Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Milujem obe svoje deti - 12. kapitola

30.08.2012 (13:30) • Ivka77 • FanFiction na pokračování • komentováno 7× • zobrazeno 2060×

Pohľad Edward

Čakal som na svoju rodinu pred autom. Do domu som nemohol, musel som sa upokojiť. Ten výstup v kuchyni bola posledná kvapka pre moje nervy. Nemohol som zasiahnuť, neskončilo by to dobre. Nikdy by mi nenapadlo, že sa budem vyhýbať vlastnému synovi, aby som ho pred sebou ochránil.

Ako prvý vyšli z domu Alice a Jasper, sústrastne sa na mňa usmiali, nasadli do svojho auta a odišli do školy. Chápal som, že na nás nepočkali, museli mať môjho syna plné zuby. Kto by aj nemal. Dokázal zázračne vytočiť každého člena našej rodiny a to vrátane Carlislea. Bella prišla o pár minút neskôr. V tvári mala výraz vraha, radšej som sa jej pratal z cesty.  Kým som si pripravil slová, ktorými ju upokojím, vo dverách sa objavili naše deti. Dcére som otvoril dvere, aby mohla nasadnúť. Synovi som zatarasil cestu.

„Okamžite mi daj tie peniaze,“ vyštekol som. Chvíľu na mňa hľadel, no potom vytiahol z vrecka peniaze a podal mi ich.

„Je to všetko?“ spýtal som sa tvrdo. V poslednej dobe som mu neveril.

„Áno,“ šepol a ja som mu uvoľnil cestu k autu. Peniaze som aj tak prepočítal. Vedel som, koľko mu Esme dala.

Esme síce zaskočilo, že od nej chce peniaze, ale nemala dôvod mu ich nedať. Obe naše deti mali neobmedzený prístup k rodinným účtom. Peniaze si vyberali podľa potreby. Popravde, ak by si kúpili malý ostrov, nikto by si to ani nevšimol. Ich výdavky sme nekontrolovali. Prešiel som ich asi len pred mesiacom. Môj syn vyberal viac ako roky predtým, ale stále to boli zanedbateľné čiastky. Bellin nápad vziať mu peniaze ma práve nenadchol, no rozhodol som sa ju podporiť. Sám som si s ním nevedel rady a vyskúšať treba všetko.

Nastúpil som do auta a vyrazil smerom ku škole. Strašne rád by som povedal, že mi tie peniaze dal, pretože mal rešpekt, ale nebolo to tak. Nemal rešpekt, mal zo mňa strach. Pred dvomi týždňami som sa neovládol a vlepil som mu facku. Hanbím sa za to, ale keď ma poslal uspokojiť Bellu, aby prestala byť taká nervózna, ruka mi vyletela sama. Našťastie som dokázal aspoň čiastočne ovládnuť silu, inak by to dopadlo katastrofálne. Od tej doby ma vytáčal rovnako, no dokázal odhadnúť tú pomyselnú hranicu, kedy by som sa už neudržal.

Celá cesta pred školu prebiehala mlčky. Ako každý deň posledný mesiac. Jasper a Alice nás čakali u svojho auta. Pred školou sme vystúpili, môj syn sa s nami ani nepozdravil a zamieril si to k svojej priateľke. Ak sa to tak dá nazvať. Leila Carvonová nie je práve typ dievčaťa na vzťah. Oficiálne tvoria pár, ale obaja si užívajú voľnosť.

Keď k nej prišiel, vrhla sa mu okolo krku a vášnivo ho pobozkala. Nadvihol ju a ona si obmotala nohy okolo jeho bedier. Jej myseľ začala spomienky doslova kričať.

„Poď so mnou zlatko,“ šepla som a vzala som ho za ruku. Neprotestoval a to sa mi páčilo. Už len jeho telo a bozky ma privádzali do extázy. Aký asi bude sex?

Ťahala som ho za ruku až za budovu školy, bolo mi jedno, že sme spolu len dva dni. Nebude môj prvý a ani posledný, ale to určite ani ja jeho. Tak krásny chlap musel mať desiatky žien. Už len dotyk jeho ruky na tej mojej mi spôsoboval príjemné chvenie.

Nepočkal, ani kým budeme dostatočne ďaleko a prirazil ma k svojmu telu. Prešla mnou vlna neuveriteľného vzrušenia. Jeho ruka vkĺzla pod moje tričko, každé miesto, ktorého sa dotkol, akoby horelo. Mal tak príjemne chladnú pokožku, no nie ľadovú. Moje ústa vyhľadali jeho pery, no uhol, len ma letmo pobozkal a venoval sa môjmu krku. Toľko vášne som nikdy necítila. Dych sa mi okamžite zrýchlil. Nikdy nikto tak dlho neláskal môj krk.

Odtiahla som sa, už som nechcela čakať. S vyzliekaním som sa neplánovala obťažovať. Siahla som na jeho nohavice a rozopla prvý gombík. Stačil len letmý dotyk a mne neuniklo jeho vzrušenie. Pozrela som mu do očí, bolo v nich toľko túžby. Nezaváhala som ani minútku a stiahla zips jeho nohavíc...

Okamžite som jej myseľ zablokoval. Toto som naozaj nechcel vidieť. Pozeral som na tú ženu v nemom úžase. Nemohol som odtrhnúť pohľad. Stála tam a smiala sa. Stále živá.

„Čo sa deje?“ spýtal sa Jasper. Musel cítiť môj zmätok.

„Ja dnes nepôjdem do školy, chcem sa prebehnúť,“ šepol som a pozrel do prekvapených tvárí mojej rodiny.

„Mám ostať s tebou?“ spýtala sa Bella. Prvýkrát zazvonilo.

„Nie, dozri, aby Tony prišiel domov, budem s ním chcieť hovoriť.“  Prikývla a ja som ju na rozlúčku pobozkal. Dcéru som objal a nastúpil do auta.

„Idem s tebou.“ Jasper ani nečakal na súhlas a nastúpil na miesto spolujazdca.

„Nepotrebuješ sa prebehnúť. Čo sa naozaj deje?“ zadíval sa mi do očí. Nemalo zmysel zapierať.

„Jasper, nechápem, že tá žena žije,“ šepol som.

„Aká žena?“ spýtal sa prekvapene. Kývol som hlavou smerom ku škole, kde sa Bella snažila odtrhnúť nášho syna od Leili a dostať ho do školy.

„Jasper, ja som ho videl v jej spomienke, musela byť zo začiatku ich vzťahu. On sa na ňu díval ako na jedlo. Ten pohľad poznám. To nebol pohľad muža túžiaceho po žene. To bol pohľad upíra túžiaceho po krvi,“ vyslovil som, čo ma tak zarazilo.

„Nie je všetko, ako sa zdá,“ šepol a pozrel mi do očí. To som vedel aj bez neho. Ak s ňou môj syn spal a určite nie raz, musel sa dokonale ovládať, ale nechápem, prečo sa vystavil takému pokušeniu. Chcel som sa spýtať, ako to myslel, ale vyrušilo ma zaklopanie na okienko auta.

„Pán Cullen, mohla by som s vami hovoriť?“ spýtala sa naša profesorka biológie.

„Viete, pani profesorka, Jasperovi nie je dobre, beriem ho za otcom do nemocnice,“ snažil som sa vysvetliť, prečo po zazvonení nie sme v škole. Pozrela na Jaspera, ktorý sa tváril ako vždy, keď bol blízko človek, čím moju výhovorku len potvrdil.

„Dúfam, že to nie je nič vážne, ale chcela som hovoriť o vašom bratovi Anthonym.“ Jej mysľou prebehla spomienka.

Ach, ten chlapec mi znovu spí na hodine. Ja to nechápem, všetci jeho súrodenci sa učia vynikajúco a on prepadá. Musím ho prinútiť k troche pozornosti. Nikdy som nikoho nenechala prepadnúť.

„Pán Cullen, mohli by ste mi prosím venovať pozornosť,“ povedala som rázne. Zodvihol hlavu, pozrel na mňa a znovu ju položil na lavicu. Jeho nevlastná sestra ho tresla po pleci. Niekedy sa správala ako jeho matka.

„Celú noc som pil, bolí ma hlava,“ šepol bez toho, aby na mňa znovu pozrel. Nereagoval ani na svoju sestru. Celá trieda sa začala smiať. Taký mladý a pije alkohol. Neubránila som sa povzdychnutiu. Neviem, ako to u nich v rodine chodí. Viem, že je adoptovaný a musí to byť ťažké, ale jeho adoptívni rodičia sa zdajú naozaj milí.

„Pán Cullen, mám pre vás návrh,“ skúsila som, čo ma naučili na pedagogickej fakulte. Mladí ľudia neznášajú príkazy. Zodvihol hlavu a pozrel na mňa. Aspoň som ho zaujala.

„Dám vám jednoduchú otázku, ak odpoviete správne, môžete po zvyšok hodiny spať.“ Na reakciu som nemusela dlho čakať, okamžite prikývol. Rýchlo som v hlave premyslela otázku. Nechcela som byť zákerná, ale potrebovala som, aby dával pozor. Zvolila som otázku zo včerajšieho testu, ktorú nevedel. Vlastne v tom teste nevedel žiadnu. Dostal, samozrejme, E. „Vymenujte mi aspoň tri časti srdcového skeletu človeka.“

„Anulus fibrosus sinister, anulus fibrosus dexter, anulus aorticus, anulus trunci pulmonalis, tendo infundibuli, trigonum fibrosum sinistrum, trigonum fibrosum dextrum,“ odpovedal okamžite a bez jediného zaváhania. Neveriacky som na neho pozrela. Myslím, že celá trieda urobila to isté, ale z iného dôvodu. Nikdy sme to nebrali latinsky. A on mi okamžite vymenuje nie tri, ale všetky časti a to ešte latinčinou s dokonalou výslovnosťou.

„Môžem spať?“ Nahodil nevinný výraz. Zmohla som sa len na prikývnutie.  

Spomienka skončila a ja som zalapal po vzduchu, aj keď som ho na dýchanie nepotreboval. Nikdy som si nemyslel, že je môj syn hlúpy. Veril som, že má také známky, pretože školu ignoruje. No on to robí náročky. Nechápem prečo. To nás tak nenávidí a chce nás vytočiť?

„Pán Cullen, ste v poriadku?“ Musela si všimnúť moje rozpoloženie. Okamžite som sa na ňu usmial.

„Áno, pani profesorka, len som sa zamyslel,“ povedal som milo a sústredil sa už len na jej slová.

„Viete, mám o vášho brata obavy, má naozaj zlé známky a ja sa bojím, že ho budem musieť nechať prepadnúť. Netrápilo by ma to, ale on nie je hlúpy. Neviem, či má nejaké problémy, ale potrebovala by som, aby ste vzali domov tieto testy a dali ich podpísať rodičom.“ Dala mi do ruky dva papiere. Asi som sa zatváril nechápavo, pretože hneď pokračovala: „Viete, jemu ich dať nemôžem, to som už skúsila a nedoniesol mi ich naspäť,“ vysvetlila a usmiala sa na mňa. Možno mu doma dohovoria a pomôžu s učením, prebehlo jej mysľou.

„Iste, vezmem a zajtra vám ich donesiem podpísané od Carlislea,“ ubezpečil som ju.

„Ďakujem, tak dovidenia na našej hodine,“ rozlúčila sa a odišla. Papiere v mojich rukách som prebehol  pohľadom. Ak by to nepísal môj syn, aj sa zasmejem. Niektoré odpovede boli naozaj vtipné. Po dočítaní som ich podal Jasperovi.

„Tony to robí náročky, nepoznám dôvod, ale poznám jeho pocity. Jeho pocity sa miešajú neuveriteľne rýchlo, ale dominuje smútok. On je nešťastný a mali by sme s tým niečo robiť,“ šepol a ja som na neho prekvapene pozrel.

„Ja neviem, čo mám robiť.“ Naozaj som to nevedel, každý náš rozhovor dopadol katastrofálne. Môj syn vie presne, ako ma vytočiť. Pozná ma príliš dobre.

„Porozprávať sa, ale nesmieš sa nechať odbiť, daj mu najavo, že ho miluješ, aj keď sa správa ako idiot.“ Jasper mal pravdu. Zmohol som sa len na prikývnutie. Celú cestu domov sme mlčali. Potreboval som si utriediť myšlienky.

„Prečo nie ste v škole?“ spýtal sa Carlisle hneď, ako sme vošli do domu. Nemal som chuť vysvetľovať. Strčil som mu do ruky Tonyho testy. Vzal ich a prečítal. Jeho výraz sa zmenil z prekvapeného na pobavený.

„Máte retardovaného spolužiaka?“ spýtal sa medzi smiech. Obočie mi vyletelo nahor.

„Meno máš na druhej strane,“ šepol som. Carlisle otočil papiere a zalapal po vzduchu.

„No, doktor z neho asi nebude,“ povedal s vážnou tvárou a znovu sa zadíval na testy. Neveriacky pokrútil hlavou.

„Podpíš to, musím to doniesť naspäť.“ Podal som mu do ruky pero. Vzal ho, ale zaváhal.

„Edward, nechápem to, on takéto veci ovláda, som si istý. Sám som ho to učil.“ Testy podpísal a vrátil mi ich.

„Ja viem, dnes sa s ním o všetkom porozprávam,“ oznámil som otcovi a pobral sa do izby.

„Edward, ale ovládaj sa,“ zakričal za mnou. Nemusel som sa ani otočiť, aby som vedel, že má v tvári obavy.

Zo školy sa vrátili okolo štvrtej. Keď som počul z Tonyho izby zvuk sprchy, vošiel som a posadil sa do kresla.

„Čo chceš, Edward?“ vyštekol hneď, ako vyšiel z kúpeľne. Posledné dva mesiace nás už volal len menom.

„Som otec, nie Edward,“ povedal som úplne pokojne a ignoroval jeho pretočenie očami. „Prišiel som sa s tebou porozprávať.“ Otočil sa a vošiel do svojej šatne. Neplánoval som čakať, kým mi začne venovať pozornosť. To by som sa nedočkal. „Tony, dostal som dnes do ruky tvoje testy.“ Zo šatne na posteľ doletelo tričko. „Neviem, čo sa s tebou deje, ale chcem to vedieť. Tvoje výsledky v škole sú hrozné, ale je to tvoja voľba. Ja viem, že nie si hlúpy a keď sa chceš na hlupáka hrať, hraj sa. Mňa neoklameš.“ Pohyb v šatni ustal. Zaujal som ho. „Piješ, utekáš z domu, prichádzaš, kedy chceš. Bojíme sa o teba.“ Vyšiel zo šatne a tvrdo na mňa pozrel.

„Staraj sa o svoj život,“ vyštekol. Vzal si z postele tričko, aby sa prezliekol.

„Ty si môj život. Nechceš mi povedať, čo sa s tebou deje?“ položil som tú zásadnú otázku.

„Len mi leziete na nervy,“ odvrkol.

„To ma mrzí, ale ľúbime ťa a vždy budeme,“ povedal som úprimne. Bol som obrnený, ničím ma nemohol vytočiť. Pozrel na mňa a jeho kamenná maska zmizla. Bola to len sekunda, ale ja som videl v jeho očiach bolesť. Rýchlo sa spamätal a pretočil očami.

„Nechceš ma prestať otravovať a vypadnúť z mojej izby?“ vyštekol a sadol si na posteľ chrbtom ku mne.

„Tony, tie ženy... môžeš nejakej ublížiť, bude ťa to mrzieť,“ povzdychol som si.

„Nestaraj sa do môjho sexuálneho života. To som mal byť po tebe?“ spýtal sa tvrdo.

„Neodcudzujem ťa, rešpektujem tvoje rozhodnutie, len sa o teba bojím,“ šepol som. Netvrdím, že ma to nemrzelo. Nemusel čakať sto rokov, ale mohol aspoň počkať na ženu, ktorú by mal rád. Ale toto si rozhodol sám a ja som to musel akceptovať. Postavil som sa a prešiel k posteli, na ktorej sedel. Kľakol som si pred neho, aby som mu videl do očí.

„Tony, prosím, naozaj ťa prosím, milujeme ťa, povedz mi pravdu. Neodháňaj ma. Čo ťa trápi? Spolu to vyriešime.“ V očiach sa mu objavili slzy. Vidím dobre? Tá tvrdá maska bola preč. Chytil som ho za ruku. Trhol sebou, postavil sa a znovu sa mi otočil chrbtom.

„Otec, potrebujem sa prevetrať, musím si to premyslieť,“ šepol a ja som na jeho hlase počul, že naozaj plakal. Postavil som sa a prešiel k dverám. Poznám ho dobre. Nechcel, aby som ho tak videl a ja som to musel rešpektovať.

„Sľúb mi, že sa vrátiš v normálnej hodine a stave,“ požiadal som aspoň o to.

„Do polnoci a budem triezvy, máš moje slovo,“ sľúbil. Otočil som sa a pozrel na neho. Stál pri okne so sklonenou hlavou. Po dlhých mesiacoch znovu vyzeral ako môj syn. Arogantný fracek sa niekam vyparil.

„Bež,“ pousmial som sa a hodil som mu do ruky kľúče od auta. Otvoril okno a skočil. Máme aj dvere, prebehlo mi mysľou.

Autor: Ivka77 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Milujem obe svoje deti - 12. kapitola: