Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Minulosť si ťa nájde - 9. kapitola

16.05.2014 (19:30) • 9moncici9 • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 1288×

Edward:

„Bella, si v poriadku?“ kričal som za dverami kúpeľne. Vedel som, že ju tam nemám púšťať samú. Som obyčajný hlupák. Hneď, ako som počul, že pustila vodu, mal som vtrhnúť do kúpeľne. Čo ju to napadlo, prečo tam išla. Nebol som dole dlhšie než päť minút.

Otvoril som dvere, nehodlal som viac čakať, kým sa ozve. Dvierka na sprchovacom kúte boli pootvorené a Bella stála opretá chrbtom pod sprchou. Vyzerala, že zaspala na nohách, to je blázonko. Rýchlo som k nej pribehol a vzal ju do svojej náruče. Celá bola premočená, ale to nebolo to prvé, čo som si na nej všimol. Jej pokožka bola jemná, úplne hebká na dotyk. Dlhé nohy a pevné stehná... Nie, Edward! Dosť! Bella nie je pre teba! Kričalo na mňa moje druhé ja. Ale, keď ja som nemohol odolať a po celý čas, čo som ju niesol do izby, som ju pozoroval. Bola nádherná, i keď jej z vlasov kvapkala voda.

Uložil som ju do postele a nevedel, čo mám robiť. Dýchala pokojne, nemala žiadne známky toho, že by sa jej niečo stalo. Bola našťastie v poriadku. Otvorila oči a usmiala sa na mňa. Usmiala? Jej je teraz do smiechu? Neudržal som sa a začal po nej kričať. „Zbláznila si sa?“ Jej nevinný pohľad ma ešte viac provokoval. Ako môže byť taká pokojná, keď sa mi skoro utopila.

„Chcela som sa iba schladiť. Čítala som, že sprcha pomáha,“ obhajovala sa a poťahovala nosom ako malé dievčatko. „Nehnevaj sa,“ šepla a mne sa na malý okamih zadrhol dych. Chcel som sa usmiať a pobozkať ju. Vyzerala nevinne, sladko a úplne na pomilovanie. Dve veľké kukadlá na mňa vykukovali spod dlhých čiernych mihalníc, ktoré ešte stále boli mokré od vody.

„Bella, ty to nechápeš,“ povzdychol som si. Nemohol som jej povedať, že ak by sa jej niečo stalo, pôjdem za ňou. Nedokázal som si už svoju existenciu predstaviť bez nej. Pre ňu toto bola hra, zábava, ale ja som to tak nebral. „Ja sa na teba nehnevám. To však neznamená, že to nebolo z tvojej strany nezodpovedné. Mala si počkať na mňa a ja by som ti pomohol. Nemusela si ma vystrašiť na smrť. Vieš, ako som sa bál?“ pýtal som sa káravo, ak by nás niekto sledoval, povedal by, že je to komické.

„Ja som si nechcela ublížiť, bol si dlho preč,“ vytkla mi a ja som na ňu vyvalil oči.

„Dlho? Bolo to sotva päť minút,“ vyhŕkol som a ona pokrútila hlavou. Nemalo zmysel sa s ňou dohadovať. Bol som v práve, ale ona si to neuvedomovala. „To je jedno, dôležité je, že si v poriadku. Teraz sa pekne zakry a vypi si kávu.“ Nič nepovedala a urobila presne to, čo som jej povedal. Pohodlne sa uvelebila na posteli, perinu si vytiahla bližšie k telu a do rúk vzala hrnček s kávou. Opatrne si z nej odchlipla, bála sa, že je horúca. Až keď zistila, že nie, odpila si poriadny dúšok.

„Edward, ostal by si tu dnes so mnou? Nechcem byť sama, aspoň dnes. Vždy, keď zatvorím oči... Vidím ho,“ zašepkala a ja som si bez slova k nej sadol.

„Nemysli na to,“ požiadal som ju a pohladil po vlasoch. „Budem tu, sľubujem, že od teba neodídem, pokiaľ to sama nebudeš chcieť,“ ubezpečil som ju a oprel sa o vankúše vedľa nej.

„Ďakujem, mala som ťažký deň a je príjemné vedieť, že je tu niekto so mnou.“

„Čo sa vlastne dnes stalo? Čo ťa viedlo k tomuto,“ spýtal som sa, i keď som veľmi dobre vedel, čo je za jej úletom.

„Rozišla som sa s priateľom, veď som to už spomínala,“ odpovedala značne pokojne a odpila si opäť z kávy.

„Viem, ale nepovedala si prečo? Naozaj ti nijako neublížil?“

„Nie, to vôbec nie. Matt je skvelý chlapec, ale nemohla som s ním ostať. Nie potom, čo sa mi stalo,“ vysvetlila a po celý čas sa na mňa nepozrela.

„Nerozumiem ti,“ pokrútil som hlavou a svoje slová myslel vážne. Prečo by ho mala opúšťať, keď ho má rada.

„Ty to proste nepochopíš,“ povzdychla si. „Nie je ľahké sa pozrieť Mattovi do očí a povedať mu, čo sa mi stalo. Poznám ho síce dosť, ale jeho reakcie som sa bála. Čo ak by som sa mu zhnusila. Možno by ma odvrhol sám, nechcel by byť so špinou.“ Pri jej poslednom slove som musel zavrčať, našťastie to nepočula. Hneval som sa na to, že sa tak podceňuje. Nepáčilo sa mi, že o sebe hovorí ako o nejakej... Nemôžem to slovo povedať ani v mysli. „Edward, daj si ruku na srdce a sám povedz, úprimne. Bol by si s dievčaťom, ktorému sa stalo toto? Mohol by si ju milovať a chcieť s ňou stráviť noc?“ spýtala sa ma.

„Bella, moja odpoveď je jednoduchá a nemusím o tom nepremýšľať. Samozrejme, áno. Ak by som mal priateľku, ktorá by bola v tvojej pozícii, stál by som pri nej. Bol by som jej oporou a snažil sa, aby na to zlé zabudla. Ona by predsa nemohla za to, čo sa jej stalo. Bola by v tom nevinne. Nikto predsa nenesie vinu na tom, že si bola v nesprávny čas na nesprávnom mieste. A čo sa týka tvojej otázky na spoločnú noc. Nevadilo by mi to. Je pravda, že by som bol rád, ak by sa jej to nestalo. No na druhej strane, nezmenilo by sa na mojich citoch nič. Miloval by som to dievča stále rovnako. Jej telo by stále bolo pre mňa tým najkrajším a najdokonalejším. Navždy,“ priznal som sa jej. I keď nepriamo, povedal som jej všetko, čo som si úprimne myslel. Ona nemala tušenia, že hovorím o nej. Po celý čas som držal ruku na mojom mŕtvom srdci, aby videla, že to hovorím vážne.

„Mala by si si pospať,“ šepol som, keď vyše dvoch minút sedela nehybne a pozorovala ma. Vzal som jej šálku z rúk a chcel som sa postaviť na odchod. Stiahla ma svojou drobnou rúčkou späť a pobozkala. Nesníval som, naozaj to urobila. Jej pery voňali za jahodami, prestal som sa ovládať. Moja myseľ úplne vypla a chcel som iba jedno. JU! Potreboval som ju. Bella sa ku mne tisla, a keď mi zašla rukou pod tričko, spamätal som sa. Rýchlo som ju od seba otlačil, i keď za iných okolností by som to neurobil. Ale teraz to nebolo správne. Bola po rozchode, mala vypité a nevedela, čo robí. Bez slova som sa postavil a odchádzal. Nemohol som sa na ňu pozrieť. Hneval som sa na seba, ale tiež na ňu. Prečo to urobila? O čo jej vlastne išlo.

„Edward, kam ideš?“ skríkla dosť nahnevane ja som sa otočil tvárou k nej.

„Do svojej izby, je neskoro,“ odpovedal som sucho.

„Prečo? Teraz si hovoril, že by ti nevadilo stráviť noc s dievčaťom, ktorému sa stalo to čo mne. Prečo si teraz zmenil názor? Klamal si? Nie som dosť atraktívna? Nepáčim sa ti?“ Atraktívna? Nepáči? Ona sa naozaj musela pomiatnuť. Pokrútil som hlavou.

„Bella, si opitá, nechaj to radšej tak, než povieš niečo, čo by si neskôr ľutovala. Ver, že ti chcem iba dobre,“ šepol som a opäť sa otočil chrbtom.

„Len si bež, ale druhú možnosť nedostaneš. Ten hajzel ani nečakal, že budem povoľná a vzal si čo chcel. Tebe som sa núkala sama a pohrdol si,“ odfrkla a to ma naozaj vytočilo.

„Dievčatko, ty si fakt myslíš, že stačí iba to, aby si sa ožrala a ja ťa pretiahnem? To máš o mne teda poriadne nízku mienku. Vôbec ma nepoznáš, láskavo ma nesúď!“ kričal som po nej. Prestal som až vo chvíli, keď sa v jej očiach zaleskli slzy. Vedel som, že ak tu ostanem o pár sekúnd dlhšie, určite jej poviem horšie veci. Tresol som s dverami a odišiel bez ďalšieho slova. Zvalil som sa do postele a vrčal ako zmyslov zbavený.

Ako ma mohla takto uraziť. Naozaj si o mne myslí, že by som ju zneužil, keď nie je poriadne pri zmysloch? Prečo chcela svoj žiaľ a hnev zahnať práve so mnou? Nehovorím, že by som sa s ňou nerád miloval, ale chcem, aby to bolo pri zmysloch. Túžim sa s Bellou milovať, bozkávať ju, ale nie za týchto okolností. Neviem nájsť dostačujúce slová, ktoré by dokázali vyjadriť môj hnev. Keď si predstavím, že ak by som ju nenašiel a ona by skočila do postele prvému chlapovi, je mi zle. Naozaj jej ten alkohol úplne vymyl mozog?

Potrebujem na lov, okamžite!

Bella:

Ráno som sa zobudila s obrovskou bolesťou hlavy. Vadilo mi aj to malé svetlo, ktoré prenikalo cez zatiahnuté závesy. Schmatla som perinu a vytiahla som si ju až k ušiam. Chcela som tmu, pokoj a hlavne ticho. Počkať. Je tu až priveľké ticho, zvyčajne Charlie robí poriadny rachot v kuchyni, prečo je to teraz inak? Bella, spomínaj, čo sa včera stalo?

Motorest u Jacka, pila som, prišiel Edward a vzal ma domov. Správne, ale čo ďalej? Zhovárali sme sa a... Nie, Bella, ty si taká krava!

„Dievčatko, ty si fakt myslíš, že stačí iba to, aby si sa ožrala a ja ťa pretiahnem? To máš o mne teda poriadne nízku mienku. Vôbec ma nepoznáš, láskavo ma nesúď!“

Spomínam si na to, spomínam, ako po mne kričal. Veľmi som ho nahnevala, bože. Prečo som  to len urobila. Najradšej by som bola na to zabudla, niekto si po takom večeri nič nepamätá a ja? Ja si musím pamätať všetko. To je daň za to, že som mu ublížila. Mala by som sa prepadnúť pod zem, áno, to by bolo najlepšie. Si obyčajný zbabelec! Včera si bola hrdinka, keď si sa s ním chcela vyspať a teraz? Teraz si posratá. Hlas v mojej hlave mi dával poriadne zabrať, no musela som uznať, že má pravdu. Som zbabelá na to, aby som sa pozrela Edwardovi do očí a ospravedlnila sa mu. Mala by som to urobiť, ale ako? Neodpustí mi, bol nahnevaný, pamätám si na jeho rozhorčenú tvár.

S určitosťou si dovolím tvrdiť, že ak by som nebola opitá, nemala v krvi toľko alkoholu, nikdy by som mu také veci nepovedala. Ako som mohla dopustiť, aby som mu mojimi nevhodnými slovami takto ublížila. Edward je človek, ktorý si toto vôbec nezaslúžil. Bolelo ma srdce z toho, že sa na mňa teraz hnevá, mala som strach, že si o mne urobil zlú zmienku. Čo si musí o mne myslieť, že som nejaká pobehlica, ktorá sa rozíde s priateľom a už sa vrhá druhému do postele.

Neviem, čo sa to so mnou stalo, netuším, prečo som ho pobozkala. Čo som vlastne od toho očakávala? O čo mi v skutočnosti išlo. Až tak veľmi cniem za Mattym, že... Ja vlastne ani neviem. Ak by sa dal vrátiť čas, nikdy by som Edwarda nebola pobozkala. Nie preto, že sa mi ten krátky bozk nepáčil, to určite nie. Bol to krásny bozk, zamával so mnou. No na druhej strane to bolo odo mňa nesprávne. Neviem sa zbaviť pocit, že som Mattyho podviedla. Viem, že som sa a s ním rozišla, ale bolo to iba včera a v ten istý deň pobozkám druhého chlapca. Chlapca, ktorý je krásny, neodolateľný a k tomu je oproti v izbe.

Pokúsila som sa vyhrabať z postele, musela som si ísť aspoň umyť zuby a učesať sa, keď som s ním chcela hovoriť. Ak by som otvorila ústa, určite by na mieste odpadol. Keď som uvidela v kúpeľni svoj odraz, zhrozila som sa. Vlasy som mala ako Edward, trčali do všetkých strán, ale moje nemali dokonalú farbu a ani tvar. Vyzerala som, akoby ma práve požula nejaká krava a zároveň aj vypľula. Pod očami som mala kruhy, ktoré mi pripomínali moju minulú noc. Otočila som kohútikom a navlhčila si tvár, dúfala som, že ma to trochu preberie. Nepomohlo to. Na zubnú kefku som vytlačila kúsok pasty a pustila sa do umývania. S učesaním som sa nakoniec netrápila, pretože by som prišla asi o trištvrte vlasov, ako by som sa s nimi trápila. Zvolila som jednoduchšiu cestu a tou bolo dať si ich do gumičky. Vyšla som z kúpeľne a moje nohy ma samé niesli k izbe, kde podľa všetkého mal byť Edward. Súdila som, že tam bude, pretože z jeho izby sa ozývala hudba. Počúval moju obľúbenú pesničku od Johna Legenda.

Stála som tam a počúvala slová pesničky...

Hlava sa mi točí, nekecám, nedokážem ti prísť na kĺb.

Čo sa odohráva v tej krásnej hlave.

Som na tvojej kúzelnej tajomnej jazde.

A hlava sa mi z toho točí, netuším, čo ma to zasiahlo, ale budem v poriadku.

Hlavu mám pod vodou, ale dýcha sa mi dobre.

Si šialená a ja zmätený.

Nemôžem tu predsa stáť donekonečna, musím zaklopať. Jemne som zaťukala na jeho dvere, a keď neotváral, otvorila som ich. Ležal na posteli, ruky mal položené za hlavou a oči zatvorené. Odkašľala som si, aby som ho nevyľakala a on vyskočil na nohy.

„Bella?“ spýtal sa prekvapene a hľadel na mňa. Nebol v jeho očiach žiaden hnev, skôr iba prekvapenie, že som prišla. Nebodaj ma tu nečakal? Myslel si, žeby som neprišla a neospravedlnila sa mu?

„Prepáč, že ťa ruším, vlastne ani neviem, čo tu robím,“ bľabotala som. „Dobre, viem, prečo som tu,“ priznala som nakoniec a nedovolila, aby prehovoril. Rýchlo som pokračovala ďalej. Bála som sa, že stratím odvahu, ktorú som vlastne ani stále nenašla. „Chcem ti v prvom rade poďakovať, že si ma včera doniesol domov, že si mi pomohol. Vypočul si ma, zachránil ma v sprche. Všetko si pamätám,“ šepla som a začala skenovať svoje bosé nohy. „Bohužiaľ si pamätám aj to, čo som urobila a povedala. Mrzí ma to, Edward, prosím ťa, prepáč.“ Pri slovku prepáč som sa odhodlala pozrieť do jeho tváre, ale stál mi chrbtom. Neviem, kedy sa otočil, ale nepozeral na mňa. Stál pri okne a pozeral von.

„V pohode,“ odpovedal tvrdo a mňa pichlo pri srdci. Hneval sa, bolo to jasné.

„Nie, to nie je v pohode. Mal si včera pravdu, neviem, čo som si myslela. Mrzí ma, že som ťa pobozkala, že som sa pokúšala o...“ odmlčala som sa, nevedela som nájsť vhodné slová.

„Že si ma chcela zviesť? Že si bola opitá a chcela sa so mnou vyspať? Máš strach si to priznať?“ Prečo bol ku mne taký krutý? „Hovor! Prečo teraz mlčíš? Včera si mala odvahy na rozdávanie.“

„Urobila som chybu, nemusíš mi to vyhadzovať na oči. Myslíš si, že som to plánovala? Že by som sa s tebou naozaj vyspala? Vedela som, že to nedovolíš! Ty nie si žiaden násilník! Neublížil by si.“ Pre zmenu som po ňom kričala ja a ani neviem prečo. Nebola som si istá tým, čo som mu povedala. Jediné, čo bolo na sto percent isté bolo, že by mi neublížil. Tým som si bola istá. „Ja ti verím,“ šepla som.

„Nedaj sa vysmiať. Bella, nepoznáš ma, nevieš o mne nič. Prečo by si mi mala veriť? Čo ak som vrah, čo ak sa vydávam za niekoho, kým v skutočnosti nie som. Nemôžeš mi slepo veriť!“

„Nemôžem? Zachránil si ma a nie raz. Máš výčitky svedomia, prečo by som ti nemala veriť? Pamätáš si, čo si povedal včera? Pre teba by som zomrel a neváhal nad tým ani sekundu. Dokážeš si predstaviť, čo pre mňa znamenáš,“ citovala som ho od slova do slova a on na mňa prekvapene pozrel. „Ja si to pamätám, toto by si nepovedal, ak by si to nemyslel vážne.“

„Asi si vo svojom živote nestretla ešte tak dobrého herca ako som ja.“

„Aha... Tak potom vážne, sorry, že ťa pobozkala taká nicka ako som ja. Sorry, že vôbec dýcham. Mal si ma v tej uličke nechať skapať, aspoň by si si odpustil tú ľútosť!“ zrevala som a on buchol päsťou po stole.

„To akože ľutujem, že som ťa zachránil?!“ zreval pre zmenu on.

„Hej!“

 „Bella, ty ničomu nerozumieš?“ spýtal sa zúfalo a posadil sa na posteľ. Čomu som nerozumela? „Vieš, kto vlastne si? Si krásna, si múdra, si vtipná, láskavá, ale predovšetkým jedinečná. Napriek všetkému, čo sa ti stalo, si hodná lásky a náklonnosti. Nikdy nie si priveľa a stále si dosť. Si vzácna, si diamantom, si ružou. Si najväčším skvostom Božieho stvorenia. Tvoja hodnota je väčšia, než si dokážeš predstaviť. Si dôležitejšia než hodnota, ktorú ukazuje váha. Nezáleží na tom, akú značku šampónu používaš, alebo aké topánky nosíš. Každé dievča by chcelo byť tebou. Veľa chlapcov by ťa chcelo dostať. Si viac ako cenovka na tvojom oblečení. Tvoja hodnota prekonáva všetky pozemské veci, pretože v mojich očiach si...“Odmlčal sa a hlavu sklonil k zemi. Jeho slová mi vzali dych, túžila som mu niečo na to povedať, ale nenašla som vhodné slová. Nikto mi nikdy nepovedal nič podobné, nikto ma nevidel tak, ako ma vidí on. Nepozná ma, a pritom mi hovorí najkrajšie veci, ktoré moje uši kedy počuli. Chcela som sa opýtať, čo som v jeho očiach, ale pokračoval. Nechcela som ho prerušovať. „Si osoba, za ktorú stojí zomrieť. Bez ohľadu na to, kým si myslíš, že si. Ak by si bola pošpinená, ako to stále hovoríš, nebol by som teraz tu. Nestál by som po tvojom boku a nehovoril ti tieto veci. Nie sú to iba prázdne slová, Bells, ja to všetko myslím vážne. Aj keď máš pocit, že sa v tvojom živote všetko rúca, nezáleží na tom, či sa cítiš ako víťaz alebo porazená. Skutočnosťou je, že si zaslúžiš byť šťastná. Zaslúžiš si mať po boku niekoho, kto ti to bude opakovať vždy, keď budeš pochybovať. A vieš prečo? Pretože si mocná, silná a schopná. Tvojou úlohou je objaviť tú ženu a oslobodiť ju. Toto si TY! A akékoľvek hlasy v tvojej mysli, ktoré sa ti snažia povedať opak, sú od nepriateľa. A nabudúce, keď ich budeš počuť a pochybovať o sebe, zastav ich. Si úžasná, na celom svete, po celý svoj život som hľadal človeka, ktorý by bol stelesnením toľkého dobra ako si ty. Preto ťa prosím, nezabúdaj na to,“ dopovedal a postavil sa na odchod. Nechal ma tam stáť úplne samú so slzami stekajúcimi po mojej tvári. Nechal ma samú s mojimi myšlienkami a zmätenosťou. 

Viem, kapitola je pridaná veľmi neskoro, ale mala som nejaké problémy v súkromnom živote. Nemala som čas a po pravde ani chuť niečo písať. Veľmi ma to mrzí, dúfam, že sa tu nájde aspoň jeden človiečik, ktorý mi zanechá nejaký komentár na povzbudenie a ukáže, že má zmysel pokračovať. 

Budúca kapitola bude patriť k posledným pokojnejším, pretože sa konečne začneme posúvať v deji a postupne sa nám vyjasnie niektoré veci. Neprezradím viac. 

Chcela by som ešte poďakovať za komentáre pri predchádzajúcej kapitole. Nedokážete si predstaviť, ako mi dodali silu, aby som pridala novú kapitolu. Čítanie aj tých iba štyroch komentárov mi dávalo silu prekonať obdobie, ktorým som si teraz prechádzala v súkromnom živote. 

Baby, ste úžasné a ja vám veľmi pekne ďakujem. 

Autor: 9moncici9 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Minulosť si ťa nájde - 9. kapitola: