Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Minulosť sa ti vráti - 4. kapitola: Odchod z Volterry

18.01.2014 (15:45) • ria • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 1293×

4. kapitola – Odchod z Volterry

Bella:

„Vstávaj! Dnes spíš nejako dlho čo?!“ budila ma Jane a snažila sa ma vykopnúť z postele. „Obvykle spíš len hodinu, čo sa stalo?“ stále do mňa húdla kým som sa úplne neprebudila.

„Dobre, dobre už som hore,“ povedala som a zdvihla som ruky na znak, že sa vzdávam.

„Dnes ideš preč, tak ťa musíme nachystať. Tak si pohni!“ stále si mlela svoje. „Musíme ti pobaliť oblečenie, čo znamená, že musíme ísť na nákupy, ďalej vybaviť ti dom, auto, knihy, prachy, šperky, vzhľad, musíme vybrať obliečky a...“

„Dobre, ja to chápem, prezlečiem sa a môžeme začať,“ povedala som a vyhrabala som, ale vôbec sa mi nechcelo vstávať  z postele. Zahrabala som sa ešte viac do perín a odmietala som vstávať.

„Vyfotím si ťa ako tu ležíš a rozpošlem to po celej Volterre,“ vyhrážala sa, ale bolo jej to prd platné, keď sa mi nechcelo vstávať, tak vstávať nebudem! Aj keď na mojom obvykle dokonalom vzhľade najobávanejšej upírky Volterry by sa veľa upírov asi riadne zasmialo. „A okrem iného, dole ťa čaká Aro hneď po raňajkách sa máš pri ňom zastaviť,“ povedala a víťazoslávne sa usmiala keď mi vytrhla perinu.

„Fajn, už letím!“ povedala som a šinula som sa tým najpomalším tempom akým som dokázala ísť rovno ku skrini a vytiahla modré šaty po kolená, prepásané opaskom. „Môže byť?“ opýtala som sa a Jane nadšene pokývala hlavou.

„Áno, to sa akurát hodí,“ prikývla, mali sme podobný vkus.

„Koľko je vlastne hodín?“ opýtala som sa lebo som si spomenula na jej prvú vetu ktorú mi povedala.

„Už je pol šiestej,“ skonštatovala a ja som sa na ňu prekvapene pozrela. Naozaj spala som hodinu a pol a ja obvykle spím len hodinu. To bude tým, že som bola dlho hore.

„Nepozeraj na mňa tak prekvapene. Rýchlo sa obleč a choď dole, ešte máme pre teba jedno prekvapenie. A Aro sa chce s tebou rozprávať,“ spomenula znovu Ara. Hneď mi došlo prečo ma tak náhlila majú pre mňa ešte jedno prekvapenie, Bože pomôž mi. Neznášam prekvapenia!

„Dobre, tak sa idem prezliecť,“ povedala som a odišla do kúpelky.

Som zvedavá čo povie na to krás. Dopekla ona ma počuje. Lá la lá lalala lá. Myslela si Jane a ja som sa musela zasmiať. Ale čo krásne ma dole čaká?

„No už si?“ nedočkavo na mňa kričala Jane. „No tak pohni si!“ Pre jej spokojnosť som vyšla z kúpelky so zubnou kefkou v ústach a začala sa prehrabávať medzi topánkami, aby som vybrala tie správne. Keď som našla topánky začala som ustielať posteľ a vrátila som sa vypľuť pastu a umyť kefku.

„Môžeme, už som!“ zahlásila som a už sme šli dole.

Keď sme boli už skoro dole počula som dýchanie nejakého zvieraťa, znelo to presne ako Bona  také dýchanie som už roky nepučala.

V kuchyni sedelo na stoličke šteniatko borderskej kólie s veľkou, červenou mašľou okolo krku.

„Prekvapenie!“ zahučali všetci a náhlili sa ku mne. Musela som sa zasmiať, keď som ich prvý krát videla vyzerali  hrôzostrašne a teraz ma tu objímajú, ktovie koľkí by ich spoznali.

„Našli sme ju na ceste, sedela tam taká sama, museli sme ti ju doniesť,“ povedal Felix a posúval borderku ku mne, s hlavou čo najďalej od nej. Predstavte si ho s takým maličkým zvieratkom, musela som sa nad tým obrázkom pousmiať.

Mal pravdu vyzerala vychudnutá a jeho myšlienky mi ukázali aj jej obrázky, keď ju našli. Musím povedať, že fakt chúďa zviera.  Bolo jasné, že si ju budem musieť zobrať domov.

„Na obojku mala napísané meno Sel, ale môžeš ho zmeniť, ak chceš,“ povedal Demetri a z otáznikmi v očiach sa na mňa pozrel.

„Môže byť aj Sel, budem potrebovať dom so záhradou,“ skonštatovala som a zobrala som Selinu vôdzku. Bola krásna jej čierno biela dlhá srsť jej padala po boku dole a tá mašľa sa jej hodila. „No čo, budeme kamarátky?“ spýtala som sa jej a pohladila som jej srsť. Trochu sa mykla a ja som si uvedomila, že tam má asi nejakú ranu. Hneď som jej začala prezerať srsť a všimla som si, že tam má veľkú odreninu.

„Asi ju vyhodili za jazdy, ale vnútorné zranenia nemá, ani ďalšie škrabance,“ povedala som nahlas. „Dali ste jej niečo zjesť?“ opýtala som sa a pozrela na nich.

„Nie, ale dal som jej vodu, neviem, čo by bolo pre ňu najlepšie, radšej sme počkali na teba,“ povedal Felix a ospravedlňujúco sa usmial. Felix sa mi snažil dvoriť, už krátko po mojom príchode a ešte stále ho to neprešlo.

„Dobre, nezostali nejaké granule po Bone?“ opýtala som sa.

„Hej, nejaké by mali byť ešte v suteréne, nevyhadzovali sme to,“ povedala Jane a pohladkala Sel.

„Skočím po ne,“ povedal Alec a bežal upírov rýchlosťou preč, ale vedela som , že prítomnosť toho zvieraťa ho znervózňuje.

„Mala by si ísť ešte za Arom, povedala som mu, že prídeš,“ povedala Jane. „Neboj o Sel sa postarám“ dodala, keď videla môj pohľad.

„Tak fajn, už idem,“ povedala som a bežala ku Arovej pracovni, nech to mám čím skôr za sebou. Pred dverami som zaklopala a čakala na vyzvanie.

„Poď ďalej, Iz,“ zavolal Aro a ja som vošla.

„Ahoj, potreboval si niečo?“ spýtala som sa.

„Len som sa ťa chcel spýtať, či nechceš bývať v dome tvojho otca. A tiež ako sa ti páči Sel,“ povedal a usmial sa na mňa.

„Dom môjho otca je voľný? Ja, že tam býva pravnuk môjho bratranca z druhého kolena,“ povedala som prekvapene.

Aro sa iba zasmial nad mojou myšlienkou a povedal „Hej, býval, ibaže sa sťahuje, na staré kolená už nevládze a nemal nikoho, kto by tam šiel, jeho dcéra šla do New Yorku a syn do Seattlu. Takže šiel za synom a kupuje si tam malý byt.“

„Aha,“ vyjadrila som svoj názor na vec. „Veľmi rada by som tam šla, ale neviem ako to zvládnem... veľa spomienok,“ povedala som pravdivo, ale už som vedela, že pôjdem tam. Aj záhrada bola dostatočne veľká a pokiaľ viem búda tam tiež zostala, takže Sel bude mať kde spať. „Fajn idem tam, kúp ho prosím ťa, Aro,“ povedala som už rozhodnutá tam ísť.

„Ja som to vedel, už som ho kúpil. A čo Sel? Páči sa ti? Berieš si ju zo sebou?“ pýtal sa Aro a čakal na moju odpoveď, bolo vidno, že ma má rád.

„Sel je krásna a hrozne mi pripomína Bonu. A jasne, že si ju beriem zo sebou už by som bez nej nešla preč. Má ranu na boku, vyzerá, že sa o ňu zle starali “ Povedala som nadšená zo Sel a prekvapivo rýchlo ma prestala trápiť Bona.

„Tak to som rád. A teraz sa už choď pobaliť už pôjdete,“ povedal Aro a tým ma poslal preč.

„Ďakujem, Aro,“ povedala som a už som siahla po kľučke.

„Ešte chvíľu počkaj, prosím ťa,“ rýchlo povedal a ja som tiež otočila. „Cez prázdniny chcem, aby si prišla späť a ak sa ti tam niečo stane dúfam, že mi dáš hneď vedieť. A v lete by som rád s tebou občas šiel na záťah. Budúci rok sa samozrejme môžeš zase vrátiť aby si dokončila školu, ale po nej ťa chcem vidieť späť doma,“ povedal starostlivo, ale keď uvidel môj pohľad rýchlo dodal „samozrejme ak budeš chcieť.“

„Ďakujem za všetko, mám ťa rada,“ povedala som a objala som ho.

„Niet za čo, no a už choď, Jane čaká za dverami,“ povedal a doslova ma vystrkal von.

Keď som vonku uvidela Jane ako podupkáva nohou hneď som vedela čo ma čaká. A vedela som dobre. Ťahala ma snáď po všetkých obchodoch vo Voltere a okolí. Našla som prekrásne šaty a predsa úplne jednoduché, vrch bol červený, bez ramienok  a sukňa bola široká a predsa nevyzerala ako z dajakej detskej rozprávky, bola celá čierna asi po kolená a k nej boli úžasné topánky, tiež čierno červené a taká istá kabelka. Kúpila som si kopu tričiek, rifieľ,  teplákov a šatov, mne keďže mením podobu sa hodí všetko. Nikdy som si nemyslela, že sa ešte budem cítiť tak unavená.

Na obed mi zapípala asi najhoršia správa akú som dnes dostala. Vraj, že stredoškolák potrebuje mať zákonného zástupcu... a som v riti.

Jane sa na mňa potešene pozrela a v jej hlave som si hneď prečítala, že mi to už vybavuje. Takže po novom som decko z decáku. Vraj ma z nejakým zamenili a ja so svojim šarmom (a schopnosťami) mojich budúcich rodičov presvedčím aby sa prisťahovali so mnou do Charlieho domu. O piatej sa mi to aj podarilo. Teraz sťahujem a keďže ten dom je môj plánujem svojím “rodičom“ izbu. Nechala som ich v Charlieho a ja som si zobrala svoju starú izbu. Zostala celých 83 rokov zavretá a nik do nej nevošiel. Všetky veci zostali na svojom mieste pod vrstvou prachu.

Bola som nadšená. Všetko bolo síce už staré a spráchnivené, ale nik sem nevliezol a to ma tešilo.

Keď Suzan a Bill (mená adoptívnych rodičov) zistili, že mám aj psa dobre, že nevyskočili od radosti dva metre od zeme, vraj aj oni takého chceli, bola som šťastná.

Prihlásili ma do školy pod menom Isabella Swan-Volturi.

Sel sa páčila búda aj bývanie aj záhrada. Z auta mala panický strach, ale môj šarm (väčšina to boli síce schopnosti) ju presvedčili aby vošla. Hneď si ubľúbila Suzan a Billa.

Vo Volterre ma všetci objímali a Aro s Felixom mi dali dokonca pusu na líce.

Ešte som šla pozrieť s Jane na môj motorový stroj a hneď sme sa zhodli na krásnej čiernej motorke s striebornou jaštericou na boku.

„Áno, áno, to bude úžasné  a hodí sa ti k väčšine vecí,“ výskala Jane.

„Hej je dokonalá a tá jašterica, takú istú som si chcela dať spraviť na plece,“ hovorila som nadšene (milujem motorky a kerky).

Jane sa na mňa prekvapene pozrela. „Ty si si chcela dať spraviť tetovanie? Neverím!“ vyhlásila.

Hneď ten večer som si ju spravila na ľavé plece, veď ju môžem dať hocikedy dole (kvôli schopnosti).

Motorku som zaparkovala pred domom a ukázala ju Billovi a Suzan, boli prekvapený, že chcem motorku aj, že mám tetovanie, ale neprekážalo im to. Dali mi úplnú voľnosť vo všetkom len nechceli aby som drogovala, alebo fajčila.

O 3:00 som šla spať. Spokojná s tým, že zajtra je môj prvý deň po osemdesiatich troch rokoch v škole. 

Prepáčte,že to tak dlho travalo, ale môj milovaný braček zavíril počítač a akurát, keď som sa snažila skopírovať si túto poviedku na kľúč, sa rozhodol seknúť a keď sa rozhodol odseknúť všetko z kľúča aj z počítača sa mi vymazalo. Mala som aj poznámky na papieri, ibaže tie mi moja milovaná slovinárka roztrhala a vyhodila do koša, viem, že to možno znie ako hlúpa výhovorka, ale je mi to naozaj ľúto. 

No a ku poviedke: Dúfam, že sa páčila a že ste na ňu ešte úplne nezanevreli. Nabudúce sa už stretne s Edwardom. Budem rada za každý komentár aj smajla. :D

Autor: ria, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Minulosť sa ti vráti - 4. kapitola: Odchod z Volterry: