Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Minulosť si ťa nájde - 13. kapitola

01.09.2014 (15:45) • 9moncici9 • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 1863×

Edward:

Bolo mi zle, chcel som zotínať hlavy, pretože ma nebavilo počúvať z každej strany tie doslovne primitívne dohady o Belle a mne. Nespravodlivo ju obviňovali z nevery. Cítil som, že dnes niekomu vykrútim krk, niekoho dnes zabijem. To bol dôvod prečo som kedysi zabíjal. Vlastne, jeden z dôvodov. Ľudia sa takí primitívni. Myslia si, že sa im stále iba krivdí. Neoprávnene niekoho obvinia, nevypočujú si ho a ešte sa hrajú na tých dotknutých.

Dnes som počul rôzne teórie rozchodu Belly a Matta. Nad niečím som sa musel zasmiať a iné zas bolo na zaplakanie. U chlapcov to bolo stále o tom istom. Bella je pre nich obyčajná... Ani to nedokážem vysloviť v mojich myšlienkach, ktorá mi roztiahla nohy. Dokonca u niektorých som bol pašák, ktorý ju dostal, pretože Matt sa vraj nikdy takto ďaleko nedostal.

U dievčat to bolo o poznanie zaujímavejšie. Nikdy by ma nenapadlo, čo dievčatá v puberte dokáže napadnúť. To však teraz bolo úplne jedno. Nezaujímali ma ich dohady, chcel som Bellu chrániť, ale nevedel som ako. Aj keby to prestali rozprávať na hlas, ich pohľady by prezrádzali, že v hlave je pre nich stále iba ženou ľahkých mravov. Nikto nemal za potrebu sa jej zastať, nikto ju tu neobhajoval a nepodporoval. Každý veril iba tomu, čo videl. Videli, že prišla so mnou. Videli, ako som ju držal v náručí a všetci si hneď domysleli, že sme pár.

Kiežby to tak bolo. Kiež by som bol hoden jej lásky a jej samotnej. Nemôžem, i keď veľmi túžim po nej. V mysli mám stále ten večer, keď mala vypité a vrhla sa na mňa. Keď sme sa pobozkali. Chcel som to zažiť znova. Som obyčajný slaboch, ktorý jej nevie odolať. Ako som povedal aj jej, musím sa od nej držať ďalej, ale je to zložité. Niečo ma k nej ťahá, je to silnejšie ako ja. Vedel som presne, čo to je. Bola to láska, ktorá ma pri nej držala. Nemohol som od nej odísť, nemohol som sa vzdialiť, pretože by som umrel. Cítil som, že bez nej som nikto. Ona zo mňa robí lepšieho človeka.

Až tak ma mení, že mi je Matta úprimne ľúto. Vyzerá, že je to dobrý chlapec. Nemôžem sa hnevať, že ju miluje. Kto by Bellu nemiloval. Viem si predstaviť bolesť, ktorú teraz prežíva, ale stále je mojim sokom. Vždy je tu riziko, že o ňu začne bojovať. Aspoň ja by som to na jeho mieste urobil. Čo to tu rozprávam, ja nie som schopný o ňu bojovať ani teraz, keď je voľná. Vlastne... Ja nemôžem, ja ju musím chrániť pred všetkým zlým a hlavne pred sebou samým.

„Edward, nechaj ich samé,“ zvolal za mnou Jasper, ktorý sa znenazdajky objavil za mnou. „Sú veci, ktoré nemusíš vedieť.“

„Nechcel som počúvať, len som chcel vedieť, či je v poriadku,“ povedal som zachmúrene.

„Prečo by nemala byť v poriadku? Je predsa s Alice. Ak narážaš na tie hlúpe a nezmyselné reči, z nich si nič nerob. Prejde ich to, je to dočasné. Mohli ste vedieť, že dnešný deň nebude ľahký.“

„Myslíš, že som to nevedel? Bože, Jazz, nie som predsa včerajší. Viem, aké zákerné sú pubertálne deti a ja hlupák som im ešte dal dôvod, aby urážali Bellu. Neviem, či mám väčší hnev na nich alebo na seba. Hlúpo som podľahol svojim citom, ale jej je ťažké odolať,“ šepol som.

„Ja viem, aké to je. Miluješ ju, chceš byť s ňou, ale bojí sa reči ostatných. To prejde,“ povzbudzoval ma a ja som pokrútil hlavou.

„Tým to nie je. Viem, čo ku mne cíti Bella a ja som na tom úplne rovnako, ale... Jazz, som monštrum, ktoré sa len tak – tak drží pod zámkom. Bojím sa, aby som jej neublížil. Vieš, čo by prežívala, keby vedela kým v skutočnosti som? Zbláznila by sa, bála by sa ma a nikdy by ma nechcela vidieť. To nemôžem dopustiť. Radšej ju budem milovať z diaľky a ochraňovať.“ Jasper na mňa vytreštil oči a rukou ma zatlačil k stene.

„Teraz ma dobre počúvaj. Bella sa o nás dozvie skôr, či neskôr. Je len otázkou času, kedy na všetko príde sama alebo sa jej to povie. Ak ťa skutočne milujem a ja viem, že áno. Cítiť to z nej na sto honov, tak ťa príjme aj ako upíra. A druhá vec, poznám ťa a viem, že by si jej nikdy neublížil. Strávil si s ňou čas, vieš aká je. Mal si jej krv na dosah a nezabil si ju. Nie je to o tvojom sebaovládaní. Čo ak by sa ťa nebála? Nepremýšľal si aj nad touto možnosťou?“ Mlčky som pokrútil hlavou. Nikdy ma nenapadla možnosť, žeby sa ma Bella nebála. Je to vôbec možné? Každý normálny človek by sa zbláznil od strachu. Prečo by ona mala byť výnimkou?

„Je zbytočné zamýšľať sa nad takou absurditou.“

„Prečo tak hovoríš? Zhováral som sa s Alice, viem, čo si pre Bellu urobil. Chlape, ona ti dôveruje, nikdy sa ťa nebude báť. Zamysli sa. Aké by to bolo, keby vedela o tebe pravdu, nemusel by si nič predstierať. Nemusel by si tajiť pred ňou nič a boli by ste spolu šťastný. Časom by si ju premenil a všetci by sme žili šťastne až naveky,“ nadchýňal sa Jasper a ja som na neho zhrozene pozeral. Pomiatol sa.

„Ako si môžeš myslieť, žeby som ju niekedy premenil. Nikdy v živote nedopustím, aby bola tým, čím som sa ja sám. Bola by pre všetkých nebezpečná, nemohla by byť so svojimi priateľmi a ani Charliem. To jej nemôžem urobiť.“

„Edward, upokoj sa, len sa rozprávame. Skús aspoň na malý okamih zabudnúť na negatívne stránky upírstva. Zabudni na toto moralizovanie a predstav si, že by si mal Bellu pri sebe večne. Nemusel by si byť obmedzovaný jej ľudskosťou a môcť si vychutnať všetko. Milovala by ťa rovnako bezpodmienečne a nekompromisne, ako ty ju.“ Jasper mal v niektorých veciach pravdu. Dobre, mal pravdu vo všetkom, čo povedal, ale nie. Nemohol by som to urobiť, aj keby to po mne žiadala. Našťastie sa ja nad tým nemusím zamýšľať. Bella ma nebude milovať ako upíra.

„Nikdy jej nevezmem dušu,“ povedal som tvrdo.

„Stále sa obhajuješ hlúposťami. Nemáš dušu? Ty tvrdíš o sebe, že nemáš dušu?“ prikývol som a on sa zasmial. „Pozri na seba. Správa sa takto niektorý iný upír? Nie. A vieš prečo? Pretože každý máme dušu, ale len málokto z nás si ju ponechá. Ak by si bol bezcitný, nezáležalo ti na Belle a nemal si dušu... Vykašleš sa na to, čo je dobré pre ňu a urobíš po svojom. Ale ty nie. Chceš pre ňu ľudský život, čo značí, že máš dušu. Nie si kus kameňa. Pochop to, nemôžeš vziať dušu niekomu, kto o to sám nestojí.“ Môže mať Jasper pravdu? Je možné, že naozaj mám dušu? Nikdy som na to nepozeral takto, nezamýšľal som sa nad tým. Nikdy som ani nemusel, nezáležalo mi na nikom. Bella je po dlhej dobe prvá, na ktorej mi skutočne záleží a chcem pre ňu iba to dobré. „Uvažuj nad tým, do ničoho ťa predsa nenútim. Chcem len, aby si zvážil všetky svoje možnosti, Edward. Musím ísť, ale aby som nezabudol, dnes ste s Bellou pozvaný k nám. Carlisle chce s tebou niečo prebrať.“

„Dobre, určite prídeme. Jasper, ďakujem ti,“ povedal som a on sa iba na mňa usmial. Vedel som, že je to skutočný priateľ, ale až teraz som si uvedomil ako veľa pre mňa robí.

...

Väčšina z nás sedela v obývačke a čakala na príchod Rosalie. Na Esme som videl, že sa nevedela dočkať svojej dcéry. Alice štebotala iba o nákupoch, na ktoré vyrazí hneď zajtra. Jasper bol asi jediný flegma, rovnako ako aj ja. Nerobili sme z toho nič veľké, sme predsa chlapi. Jedine Carlisle s Bellou tu chýbali. Carlisle jej chcel zobrať tú krv, aby na niečo prišiel. Sám stále nevedel, čo presne hľadá. Bolo presne pol siedmej večer, keď sme na príjazdov ceste začuli brzdenie pneumatík a radostný ženský smiech.

„Už prišli, sú tu,“ kričala naradostene Alice a bežala to povedať Belle a Carlisleovi, ktorý o tom už určite vedel. Dvere na dome sa otvorili a ako prvá vošla dovnútra nádherná blondína s dlhými a zároveň štíhlymi nohami. Nebola to žiadna vyziabnutá žena, ktorú bežne vidieť v módnych časopisoch, ale napriek tomu bola štíhla. Musel som uznať, že nejedna upírka by sa pred ňou mohla schovať. Na druhej strane, mojej Belle sa nevyrovná žiadna iná. Jej pohľad padol najprv na mňa a nie veľmi milo si ma obzrela, ale nepovedala nič. S obrovským úsmevom zapadla do náruče Esme, ktorá ju div od radosti nerozpučila. Potom si Rosalie vzala do parády Alice. Jediný Jasper ju objal a pustil.

„Zlatko, poď dnu, nevedia sa ťa dočkať,“ zvolala a pozrela smerom k dverám. Videl som, ako všetci netrpezlivo čakajú na jej objav. Ja som však čakal na Bellu a Carlislea. V momente, keď sa otvárali dvere na Carlisleovej pracovni, tak v tej istej chvíli si to vkráčal do domu priateľ Rose.

„Čau, Emmett,“ povedal som bez premýšľania a zarazil sa. Emmett?! Bella! V hlave mi to šrotovalo na plné obrátky a skôr, ako sa stihol ktokoľvek na niečo opýtať som sa postavil pred dvere pracovne do obrannej pozícii. „Čo tu kurva robíš?“ zavrčal som. Esme a Alice cúvli o krok dozadu, Jasper sa postavil vedľa mňa a chcel ma svojou mocou upokojiť. Márne. Rosalie sa postavila pred Emmetta, akoby ma mohla zastaviť. Uškrnul som sa.

„Ja? Čo tu robíš ty? Nevedel som, že si v ich klane,“ odfrkol a pozrel na Rose.

„Ja neviem, kto to je,“ bránila sa, slova som sa ujal sám.

„Nepatrím k nim, patrím k niekomu inému. Ale neodpovedal si, čo tu robíš?“

„Som manželom Rosalie,“ povedal pokojne a teraz zalapala po dychu Esme.

„Rose, už si prišla?“ prehovoril milo Carlisle, keď vyšiel. Za ním chcela vyjsť Bella, ale inštinktívne som ju postavil za seba. Emmett sa k nej nedostane. Bol som pevne rozhodnutý.

„Ona? Už chápem,“ zasmial sa na plné hrdlo. „Ty brániš tú kurvu, kvôli, ktorej sme týmto? Pusť ma, zabijem ju,“ reval a vrčal zároveň. Bella sa začala chvieť, nevedela, čo sa tu deje. Všetci v miestnosti boli zmätený.

„Nie je to tak, ako to vyzerá,“ precedil som pomedzi zuby.

„Nie som slepý, Edward, pusť ma na ňu,“ zavrčal a prešmykol sa okolo Rose. Rýchlo som Bellu sotil k Jasperovi a rozbehol som sa oproti Emmettovi. Len tu zadunelo a obaja sme padli k zemi.

„Nie je to ona,“ kričal som a mal čo robiť, aby som Emmetta udržal pod sebou.

„Obaja prestaňte a povedzte nám, čo sa tu deje,“ kričala Rose, ale ja som vedel, že obaja sme teraz zaslepený. Poháňal nás hnev. Emm ju chcel zabiť a ja chrániť.

„Ako po tom všetkom môžeš byť na jej strane. Už nie si môj brat,“ zreval a ja som sa prebral až vtedy, keď som počul vykríknuť Jaspera.

„Bella, stoj!“

„Dajte mi všetci pokoj,“ kričala a hlas sa jej chvel strachom. Vyskočil som na nohy a chcel ísť za ňou, ale Emmett mi podrazil nohy.

„Nechaj ju!“

„Emmett, to nie je ona! Nepočul si, že jej bije srdce? Necítil si, že jej v žilách prúdi krv?“

„To nie je možné,“ krútil hlavou.

„Čo sa tu deje? Povie nám to niekto?“ prekrikovali sa a dožadovali odpovede. Bolo mi jedno, ako sa z toho Emmett dostane, dôležitá bola Bella. Kým som stihol vybehnúť za Bellou, ale nasadla do auta a odišla skôr, ako som jej stihol všetko vysvetliť. Všetko sa pokazilo, za všetko môže môj brat. Kto mohol vedieť, že sa tu objaví práve on. V hlave som mal hotový guláš a nevedel, čo robiť. Vrátiť sa a spočítať mu to alebo ísť za Bellou. Odpoveď bola jednoduchá, musel som ísť za osobou, ktorá je pre mňa najvzácnejšia. Na Belle mi záleží viac ako na vlastnom bratovi. On si moje odpustenie nezaslúži, ale ona vysvetlenie áno. Rozbehol som sa smerom k jej domu a dúfal, že pôjde rovno tam. Míňal som stromy ako kužele na autoškole, bol som vďačný za to, že som sa nemohol unaviť a nepotreboval oddychovať. V diaľke som už videl Bellin dom a keby moje srdce mohlo, určite by v tejto chvíli začalo biť, keď som na príjazdovej ceste uvidel jej auto. Bola doma a v poriadku. Konečne som zvoľnil tempo a ľudskou chôdzou kráčal k domu. V hlave som si usporadúval, čo jej poviem, keď ku mne doľahli nejaké hlasy.

„To je v poriadku, som rada, že si sa zastavil.“ Zastal som viac pri lese a sledoval kto to hovorí. Bella vychádzala zo záhrady a bol s ňou Matt. Čo ten tu robí?

„Maj sa, Bella,“ rozlúčil sa s ňou a chcel odísť, ale ona ho chytila za ruku a otočila smerom k sebe. Matt bol rovnako v šoku ako aj ja, ale to čo urobila ma odrovnalo. Bella sa prisala na Mattove ústa a prsty mu zaplietla do vlasov. On sa vôbec nebránil a ona vyzerala, že si to patrične užíva. Mal som pocit, že ten bozk trvá viac ako len pár sekúnd. Matt sa odtiahol a úplne omráčene kráčal k svojmu autu, ktoré som si všimol až teraz.

„Pa, pa, Matty,“ zapriadla sladko a k tomu mu ešte aj zamávala. Neveril som vlastným očiam. Bella sa otočila, pohodila vlasmi a vošla dnu do domu. Ja som sa nedokázal pohnúť a skamenený som sa zviezol k zemi a hlavu vložil do dlaní. To nemôže byť pravda.

Viem, že je kapitola veľmi krátka. Nechcem sa vyhovárať, ale myšlienky mi stále odbiehali k ďalšej kapitole. Nemohla som inak. Ako ospravedlnenie bude ďalšia kapitola. Bude naozaj dlhá. Už teraz z nej mám nádherných 4 000 slov a stále tam nie je všetko. Prosím ospravedlňte túto dĺžku, ale všetko podstatné tam je. O nič som vás neukrátila. Ďalšia kapitola bude venová predovšetkým evelsten, kiki, HVW a kale. Srdiečka moje ľúbezné, pre vás sa oplatí písať. Ďakujem vám za všetko a verte mi, že ďalšia kapitola bude najmä pre vás. 

Autor: 9moncici9 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Minulosť si ťa nájde - 13. kapitola: