Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Milovať alebo nenávidieť? - 3. kapitola

17.03.2011 (14:15) • Paja123 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 882×

3. kapitola

Chcela som odísť, ale zastavila ma bolesť hlavy. Bola neznesiteľná, vykríkla som a zrútila som sa k zemi.

„Premena začala. Musíme zasiahnuť, lebo budeme bez vyššej moci ďalšie dve storočia,“ povedala jedna z nich, nechápala som to, ale bolesť v hlave sa stupňovala.

„Ariel, Gaia, zoberte ju a odneste do Raja,“ povedala ta piata a ja som pocítila šklbnutie. Zjavili sme sa v nádhernej mramorom vykladanej miestnosti, ale momentálne nebol priestor na  obdivovanie. Bolesť sa zvýšila a ja som stihla ešte započuť: „Choď informovať Stvoriteľa, my ju zatiaľ zoberieme do chrámu!“ kým som odpadla.

Bolesť prestala akonáhle som zacítila pod sebou chladný kameň. Teraz som cítila nepríjemné brnenie na celom tele. Stále som bola v bezvedomí, obklopovala ma neustála tma, išla som sa z toho zblázniť. Počula som v blízkosti hlasy, ale nevedela som rozoznať význam slov. Bolo to zvláštne, počula som akési šumenie, ale zároveň som si všímala, kde kládli dôraz, ich prízvuk a podobné veci. To, že sa môj sluch začína zlepšovať som zistila, keď som začula divoký tlkot ich sŕdc, tĺkli rýchlejšie ako moje. Taktiež moja citlivosť bola lepšia. Podľa dotyku, som zistila, že ležím na bielom mramore, podľa štruktúry. Síce sa trošku odlišoval od klasického, ale bol to on.

Neviem, koľko času prešlo, kým som mohla otvoriť oči. Mravčenie som síce ešte cítila, ale už ustupovalo. Ani som nepostrehla, ale už som stála. Bolo to veľmi rýchle, odhadovala by som tak dve tisíciny sekundy. Taktiež som si stihla všimnúť môj perfektný zrak, dokonale som videla prúdenie vzduchu a čiastočky prachu.

 Poobzerala som si sálu. Bol to chrám s oltárom v strede. Celý bol z bieleho mramoru a doň boli znázornené rôzne udalosti. Bolo to nádherné a ja som očarovane hľadela na výtvory šikovných rúk, ktoré sa tiahli po dĺžke celého chrámu. Upútali ma stĺpy, ktoré tvorili nádhernú klenbu chrámu. Toto miesto vyrážalo dych svojou krásou.

 Potom som si všimla šesť ľudí ako na mňa hľadia. Boli to tie ženy z lúky a chlap v dlhom bielom plášti vyšívaným zlatom. Novo nabodnutou rýchlosťou som k nim dobehla.

„Už mi konečne niekto vysvetlí, čo sa so mnou deje?“ šepla som prosebne.

„Najskôr sa ti predstavím“ povedal ten muž. „Ja som Stvoriteľ a toto je rada Mocných. Ariel,“ ukázal na ryšavé dievča, „Boží oheň alebo Bohyňa ohňa.“

Tak to vysvetľuje tie šaty, pomyslela som si. Ariel sa mi hodila okolo krku a pobozkala na tvár.

„Toto je Tefnut alebo Bohyňa vody,“ pokračoval Stvoriteľ a ukázal na drobné dievča s krátkymi vlasmi. „Toto je Gaia a Nillina, Bohyne zeme a vzduchu.“ Najskôr ukázal na blondínu a nakoniec na čiernovlásku. Všetky tri sa mi hodili okolo krku, tak ako to bolo pri Ariel. Ja som sa len slabo usmiala a objatie nesmelo opätovala.

„Toto je Aténa, Bohyňa múdrosti, ochrankyňa práv a spravodlivosti. Jej miesto podujmeš,“ dokončil Stvoriteľ.

„Prepáčte, ale nechápem. Aké miesto?“

Prvé dni boli zo začiatku hektické. Oboznamovanie sa s pravidlami a ľuďmi. Nebudem klamať, bolo pre mňa náročné zapamätať si všetky tie zákony, prípady a podobne. Netlačili na mňa, aby som sa to rýchlo naučila, ale ja som to považovala za povinnosť. Ujali sa ma a zabránili mi stať sa ešte väčšou troskou akou som bola, dali mi nový život. Bola som im za to nekonečne vďačná. Popravde, mám taký dojem, že s tým všetkým ďakovaním som im už pekne liezla na nervy. No čo, zvyk je železná košeľa.

Stvoriteľ bol ako môj druhý otec, bol veľmi milý. Aténa sa mi stala matkou, vzťah medzi nimi bol veľmi zaujímavý, ale keď som sa jej spýtala, len sa šibalsky uškrnula. Ariel, Tefnut, Gaia a Nillina sa mi stali sestrami, priateľkami a dôverníčkami, zároveň mi pomáhali so zvládnutím učiva. Najviac som oceňovala, že sa na nič, ohľadom mojej minulosti, nepýtali. Tak, ako som sa ja nepýtala na tú ich. Táto téma bola pre nás tabu, ale nevadilo mi to. Bolo to príjemné, necítila som sa odhalená, akoby som sa cítila, keby všetko vedeli. Vlastne, keď teraz nad tým rozmýšľam, možno to aj vedeli, ale nepýtali sa. Chápali, že ja som sa so svojou minulosťou ešte nevyrovnala. Je to môj boj, v ktorom musím vyhrať, inak sklamem samú seba a to som nemohla dopustiť.

 Bola nám pridelená skupina najlepších bojovníkov. Naša „ochranka“ ako sme ich volali. Chalani boli vážne super, bolo ich päť, tak ako nás. Mala som nedbalé podozrenie, že Stvoriteľ sa nás pokúsil spárovať, pravdepodobne by po tých viac ako štyri a pol miliárd rokov chcel vnuka. Ale späť k našim mužom. Boli to pekní a statní chlapi.

Oskar alebo Božia kopia, bol čiernovlasý, krátkovlasý a mierne kučeravý. Vypracovaná postava bola samozrejmosťou pre všetkých. Oskar bol taký ten humorista, všetkých obdarovával úsmevmi, úsmevy rozdával a smial sa ako koza. Jeho hlavným partnerom na natieranie stvoriteľovej stoličky lepidlom bol Michael.

Michael, Bohu podobný (videla som tu Boha, ale že by mu bol nejako extra podobný, nemôžem povedať), a jeho pokrivený zvodný úsmev, ktorým častoval každú sukňu. Hnedé dlhšie vlasy mu rámovali jeho sympatickú tvár a svojím hlbokým očiam mohol ďakovať, že mal možnosť vidieť pod toľko sukní. Samozrejme, nie v Raji, ale k tomu sa dostaneme neskôr.

Ďalší z našej mocnej päťky bol Theodóros alebo Boží dar.  Miloval prírodu, takže si najviac rozumel s Gaiou, ale jeho hnedé oči patrili Ariel. Bolo zaujímavé pozorovať ako k sebe majú zo dňa na deň bližšie.

Angel, posol Boží, bol tichý. Večne som ho videla v knižnici ako mu jeho blond vlasy padali do tváre, keď sa skláňal nad knihou.

Gabriel, Božia sila. Toho ste mohli vidieť len v telocvični, mám také podozrenie, že tam aj spal. Miloval boj, nevideli ste ho inak ako s mečom v ruke.

Všetci boli úžasní a krásni, každý svojím vlastným spôsobom. Učili ma bojovať a stratégie vo vojne. Oskar a Michael na mňa skúšali všeliaké vtipy, ale ja som mala prax, čo sa týka Emmetta, tak to vzdali. Boli to moji väčší bratia, s ktorými som sa cítila v bezpečí, aj keď mi v Raji nič nehrozilo.

Najlepšia tu ale bola tá atmosféra. Taký pokoj s harmóniou som nikde necítila. Každý bol milí a ochotní, bolo to úžasné.

 Za niekoľko rokov ma čaká korunovácia, kde nahradím Aténu a budem hlavný člen Rady Mocných. Dovtedy sa musím ešte veľa naučiť, a to nielen o našom svete, ale aj o svetoch ostatných, kde civilizácia nie je na úrovni ako na Zemi. Vládnu tam magické tvory alebo králi, ktorí vedú svoje vojská do bitky s mečmi a lukmi. Niekedy ma až zaráža aké skutočné sú niektoré predstavy zapísane v knihách hlavných fantasy bestsellerov na Zemi. Musím sa naučiť zvládať svoje schopnosti, bojovať, dokonca viesť vojny. Musím rozhodovať nestranne, aj keby som musela ísť cez mŕtvoly, bude to náročne, ale dúfam, že to zvládnem.

Autor: Paja123, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Milovať alebo nenávidieť? - 3. kapitola: