Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Malý chlapček - 4. kapitola

17.06.2011 (21:15) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 34× • zobrazeno 4488×

4. kapitola

Bella:


„Bea," ozval jemnučký hlások z detskej izby. V sekudne som bola uňho. Stál v postielke a naťahoval ručičky dopredu.

„Dobré ránko, miláčik," povedala so mu nežne a zobrala som si ho do náručia. Pevne som si ho k sebe privinula a nadýchla som sa jeho úžasnej, sladkej vôňe. Jeho veľké, zelené kukadlá sledovali všetko okolo seba, až sa pozrel na mňa.

„Bei, papať," povedal a mne sa takmer zatočila hlava od radosti. Povedal to tak krásnym a nežným hláskom. Ešte nevedel veľmi dobre hovoriť, keďže mal ešte len jeden rôčik a pár týždňov. Nevie povedať ešte písmenko l, tak mi skracuje meno. Ale ja som šťastná aj za to.

„Samozrejme, miláčik. A čo si dáme dobrého?" spýtala som sa ho nežne a niesla som ho do kuchyne. Esme mu už nachystala kašičku s banánovou príchuťou, ktorú veľmi obľubuje. Posadila som ho do jeho stoličky a sadla si oproti nemu. Ešte som mu dala podbradníček, lebo Edward mal talent zašpiniť sa, išlo mu to dokonale. A tým vlastne pomáhal Alice, ktorá ho vždy prezliekala. Musím ho vždy pred ňou zachraňovať, predsa len je to chlapec a nie dievčatko.

„Ňam," mľaskol jazykom a ja som sa zachichotala nad jeho slovíčkom. Milovala som jeho hlások.

„Kto to tu papká?" spýtala sa Rose, ktorá vošla do kuchyne. Edward pokrčil čelo, keď ju zbadal a pustil sa znova do jedenia.

„Znova ma ignoruje," povedala Rosalie pobavene a sadla si ku mne. Toto som si všimla už skôr, vždy keď má ísť k Rose alebo je s ňou, je celý zamračený.

„Pôjdem sa s ním poobede prejsť s Emmettom, vraj si ho chce viac užiť," povedala som jej s úsmevom. Rose sa trochu zamračila. Viem, že s nami chcela ísť tiež, ale bola s ním včera a ja si ho chcem tiež užiť. V tomto som asi trochu sebecká, ale nedá sa pozerať na to, keď Edward plačká, keď niekam idem len na chvíľku. A Emmetta so sebou musím zobrať, lebo ten je na tom inteligenčne asi ako Edward. Musela som sa potichu zasmiať nad tou myšlienkou.

„Znova je celý špinavý," poznamenala Rose, keď dopapkal. Celú tvár mal od kaše a všetko okolo bolo špinavé. Nikdy by som mu za to to nenadávala, je to strašne roztomilé.

„Tak poď, ideme sa umyť." Zobrala som ho na ruky tak, aby ma nezašpinil, a odniesla som ho do kúpeľne. Tam som mu umyla tvár a ručičky. Alice mi už podávala nové oblečenie.

„Alice, nezabúdaj, je to chlapec, nie bábika," upozornila som ju. Samozrejme, že ma vôbec nepočúvala a obliekala mu nové kraťase s tričkom. Vonku bolo dosť teplo.


Keď sme sa vracali naspäť, chytila som ho zozadu za obe ručičky a nechala som ho, aby išiel sám. Chodiť sa naučil len prednedávnom a veľmi ho to baví. Nevydrží sedieť, musí stále behať, čo pre nás nie je absolútne žiadny problém.

Vtom sa vedľa nás objavil Emmett, ktorý mal v ruke loptu. „Na čo ti to je?" spýtala som sa ho s nadvihnutým obočím. No zrazu sa ma Edward pustil a pomaly išiel k Emmettovi. Ten položil loptu na zem a Edward do nej jemnučko kopol. Zoširoka som sa usmiala a zatlieskali sme mu.

„Vidíš, Edward to, na rozdiel od teba, pochopil." Začal sa rehotať Emmett. Kopol do lopty a utekal s ňou von. Edward sa ku mne otočil a hodil po mne smutný pohľad.

„Emm ti zobral loptu, však?" spýtala som sa ho a kľakla si k nemu. Pohladil som ho po vláskoch a dala mu bozk na líčko.

„Mám nápad, pôjdeme ju mu zobrať, dobre?" spýtala som sa ho nadšene. Zoširoka sa usmial a odhalil svoje zúbky. Nepatrne kývol hlavičkou. Chytila som ho za ruku a išla sme pred dom na malú lúku, kde sme zvyčajne hrávali baseball.

„Emmett, daj sem tú loptu! Edward je smutný, že si mu ju zobral!" skríkla som po ňom. No on ma ignoroval a pár metrov od nás si do nej kopal.

„Tak nech si po ňu príde, bude ma musieť najskôr obohrať, aby ju získal." Šibalsky sa usmial. Edward mal už slzy na krajíčku, keď sa pozeral na Emmetta, ako sa hrá.

„Emmett! Mal ešte len jeden rok!" skríkla som po ňom znova. Vlastne sme ani nevedeli, kedy presne mohol mať rok, ale keď ho našiel Carlisle, tipoval, že má tak týždeň, tak sme mu urobili narodeniny podľa jeho výpočtov.

Emmett prestal v hraní a pozrel sa na mňa. Poškrábal sa po hlave a nahodil výraz najväčšieho mysliteľa na svete.

„Aha," vyšlo z neho a rozbehol sa k nám. Najskôr som mala strach, že použíje upíriu rýchlosť, ale utekal ako človek. V poslednej dobe si radšej dávame pozor, aj keď maličký má len rok, ale je to tak lepšie.

Emmett položil pred Edwarda loptu, ten sa konečne usmial a kopol slabúčko do lopty. Potichu sa zasmial a zopakoval to.

„Bude z neho futbalista, ja som to vždy hovoril," poznamenal Emmett hrdo, keď sme obaja s úžasom pozerali na Edwarda.

„Emmett, Edward ešte nikdy nehral futbal, tak si to asi ťažko povedal." Laškovne som sa usmiala, zamračil sa a odvrátil odo mňa pohľad. Ešte viac som sa rozosmiala na jeho urazenom výraze, no vtom sa na mňa pozrel Edward. Kľakla som si k nemu, aby nemusel tak namáhať hlavičku.

„Čo je, miláčik?" spýtala som sa ho.

„Chcem pechádzku," šepol jemným hláskom. Usmiala som sa nad jeho návrhom, Edward zbožňoval, keď sme sa prechádzali po lese alebo sme zabehli na pláž, ktorá je neďaleko.

„Nuda," povedal Emmett znechutene nad návrhom nášho miláčika.

„Nikto ti nehovorí, že musíš isť s nami," oznámila som mu a čakala, čo povie. No to už som zbadala Alice, ktorá prichádzala k nám.

„Čo je?" spýtal sa jej Emmett, videla som, ako sa napol, akoby očakával niečo strašné.

„Nič, len dnes prídú naši drahí z Denali," oznámila len tak.

„Čo? Príde Kate s Irinou?" vypískla som nadšene. Tie dve boli moje najlepšie priateľky, no posledné roky cestovali po Európe, tak som ich dlho nevidela.

„Už sa vrátili naspäť?" pýtala som sa jej rýchlo.

„Áno. A, samozrejme, chcú sa spoznať s Edwardom," odpovedala mi rovnako nadšene. Kate som volala pár dní po tom, čo sme našli maličkého. Veľmi sa tešila, až ho spozná.

Zobrala som si zmäteného Edward do náručia a pobozkala ho na nosík. „Dnes príde návšteva, anjelik. Tešíš sa?" spýtala som sa ho nadšene. Edward mi nič nepovedal, len si zaboril tvár do môjho ramena. Zasmiala som sa nad jeho reakciou a niesla som ho naspäť do domu.

„Pechádzka," ozval sa jemný hlások. Edward uvidel, že nejdeme smerom do lesa a smutne na mňa pozeral svojimi zelenými očami. Ten pohľad ma úplne ozbrojil, ale budeme to musieť odložiť.

„Miláčik, pôjdeme zajtra alebo navečer, dobre?" spýtala som sa ho nežne. Tváril sa trochu smutne, no už nepovedal nič.

Vrátili sme sa späť a Alice ho znova prezliekla, vraj musel vyzerať slušne. Len som prevrátila očami a chytila maličkého znova na ruky. Hral si s mojimi vlasmi medzitým, čo sme čakali, až príde auto. Alice nám oznámila, že o pár minút sú tu. Zrazu sa ozvalo tiché pradenie motora. Všetci boli ticho, len Edward si niečo žvatlal. Bolo to strašne rozkošné.

Carlisle otvoril dvere a už sa mu okolo krku vrhla Carmen. Za ňou nasledoval Eleazar. Nakoniec vošla dnu Kate s Irinou. Vrhli sa mi okolo krku, no vtom sa prudko zastavili a ohromene sa pozreli na Edwarda, ktorý ich zvedavo pozoroval.

„Preboha. Irina, vidíš to, čo ja?" spýtala sa jej Kate.

„Áno, máme tu budúceho lámača ženských sŕdc. Och, ešte som nevidela krajšie dieťatko," šepla Kate a opatrne sa dotkla Edwardovej ručičky. Ten sa zrazu zoširoka usmial a všetky ženy na chodbe len zhlboka zavzdychali.

Musela som sa zasmiať. „Hej, pokoj. Má len rok," upozornila som ich pobavene.

„Kde je Tanya?" spýtala som sa, keď som ju nikdy nevidela.

„Už som tu," ozvala sa vo dverách. Jej zrak padol na Edwarda, blažene sa usmiala a podišla k nám. No Edward sa od nej odvrátil, a zrazu sa rozplakal.

„Asi sa mu nepáčiš," poznamenal Emmett s rehotom.

3. kapitola - 5. kapitola

Všetkým vám opäť ďakujem za komenty pri minulej kapitole. V dalšej časti začne Edward chodiť do škôlky, pretože Bella chce, aby žil ako každé ľudské dieťa.

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Malý chlapček - 4. kapitola: