Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Milovať alebo nenávidieť? - prológ

28.12.2010 (15:30) • Paja123 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 880×

Malá láska sa časom zmení v priateľstvo, veľká v nenávisť.

Edmondo De Amicis

Bola som hlúpa a naivná. Verila som mu, verila som, že by ma mohol milovať. Mýlila som sa, ach, ako veľmi som sa mýlila. Pravdepodobne som bola len jeho ďalšia hračka na spríjemnenie večnosti.

 Určite ho baví dobýjať ženské srdcia, zabávať sa na ich oddanosti a rozprávať im sladké lži, ktorými si vás obmotá okolo jeho dokonalého prsta. Nemyslím si, že som prvá ani posledná, veď je upír, preboha.  Má pred sebou celú večnosť, čo znamená, neobmedzené množstvo nedobytých ženských sŕdc.

Pamätám si deň, keď dobyl to moje. Bol to, na tunajšie pomery, teplý piatkový večer. Doviedol ma na okrúhlu čistinku. V jej strede trónilo jazierko, na jeho hladine sa odrážala obloha posiata drobnými žiariacimi bodkami. Pamätám si, ako som zalapala po dychu. Vo Forks, asi najdaždivejšom mieste na celej planéte, som nikdy nevidela hviezdy. Ale zdalo sa, akoby tu tie hviezdy patrili.  To miesto bolo také nádherne, že som neverila, či vôbec môže existovať.

Ale v porovnaní s ním, nemalo žiadny význam, zrazu sa zdalo čierno-biele a jediným farebným svetlom tu bol on. Stál tam, trblietajúci sa a s tým kolenami podlamujúcim úsmevom. Podišiel ku mne, objal ma a šepkal mi do uška, kým mi nebehal mráz po chrbte, nezrýchlil dych, nezačali podlamovať kolená a nezabudla som racionálne premýšľať.

  Teraz už viem, ako sa musel náramne baviť na mojej reakcii a jeho ego muselo vzrásť do závratných rozmerov. Ešte dodnes počujem tie slová: Milujem ťa viac ako svoj vlastný život. Si stredom môjho vesmíru. Vidíš tie hviezdy, tú lúku? Sú krásne, ale ani zďaleka sa nemôžu porovnávať s tvojou krásou. Toto miesto bude naša lúka ako pripomienka našej lásky. A podobne.

 Vtedy som sa cítila akoby som lietala, verila som, že naša „láska" prekoná každú prekážku.  Neskôr som sa dozvedela, že presne to isté povedal aj tej slečne predo mnou. Človek by si myslel, že s neobmedzeným časom vymyslí niečo originálnejšie

Na tom všetkom bola ale najhoršia tá potupa. Vždy som o sebe tvrdila, že nie som taká naivná, aby sa mi niečo také stalo. Znova som sa mýlila. Keď začal obsypávať moje hrdlo motýlími bozkami, ani by ma nenapadlo, že by bol niečoho takého schopný, aj keby som dokázala poskladať dohromady jednoduchú myšlienku. Nechcela som podľahnúť, ale s jeho rukami mapujúcimi môj chrbát a perami vášnivo bojujúcimi s tými mojimi, som veľmi ani nemala na výber.

 Po tom som ho dva dni nevidela, ale utešovala som sa neodbytnými slnečnými lúčmi, pre ktoré nemohol vychádzať von z domu. Napokon prišiel jeden večer. Mal na tvári úškrn, ktorý bol studený ako jeho ľadová koža. Premkol ma strach, takého som ho nepoznala. Začal sa mi posmievať, aká som bola hlúpa, že som mu naletela, taktiež sa chválil ďalšími úlovkami. Vravel mi, o čo mu od začiatku išlo, ako pri mne, tak aj pri ostatných dievčatách.

 Vraj by som mala byť podstená, že prišiel osobne, ostatným posiela len SMS-ky. Vraj som bola výnimočne dobrá. Viem, mala som ho vyhnať, vynadať mu alebo hocičo iné aspoň trošku hnusné, ale ja som na to nemala silu. Len som tam sedela, triasla sa a tvár mi zmáčali slané slzy. Každým slovom sa pomyslený nôž zabáral hlbšie do môjho tela a vyrezával tam dieru. Ani potom však neprestával, kým okraje rany nerozstrapkal a nenasypal do mojich rán soľ. Až doteraz som neverila, že existuje takáto bolesť, a nie to spôsobená pár slovami.

Jediné myšlienky, ktoré mi dookola behali hlavou boli: Toto všetko je len sen a nech konečne odíde. A on odišiel, ale nechal po sebe nenapraviteľnú spúšť v mojom srdci. Už som to dlhšie nevydržala a zvalila sa na posteľ.  Objímala som si trup rukami, v snahe udržania orgánov na správnom mieste. Racionálne myslenie mi vravelo, že po fyzickej stránke som v poriadku, ale ja som mala pocit, ako by mi vyrvali vnútro. Môj žalúdok začal protestovať, že je preplnený, tak som bežala do kúpeľne vyriešiť tento problém. Vyčistila som si zuby, opláchla tvár a pozrela do zrkadla. Tú ženu som nespoznávala. Jej vlasy sa zdali ako bez lesku, hlboké kruhy pod očami, oči sa zdali byť tmavšie ako predtým a jej tvár strhaná v bolestnej grimase. 

Musela som odtiaľto vypadnúť, napadla ma spásna myšlienka. Vytiahla som spod umývadla kozmetickú taštičku a zhrnula tam všetky svoje veci. Preplnenú som ju schmatla a bežala do izby. Zo spodku skrine som vytiahla cestovnú tašku a poukladala som tam najnutnejšie oblečenie. Musela som pracovať čo najtichšie, aby som nezobudila Charlieho.

 Zbehla som dolu schodmi, ale zakopla som a rozpľasla sa na zemi. Nevšímala som si to a rýchlo sa pozbierala. Našťastie môj pád nebol nijak hlučný, takže ďalšie problémy v podobe rozčúleného Charlieho sa konať nebudú. Schmatla som peňaženku, mobil a kľúče z košíčku položenom na drese a hodila ich do kabelky.  Vyhrabala som odniekiaľ pero a napísala pod zoznam na nákup, pripnutý na chladničke, krátky odkaz. Nepamätám si, ako som sa dostala do auta a naštartovala som. Nemala som jasný cieľ, jediné, čo som chcela a potrebovala, bolo dostať sa čo najďalej  od toho miesta.

Autor: Paja123, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Milovať alebo nenávidieť? - prológ: