Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Malý chlapček - 18. kapitola

15.08.2011 (07:15) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 38× • zobrazeno 4064×

18. kapitola

Edward:

„Edward, správaš sa úplne ako malé decko, čo to do teba znova vošlo!“ kričala po mne Alice, keď ma vytiahla z jedálne, lebo som mal celú dobu pri stole poznámky na Stevena.

„Vieš, že sa mi to celkom páči.“ Sarkasticky som sa na ňu usmial. Zničene si povzdychla.

„Edward, Bella ho, podľa Jaspera, miluje a city upíra nezmeníš,“ vysvetlila mi so smutným pohľadom. Mala pravdu, ale ja som sa nechcel vzdať.

„Ale ja milujem ju, Alice,“ povzdychol som si a pretrel si zničene tvár.

„Edward, ty si do nej len zaľúbený. Máš šestnásť, nemôžeš k nej cítiť také silné pocity.“ Nahnevane som sa postavil a išiel na ďalšiu hodinu. Na toto som nemal náladu, nezaujímalo ma to. Posadil som sa na svoje miesto dozadu. Túto hodinu mám s Bellou, ale určite bude na mňa pekne nahnevaná.

Aj som mal pravdu. O pár minút vošla do učebne ako nejaká levica a posadila sa vedľa mňa. Stoličku si odsunula čo najďalej odo mňa a vytiahla si knihy.

„Prepáč, ale nemám ho rád,“ povedal som jej po chvíli. Tie posledné slová som asi mohol vynechať.

„Hm.“ Podľa tej odpovedi som si príliš nepomohol. „Správaš sa ako malé decko.“

Super, už druhá osoba, čo mi to dnes povedala. Ako chcete, tak sa začnem správať inak. Podoprel som si hlavu a ignoroval ju. No vlastne ani nie, stále som po nej pokukoval, to ona ma ignorovala. Na konci hodiny jej zavibroval mobil, otvorila novú správu a sladko sa usmiala. Ani som nemusel tipovať, kto jej písal. Ale aspoň mám malú výhodu. Keď sa skončí prvý ročník, Steven bude už po maturite a bude aspoň v škole od neho pokoj.

Keď zazvonilo na koniec vyučovania, Bella vybehla z triedy a mňa tam nechala. Unavene som sa postavil a vyšiel z triedy, ale tam ma čakalo menšie prekvapenie.

„Ahoj, Edward,“ pozdravila ma Nicole so širokým úsmevom.

„Ahoj.“ Nemal som na ňu teraz náladu, ale nechcel som byť hrubý.

„Ehm, mali sme sa dohodnúť, kedy pôjdeme spolu von,“ objasnila mi. Bože, ja som na to úplne zabudol. Len teraz ju mám odmietnuť alebo čo?

„Mohli by sme ísť dnes do kina, dávajú dobrú romantickú komédiu,“ vychrlila ešte predtým, než som stihol povedať, že nemám záujem. Teraz som bol v pasci. Ale odmietnuť ju nemôžem, lebo sa proti mne vzbúri polovica dievčat v škole.

„Tak fajn. Prídem po teba o pol šiestej, dobre?“ spýtal som sa jej. Vtip bol v tom, že ani neviem, kde býva.

Tvár sa jej rozjasnila. „Dobre. Počkaj, napíšem ti na lístok svoju adresu.“ Super, tak toto mi nevyšlo. Netrpezlivo som čakal, než to napíše, ale tie jej gélové nechtíky jej v tom trochu bránili, asi na ne nebola príliš zvyknutá.

„Nech sa páči,“ podala mi konečne ten lístok s úsmevom. „Dúfam, že sa nejako pekne oblečieš, nech spolu ladíme. A hlavne si neber rifle, nosíš ich stále.“

Otočila sa a pri odchádzaní vrtela zadkom. Bol som trochu vyvedený z miery, keď mi diktovala, čo si oblečiem. Ach, s kým som sa to len zaplietol?

Ešte som chvíľu počkal, než odíde z parkoviska aj s tým húfom kamarátok, a mohol som pokojne nasadnúť do auta. O chvíľu som parkoval v lese pri dome, ale pri garáži stálo ešte jedno auto – Stevenove. Znechutene som si odfrkol a vošiel dnu. Esme už stála v kuchyni a chystala nejaké dobroty na dva taniere.

„Je tu on?“ spýtal som sa jej so znechutením v hlase.

„Áno, je tu Steven, nie on,“ odpovedala mi trochu nahnevane.

„Prepáč, ale nič lepšie ma nenapadlo.“

Pozrela sa na mňa. „Edward, je to Bellin priateľ, mohol by si sa k nemu správať trochu zdvorilejšie.“

Prevrátil som očami a pomaly sa vybral do izby.

„Edward, počkaj, nachystala som vám niečo na jedlo, odnes, prosím, jeden tanier aj Belle,“ poprosila ma, ale jej výraz mi hovoril, aby som neodporoval.

„Jj,“ odpovedal som jej a zobral tie taniere.

„To čo je za výraz jj?“ spýtala sa ma zmätene.

„V našej modernej reči to znamená niečo ako áno,“ objasnil som jej to a nezabudol pretočiť oči. Rýchlo som vybehol po schodoch, než by som schytal za to, že som drzý. Pred Bellinými dverami som sa zastavil, ale vedel som, že ma počujú. Potichu som zaklopal a opatrne otvoril dvere, asi som mal počkať, až mi zakričí, že môžem vojsť.

Vošiel som dnu, ale hneď som ostal stáť na mieste. Bella ležala na posteli a Steven na nej. Objímala ho okolo krku a on ju až príliš náruživo bozkával. Prišlo mi zle z tej scénky. Rýchlo som položil tanier na stôl a rozbehol sa z izby ako najväčší slaboch. Vletel som do svojej izby a zvalil sa na posteľ.

Bella:

„Ahoj, mami,“ pozdravila som Esme, keď sme prišli domov.

„Ahoj, Bella. Vitaj, Steven.“ Esme mala v pláne sa s nami hneď rozprávať, ale ja som chcela teraz Stevena len pre seba.

„Mami, ideme do izby, dobre?“ Ani som nečakala na odpoveď a tiahla som Stevena hore. Zabuchla som za nami dvere a objala ho okolo krku.

„Konečne ťa mám len pre seba,“ šepla som mu do hrude a pevne ho zvierala, aby mi nikam neutiekol. Zasmial sa, zrazu mi podlomil nohy a položil ma na posteľ. Chytila som ho za košeľu a stiahla na seba, potrebovala som ho cítiť pri sebe. Zaľahol moje telo a rukou sa podoprel, aby ma nezaľahol. Bolo to také intímne, až sa mi zrýchlil dych a tep naraz.

„Vždy ma budeš mať len pre seba,“ šepol mi a sklonil sa k mojej tvári. Prehrabla som mu vlasy a pohladila po božskej tvári.

„Ako to to dopadlo dnes s Edwardom?“ spýtal sa ma starostlivo a tvár mi ovial jeho sladký dych.

„Ignorovala som ho, na tom obede ma pekne rozzúril.“ Myslím, že som tie slová skôr vzdychla, lebo bol pri mne tak blízko, že som sa musela vrhnúť na jeho pery. Nahlas mi zavzdychal do úst a jazykom sa dotkol mojich úst. Rukou sa dotkol môjho pásu a tisol ma k svojmu telu.

„Ide sem Edward,“ šepol mi pomedzi bozky. Neviem, prečo som to urobila, ale objala som ho ešte pevnejšie okolo krku a vášnivo ho bozkávala. Začula som, ako sa otvorili dvere, ale ignorovala som to. Steven sa ku mne pridal, cítila som sa strašne zadýchane a srdce mi išlo vyskočiť. Pokožka mi akoby vzbĺkla a ja som celá horela. Nahlas som mu zavzdychala do úst. Cez svoje búšiace srdce som nepočula nič, takže Edward už asi odišiel, ale ja som sa nemohla od Stevena odtrhnúť. Rozhorel sa vo mne oheň a ja som pocítila túžbu – neuveriteľne silnú.

„Bella, spomaľ,“ šepol mi do ucha, no jeho ruka ma hladila pod tričkom na bruchu.

„Prečo?“ Omotala som mu nohy okolo pásu, až som zrazu na svojich bokoch pocítila niečo tvrdé. Ach, on bol tiež tak vzrušený. Laškovne som sa pousmiala, ale Steven sa odo mňa odtiahol.

„Bella, ja beriem náš vzťah vážne a nechcem sa s tebou vyspať pri prvej príležitosti, dobre?“ spýtal sa ma s nežným úsmevom.

„Fajn,“ šepla som, teda skôr zavzdychala. Tie slová ma dojali, nie je taký, ako o ňom Edward hovorí. „Len chvíľu počkaj, lebo sa musím upokojiť.“

Schuti sa zasmial a posadil sa vedľa mňa, aby mi dal priestor. „Už je dobre,“ povedala som mu po chvíli.

„Edward ti očividne priniesol jedlo,“ skonštatoval, keď sa pozrel na môj stôl.

„Mňam, hrozno a jahody.“ Vyletela som z postele pre tu ovocnú mňamku a sadla si naspäť k nemu. Zobral mi tanier z ruky a prosebne sa na mňa pozrel.

„Čo?“ spýtala som sa ho zmätene.

„Nakŕmim ťa,“ odvetil mi s úsmevom a medzi prsty si zobral jednu jahodu. Chcel mi ju dať do úst, ale ja som mala lepší nápad. Vzala som mu ju z ruky a dala si polovicu do úst. Natlačila som sa na jeho pery, s nechuťou si odhryzol svoju polovičku a sťažka ju prehltol. Zachichotala som sa, ale jeho pery mi venovali príliš vášnivý bozk a mne sa zatočila hlava.

„Ty jedna potvorka,“ šepol mi do pier a zubami mi jemne zahryzol do spodnej pery. No zrazu mu zazvonil mobil. Povzdychla som si a zaborila hlavu do vankúšov.

„Hneď to vybavím,“ uistil ma a jemne pobozkal na krk.

„Prosím?“ spýtal sa, ale snažila som sa nepočúvať, kto sa tam ozval, nechcem mu liezť príliš do súkromia.

„Demetri? Chlape, že sa aj ozveš,“ povedal do telefónu so smiechom. No potom sa na mňa pozrel s ospravedlňujúcim výrazom. Bola som zmätená a okrem toho sa mi to meno zdalo príliš známe, ale odkiaľ?

„Dobre, budem tam, ešte si užijeme.“ Zložil a posadil sa ku mne.

„Budem musieť na pár dní odísť. Neďaleko v meste je môj dobrý priateľ, dlho som ho nevidel a on tam prišiel na pár dní. Budem sa snažil čo najskôr prísť.“

Povzdychla som si a odvrátila od neho pohľad. „Fajn, uži si to.“ Viem, že som nemala byť na čo nahnevaná, ale bola som na ňom príliš závislá a potrebujem ho neustále pri sebe.

„Láska, prosím, nehnevaj sa,“ šepol mi do ucha. Otočila som sa k nemu a povzbudivo som sa pousmiala.

„Ja sa nehnevám, to je v poriadku, naozaj si to uži,“ povedala mu už úprimnejšie. Sklonil sa ku mne a pobozkal ma, ale príliš málo.

„Budem musieť odísť hneď teraz, zavolám potom do školy, že som chorý a za tri možno štyri dni som naspäť,“ sľúbil mi. Postavila som sa, aby som ho mohla odprevadiť ku dverám. Tam som sa naňho vrhla, aby som si vynahradila všetky bozky na tie tri strašné dni.

„Budem sa snažiť prísť hneď, ako to pôjde.“ Ešte ma pobozkal na čelo a odišiel. Zmučene som sa oprela o dvere, no vtedy Edward schádzal zo schodov.

„Mami, idem von!“ zakričal na Esme, ktorá pozerala s Alice nejaký program o varení. Celú dobu mi pozeral do očí a ja som nemohla od neho odtrhnúť pohľad. Keď sa obul, uvoľnila som mu miesto, aby mohol vyjsť von, ale zastavil sa pri mne až príliš blízko.

„Bella, viem, že pre teba ten bozk nič neznamenal, ale pre mňa áno. Nikdy ťa nebudem brať ako svoju sestru, ale ako dievča, ktoré sa mi strašne páči a som do nej zaľúbený,“ povedal zrazu a vyšiel von.

„Čo?!“ zapišťala Esme zrazu. Do riti, počula to!

17. kapitola - 19. kapitola

Veľmi Vám ďakujem za komenty, ste úžasní. A ešte by som Vás chcela upozorniť na menšiu vec. Carlisle a Esme sú v tejto poviedke prísnejší, než zvyčajne, preto nikdy neuznávali a nebudú uznávať ani vzťah nevlastných súrodencov.

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Malý chlapček - 18. kapitola: