Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Malý chlapček - 9. kapitola

16.07.2011 (21:30) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 35× • zobrazeno 4399×

9. kapitola

Bella:

Všetko sa ubralo novým smerom. Nebolo to len tým, že sme sa presťahovali, no všetko bolo iné. Z Edwarda sa stal cez prázdniny slušný šesťnásťročný gentleman, táto zmena nás neskutočne potešila. Cez letné prázdniny strávil väčšinu času doma čítaním kníh, učením sa jazykov alebo bol stále zatvorený v Carlisleovej pracovni. Na strednú školu bol už dokonale pripravený a videla som na ňom, že sa tam teší. Ale to bolo možno tým, že nastupujeme s ním. Emmett s Rose idú do tretej triedy, Alice s Jasperom do druhej a ja s Edwardom do prvej. Mala som ísť pôvodne do druhej, ale Edward ma poprosil, aby som bola s ním. S radosťou som súhlasila.

„Sľúb mi, že budeš vrčať na každú blondínku, čo ma bude chcieť niekam pozvať,“ poprosil ma Edward pri raňajkách. Tváril sa pri tom tak vážne, že som sa musela rozosmiať.

„Jasné, ale mal by si si vedieť poradiť už sám. Ale ty sa im čuduješ? Pozri sa do zrkadla, myslím, že všetky tie dievčatá ešte nikdy nevideli takého fešáka,“ poznamenala som a stále sa chichotala. Edward bol naozaj veľmi pekný, a to nemusel byť ani upír. Mal vypracovanú postavu, lebo Emmett ho celé prázdniny učil cvičiť, bol ako jeho osobný tréner. Má veľmi peknú tvár a tie vlasy. Musím sa priznať, že aj ja ich zbožňujem. Ešte nikdy som nevidela takú krásnu bronzovú farbu.

„Fešáka?“ spýtal sa so smiechom.

„Trhni si,“ odvrkla som mu a postrapatila ho.

„Hej, nerob, vieš, že to neznášam.“ Zamračil sa na mňa a prstami si prehrabol vlasy, vybuchla som od smiechu, keď sa pri tom tváril tak vážne.

„Detičky, ide sa!“ zakričal na nás Emmett.

„Emmett, nič v zlom, ale Bella má na krku päťdesiatku, takže kde tu vidíš detičky?“ opýtal sa ho Edward a laškovne sa naňho usmial. Vystrelila som zo stoličky, ale začal predo mnou utekať a schoval sa za Emmetta, ktorý čakal pri dverách. Pochechtával sa a mrkol na mňa zpoza Emmettovho chrbta.

„Ale, ale, detičky, nerobte si zle.“ Emmett sa na mňa zoširoka usmieval a rehotal sa.

„Trhnite si,“ odvrkla som im, zobrala som si tašku cez rameno a išla som do garáže. Nasadla som do svojho Volva, ale to už ma Edward dobehol a sadol si ku mne.

„Nehnevaj sa, sestrička, to bol len vtip,“ vyhŕkol rýchlo, očividne ho to trápilo.

„Len škoda, že sa nikto nesmial,“ odvetila som mu a nadvihla obočie.

„Emmett áno.“

Tomu som sa ja musela zasmiať. „Ten sa smeje všetkému,“ odvrkla som mu a naštartovala. Pár metrov sme išli lesom a potom cez mesto. Bolo to tu veľmi pekné, všade lesy a krásna príroda, ako stvorené pre mňa.

„Cez víkend by sme mohli ísť na nejakú túru,“ poznamenala som cestou.

„Dobre, ale sľúb mi, že nebude Emmett predo mnou naháňať medveďa a hrať sa s ním, dobre?“ Vybuchla som od smiechu, až mi takmer začali tiecť slzy.

„Hej, to nie je vtipné,“ povedal mi pohoršene.

„Prepáč, ale Emmett sa takto stále zabáva.“

Edward len pokrútil hlavou, asi má z toho stále menší strach. Bolo to tak pred mesiacom, keď sme sa vybrali na túru hlboko do lesa, keď sa pred nami zrazu zjavil medveď. Edward dostal strach, ale nemal prečo, keď sme boli s ním. Emmett si vtedy povedal, že by mu mohol dať menšiu názornú ukážku a začal sa s tým medveďom hrať, Edwardovi to neurobilo najlepšie a bol dosť vystrašený.

„Tak, už sme tu.“ Zaparkovala som na samom konci. Vtom sa na nás vyrútil Emmett, keď parkoval vedľa nás, takmer mi poškriabal auto.

„Ty magor, chceš mi zničiť auto!“ skríkla som po ňom. Samozrejme, že z auta vystúpil so širokým úsmevom a pozrel sa na moje auto.

„Bolo to tesné,“ poznamenal a objal ma okolo ramien. „Neboj, kúpil by som ti nové.“

Odtiahla som sa od neho, vliezla som naspäť do auta a zobrala si tašku. No vtom sa ozval hlasitý šmyk auta. Zmätene som sa obzrela a na miesto vedľa môjho auta sa rútil čierny Mercedes. Prudko zabrzdil a zaparkoval vedľa mňa. Emmett pochvalne zapískal. Ale to už som stratila nervy.

„Preboha! Je tu ešte niekto, kto by mi chcel zdemolovať auto!“ zavrčala som a obzrelo sa na mňa takmer celé parkovisko.

„Vďaka, Bella, nemohla by si na nás ešte viac upozorniť,“ poznamenala Rose sarkasticky a odhrnula si vlasy z tváre.

„Radšej sa choď namaľovať, na nose máš málo púdru,“ zasyčala som na ňu. Urazene sa odo mňa odvrátila a išla s Emmettom do školy, ten sa len veselo šklebil.

„Prepáč, ale vedel som, čo robím,“ ozval sa vedľa mňa krásny hlas s dosť veľkým sebavedomím. Otočila som sa, ale to som asi nemala robiť. Ten blázon bol krásny upír s čiernymi vlasmi a zlatými očami. Bože, on nemôže byť reálny. Bol dokonalý. Čierne tričko mu zvýrazňovalo svaly, mala som strašnú chuť sa dotknúť jeho hodvábnej pokožky. Na tvári mal široký úsmev a oči mu svietili.

„To... to je v poriadku,“ koktala som. Za mnou sa ozval tichý smiech, ale nebola som schopná na to reagovať.

„Nečakal som, že tu vôbec niekedy stretnem takých ako ja,“ poznamenal a sladko sa usmial. Bože, toto mi nerob, lebo asi odpadnem.

„To ani... ani my,“ dostala som zo seba.

„Ja som Steven,“ predstavil sa s úsmevom a podal mi ruku. Bože, čo mám robiť? To sa ho mám dotknúť? Och, s radosťou. Prijala som jeho ruku. Mal tak jemnú pokožku...

„Bella,“ povedala som rýchlo v tom trápnom tichu. Ešte som mu predstavila Alice a Jaspera, ktorí sa potom aj tak vydali do školy. Chcela som ich zastaviť, aby ma tu s ním a Edwardom nenechávali, ale Alice na mňa len mrkla.

„A toto je Edward,“ predstavila som mu ho.

„Človek?“ spýtal sa zmätene.

„Áno, je s nami už od narodenia,“ upresnila som to.

„Je super žiť s upírmi, však?“ spýtal sa ho Steven so sladkým úsmevom, príliš sladkým.

„To teda hej,“ odpovedal mu Edward natešene, potom sa na mňa pozrel. „Bella, idem popredu.“

S prosebným pohľadom som sa naňho pozrela, ale už išiel od nás preč. Nesmelo som sa pozrela na Stevena. „Asi by sme mali ísť.“

„Áno, ale mal by som ťa upozorniť, budeš teraz neustále centrom pozornosti. Ja sem chodím už dva roky a stále si na mňa nezvykli. Stále mám pocit, že ma všetky dievčatá vyzliekajú pohľadom.“

Tomu sa absolútne nečudujem, pozri sa do zrkadla. Našťastie som to nevyslovila nahlas, lebo pri mojom šťastí...

„Vďaka za upozornenie.“ Znova sa sladko usmial a ja som musela nasucho preglgnúť. Myslím, že odpadnem. Strašne sa mi točí hlava.

„Ty si poloupírka, však?“ spýtal sa zrazu a stíšil trochu hlas, keď sme prechádzali okolo všetkých pozorujúcich.

„Áno, ako to vieš?“

„Poznal som jednu poloupírku z juhu, tak som to hneď zbadal,“ odvetil a podržal mi dvere od školy. Nesmelo som sa naňho pousmiala a rýchlo vkĺzla dnu. Stále sa držal pri mne, čo sa mi strašne páčilo. Vyvolával vo mne úžasné pocity, až príliš úžasné.

„Asi by som sa mala ísť prihlásiť,“ poznamenala som, keď sme zastavili na chodbe. Pozrel sa na mňa tými krásnymi očami, znova mi takmer vyrazil dych.

„Asi áno, dúfam, že sa ešte uvidíme.“ Čo? Naozaj to povedal? Chce sa so mnou ešte vidieť? Mala som chuť skákať do vzduchu, ale radšej som sa držala nohami pri zemi, aby som sa ešte viac nestrápnila.

„J... jasne, určite,“ znova som sa zakoktala. Rýchlo som sa otočila a išla sa prihlásiť.

„Bella?“ ozval sa za mnou jeho hlas. Prudko som sa otočila a uvidela jeho pobavený výraz.

„Je to na opačnej strane,“ povedal mi.

„Och... vďaka.“ Rýchlo som okolo neho prešla, až som takmer utekala. Cítila som sa tak trápne, ale zároveň úžasne. Ach, bol taký krásny, pozorný, dokonalý a ešte k tomu ten úsmev... Musím ešte dnes poďakovať Esme, že vybrala toto miesto.

„Bella, tu sme,“ ozval sa pri mne Edward. Zastavila som a zmätene som sa otočila, očividne som tú kanceláriu prešla. Vrátila som sa naspäť s červenou tvárou. Emmett sa na mňa pobavene pozrel.

„Stalo sa niečo, sestrička?“ opýtal sa ma so smiechom.

„Trhni si,“ odvrkla som a postavila sa za Edwarda. Ten sa na mňa len pobavene pozrel.

8. kapitola - 10. kapitola

Tak dúfam, že sa vám kapitolka aspoň trochu páčila, lebo ja mám pocit, že som pri tejto poviedke úplne stratila múzu. Pokúsim sa už pridávať kapitolky častejšie, lebo teraz som sa tejto poviedke príliš nevenovala. A opäť vám ďakujem za komenty. :)

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Malý chlapček - 9. kapitola: