven sa na mňa sprisahanecky usmial, chytila som ho za ruku a nahnevaným výrazom som s ním kráčala dole ku dverám.

„Je už neskoro, uvidíme sa ráno.“ Lačne sa prisal na moje pery a odišiel.

„Bella, môžeme sa ísť porozprávať, príď za mnou do pracovne,“ povedal mi Carlisle a vyšiel hore po schodoch. Ešte som išla do kuchyne a zobrala si rožok so salámou, aká som bola hladná.

„Nehodí sa k tebe,“ ozval sa za mnou Edward. Musela som stisnúť zuby, aby som naňho nezavrčala a neskočila po ňom.

„Ako si na to prišiel?“ spýtala som sa ho pokojne, ale nepozrela som sa naňho a radšej som si natierala ďalej rožok.

„Je príliš dokonalý, je to taký typ chalana, čo ťa po pár dňoch odkopne a, samozrejme, ešte predtým sa s tebou vyspí, aby ťa mal v zbierke.“ Toto som už nevydržala, privrela som viečka od zlosti a skočila po ňom. Pristáli sme na zemi a ja na ňom. Držala som ho za ramená a vrčala naňho. Ale Edwardov pohľad bol iný. Očami prechádzal po mojom tele, ktoré bolo na ňom a ešte k tomu ma držal za pás. Potom sa mi pozrel do očí a venoval mi zvláštny pohľad. Bol taký... nežný, až príliš intímny.

„Mám ho veľmi rada, tak o ňom nebudeš takto rozprávať,“ prskala som naňho, keď som sa odtrhla od jeho pohľadu. Prudko som sa postavila, ale on ostal ležať na zemi.

„Máš ho len rada? Nemiluješ ho?“ spýtal sa ma. Urazene som sa otočila a vyšla hore po schodoch do Carlisleovej pracovne. Otvorila som dvere a nahnevane nimi vrazila, aby sa zatvorili. Carlisle zdvihol obočie.

„Bella, tie dvere budem ešte používať,“ poznamenal sarkasticky.

„Prepáč.“ Sadla som si oproti nemu a s chuťou som si uhryzla kus rožka so salámou.

„Bella, ide o tvoj... tvoj vzťah so Stevenom,“ začal a ja som u bola pripravená niečo pekne škaredé povedať. „Nemysli to v zlom, som rád, že si si našla niekoho, kto je tvojou oporou, koho máš rada... no veď ty vieš.“

Opatrne som prikývla a čakala, čo z neho vylezie. Bola som pekne rozzúrená ešte z Edwarda.

„Viem, že spolu len chvíľku, ale mali by ste si dávať neskôr pozor na určité veci,“ hovoril pokojným tónom.

„Na aké?“

„Keďže si poloupírka, mohla by si otehotnieť, doteraz nebol dôvod ťa na to upozorniť, ale teraz...“

Zamyslela som sa nad tým. Bola pravda, že toto ma nikdy ani len nenapadlo, ale ani som nad tým nemusela premýšľať, keďže som nemala žiadneho priateľa.

„Chceš povedať, že môžem mať deti?“ spýtala som sa ho ohromene.

Zatváril sa trochu zahanbene. „Viem, že som ti to mohol povedať už skôr, ale myslím, že áno. Nie som si tým istý na sto percent, ale určite môžeš otehotnieť a určite aj s upírom, keďže človek môže otehotnieť s upírom.“

Zamyslela som prikývla. „Fajn, vďaka za upozornenie.“

15. kapitola - 17. kapitola

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Malý chlapček - 16. kapitola: