Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Malý chlapček - 7. kapitola

01.07.2011 (08:45) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 43× • zobrazeno 5228×

7. kapitola

Bella:

„Edward, nezabudni si obliecť ten oblek, čo máš na posteli!“ kričala Alice na Edwarda, keď sme sa chystali do školy. Dnes totižto končí škola a začínajú letné prázdniny. Edward sa dnes lúči so základnou školou a v septembri nastupuje na strednú školu, ale to už sa budeme znova cez prázdniny sťahovať na sever Kanady.

„Jasné,“ odvrkol jej Edward z poschodia. Zachichotala som sa a na stôl som nachystala raňajky pre nás dvoch.

„Bré ránko,“ ozval sa veselý Edward sa prisadol si ku mne. Vyzeral veľmi dobre v tom saku a kockovanej košeli.

„Dobré.“

„Dnes večer ideme s chalanmi do jedného baru, musíme ten koniec základky osláviť,“ oznámil mi veselo.

„Nezabudni, že máš prísť do jedenástej,“ upozornila som ho prísne. Mala som strach, že by sa mu niečo stalo. Mal ešte len pätnásť, aj keď vyzeral tak na sedemnásť a bol príliš múdry.

Edward sa zrazu zatváril nahnevane. „To snáď nemyslíš vážne! Do jedenástej! Veď vtedy len chodia všetci von,“ rozkričal sa poburujúco. Ostala som naňho len nemo hladieť, nikdy takýto nebol. Vždy sme boli najlepší priatelia, nikdy medzi nami nepadlo ani jedno zlé slovíčko či zvýšenie hlasu.

„Máme o teba strach, Edward, čo ak sa ti niečo stane?“

Arogantne zdvihol jedno obočie. „Ty mi hovoríš, že sa mi môže niečo stať? A to, že žijem s upírmi, je v poriadku? Povedz mi, ktorý normálny tínedžer má za rodinu upírov a jedného sprostého poloupíra!“ kričal na mňa. So slzami v očiach som sa naňho pozrela, toto som od neho nečakala, nikdy. Nemo som sa postavila a odkráčala do auta. Ani som si neuvedomovala, čo robím. Naštartovala som, a to už vedľa mňa sedel Jasper.

„Včera sa rozišiel s Lily, stále sa z toho nespamätal, bola to jeho prvá láska,“ povedal mi pokojne. S Lily začal chodiť už na začiatku deviateho ročníka, nikdy sa nemohli od seba odtrhnúť. Párkrát som na ňu žiarlila, lebo stále spolu boli, ale potom som si zvykla. Možno mal teraz naozaj dôvod byť nahnevaný, ale toto som nečakala.

„Hm.“ Nemala som mu na to čo viac povedať.

V škole sme boli len dve hodiny, keďže sme dostávali vysvedčenie. Na Edwarda som musela neustále myslieť. Viem, že má svoj život, ale aj tak mám oňho neustále strach. Možno má pravdu a ja sa k nemu stále správam ako k malého dieťaťu. Mala by som ho nechať, nech si robí, čo chce. Doma som išla hneď do svojej izby, Edward ešte nebol doma.

„Bella!“ skríkla na mňa Alice. Ach, čo zase chce? „Nelež tam, musíme sa pripraviť, večer ideme do baru.“

„Ja nikam nejdem!“ Nechcela som tam ísť, keď tam bude aj Edward.

„Ale ideš a nezaujíma ma tvoj názor. Je koniec roka, musíš si ho poriadne užiť.“ Mala som chuť vybehnúť z izby a skočil po tom škriatkovi, ale pochybujem, že mám toľko sily ako ona.

Edward sa poobede vrátil domov, ale ignoroval ma. Pichlo ma pri srdci, keď bol takýto, ale musím ho pochopiť, je v puberte. O siedmej nás začala Alice všetkých chystať, ale ja som bola myšlienkami úplne inde. Ani som si nevšimla, že mi navliekla čierne minišaty, ale aj tak mi to bolo jedno. O chvíľu pred domom zastavilo auto, z ktorého dunela hudba. Edwardovi kamaráti.

„Bella, poď, ide sa,“ zavolala na mňa Alice po chvíli. Nasadla som k nej a Jasperovi do auta a cestou som hľadela von oknom. Všetko sa za tie roky zmenilo. Stále som mala pred očami malého chlapčeka, ktorého som prebaľovala a dávala mu mliečko, no teraz je to pätnásťročný chalan. A to bol ten problém, nedokázala som si na to zvyknúť. Snažila som sa, ale pre mňa tie roky strašne rýchlo ubehli, ani som si ho nestihla dokonalo užiť.

„Už sme tu, prebuď sa,“ podpichovala ma Alice, tak som sa len pousmiala, vlastne zašklebila. Vystúpili sme a išli do baru, z ktorého sa ozýval strašný hluk. Nepáčilo sa mi, že Edward chodí do takýchto pajzlov, podľa mňa je na to ešte primladý.

Emmett nám našiel jeden schopný stôl, tak sme si tam posadali.

„Idem si pre niečo na pitie,“ oznámila som im po chvíli. Bolo tu strašné horko aj na upíra. Prepchala som sa cez všetky páry, ktoré sa bez hanby olizovali pred všetkými a postavila sa k baru, ktorý obsluhoval celkom pekný čašník.

Milo sa usmial. „Čo to bude, kráska?“ spýtal sa laškovne.

„Ja ani neviem, nejaký miešaný nápoj,“ odvetila som mu. Nechodila som nikdy do takýchto barov, tak som ani nevedela, čo si objednať. Sledovala som jeho bezchybnú prácu, keď sa vedľa mňa ozval príliš známy hlas.

„Daj mi ešte Fernet!“ zhúkol naňho Edward. Otočila som sa a nemohla som veriť vlastným očiam. Zreničky mal rozšírené a ťahalo z neho.

„Ty si opitý?“ spýtala som sa ho rozhorčene.

„Bejby, nestaraj sa do mňa, dobre? Mám právo sa zabávať,“ odvrkol mi podnapitým tónom. Chytila som ho za rameno a odtiahla ho ďalej od baru.

„Čo ti šibe? Veď máš len pätnásť!“ skríkla som naňho. Natiahla som ruku a dala mu pohlavok. Zmätene sa na mňa pozrel.

„Toto by som od teba nikdy nečakal, prečo ste ma vlastne k sebe zobrali, keď ma teraz nenecháte žiť.“ Hnusne sa na mňa pozrel a odišiel odo mňa. Mala som chuť jednu si tresnúť. Zničene som sa vrátila k baru a naliala do seba to, čo mi ten barman prichystal, ani som nevedela, čo vlastne pijem. Za tým nasledovalo ďalších pár pohárikov, až ku mne prišiel Emmett a odtiahol ma k nim k stolu.

„Už by stačilo, Bella.“ Oprela som sa o Emmetta a unavene sledovala všetko okolo.

„Mali by sme ísť už domov, než sa Edward ešte viac opije,“ šepla som po chvíli. Nikde som ho nevidela, tak ho išiel Jasper hľadať. My sme išli pomaly von, motali sa mi nohy a trochu sa mi točila hlava. Jedna z nevýhod poloupírov.

Prešli sme po malej uličke, keď som zbadala Edwarda, ako sa opiera o stenu s nejakými chalanmi. A vtom som si všimla, že mal v ústach cigaretu. Vyšklbla som sa Emmettovi a nahnevane kráčala k nemu.

„Vidím, že niekto tu nie je spokojný zo svojím životom,“ poznamenala som ironicky a vytrhla mu cigaretu z úst. Tí idioti sa rehotali, ale nevšímala som si ich.

„Staraj sa o seba,“ odvrkol Edward nahnevane a už si zapaľoval ďalšiu cigaretu.

„Ideme domov.“ Chytila som ho za rameno, no striasol sa pod mojím dotykom.

„Choďte, Pete ma potom odvezie domov.“ Pozrela som sa na toho chalana vedľa neho, našťastie, nebol z neho cítiť alkohol. Ešte raz som sa zahľadela na Edwarda, ale ten na mňa znechutene pozeral. Mala som chuť sa rozrevať, ale držala som slzy a odkráčala som naspäť k autu. Ľahla som si na zadné sedačky a potichu vzlykla. Našťastie to Alice ani Jasper nekomentovali a išli sme domov. Cítila som sa strašne, mala som pocit, že ma niečo strašne tlačí pri srdci. Cítila som úzkosť, potrebovala som ho pri sebe.

O chvíľu sme boli doma, Jasper ma zobral do náručia, no ja som mu povedala, aby ma odniesol do obývačky. Tam bola Esme s Carlislom, ktorý sa na mňa vystrašene pozreli.

„Nič mi nie je, len som to neodhadla s alkoholom,“ povedala som im rýchlo. Carlisle len pobavene pokrútil hlavou a Esme zmizla z izby. O pár sekúnd sa vrátila s plným pohárom vody.

„Vďaka,“ šepla som a napila sa.

„Kde je Edward?“ spýtal sa Carlisle zmätene.

„Ostal ešte tam, dovezie ho jeden kamoš. Trochu pil.“ Poslednú vetu Emmett takmer šepol, ale ich ušiam to neuniklo.

„Pil!“ Esme bola očividne naštvaná, vlastne určite. Pozrela sa na mňa, ale ja som len pokrútila unavene hlavou. A vtom zazvonil telefón. Nepríjemne ma zabolela hlava. Bože, nech to rýchlo zoberú, lebo mi praskne hlava.

„Prosím?“ spýtal sa Carlisle do telefónu. Chcela som počúvať, čo sa deje, ale moje zmysli nejako nereagovali. Tak som čakala, čo povie Carlisle.

Vtom skrivil tvár a mala som pocit, že mu ten telefón vypadne z rúk. Všetci sa naňho vystrašene pozerali, len ja som nevedela, čo sa deje.

„Čo sa stalo? Prečo sa tak tvárite!“ skríkla som vystrašene.

„Edward ma nehodu, ten chlapec za volantom nevzládol riadenie, všetci sú v nemocnici.“ Preboha. Na nič som nečakala, vyletela som z postele a utekala za Edwardom. Bože, nech je v poriadku.

6. kapitola - 8. kapitola

Musím sa priznať, že som chcela túto poviedku pozastaviť, lebo sa mi zdá, že píšem samé blbosti a nevedela som, ako mám pokračovať. No vaše komenty ma prekvapili a ja som vám za ne veľmi vďačná. Tak dúfam, že sa páčila aj táto a za ten koniec ma nezabijete. :)

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Malý chlapček - 7. kapitola: