Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Môj stratený macík, Emm - 10. kapitola

04.09.2010 (07:15) • LoveEmm • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1503×

Emm sa priblížil k mojím perám a nežne ich pobozkal. Rukou mi prechádzal po chrbte. Oprel ma o stenu. Chcela som sa od neho odtrhnúť, ale vedela som, že je to možno náš posledný bozk. Nechala som ho. Keď sa odtiahol, milo sa na mňa usmial a zmizol v blízkom lese.

Pohľad Emmett:

Prečo som to urobil? Veď som zasnúbený s Rosalie. Ja debil, hovoril som si, kým som bežal domov.

Svojím rýchlym behom som dobehol a skoro narazil do dverí, ale stihol som sa spamätať. Vošiel som do domu a hneď sa mi na krk zavesila Rosalie a tuho ma objímala. Položil som jej ruky na chrbát a potom sa pozrel na Edwarda a Alice. Edward bol zamračený a nesúhlasil so mnou  a Alice stála opretá o stenu a čakala, kým k nej podídem. Uvoľnil som objatie a pobozkal Rosalie, aby nemala podozrenie. Pomaly a so strachom som podišiel k Alice a nevinne som sa na ňu pozrel, ale ona na mňa len vražedne pozrela a tresla ma po pleci, až ma otočilo.

„Do lesa, hneď,” zašepkala a vybehla z domu. Povzdychol som si a rozbehol som sa za ňou. Našiel som ju opretú o skalu a keď ma zbadala, hnusne na mňa zazrela, až som pokročil o dva kroky dozadu.

„Prečo jej to robíš ešte ťažšie? Prežila si už dosť,” povedala smutno a zároveň vražedne, nechápem, ako to tie ženy robia. Snažil som sa vymyslieť nejaký dobrý argument, ale veľmi sa mi to nedarilo. Mala pravdu, som hnusný, že som to dovolil, ale znovu som chcel okúsiť jej bozky. Ťahalo ma to k nej a vtedy sa mi mozog zahmlil. Myslel som len na ňu a jej nežné bozky, ktoré boli veľmi príjemné, ale nechcel som opustiť Rosalie, pretože ju mám rád.

„Prečo ťa to trápi?” vykoktal som napokon zo seba a tváril sa sebaisto, aj keď som sa bál, že to všetko povie Rosalie a ja by som ju stratil. Alice podišla ku mne so zaťatými zubami.

„Pretože to mohla byť moja kamarátka a dobre vieš, ako nenávidím ľudí, ktorí sa takto správajú,” zasyčala mi pred tvárou a nahnevane odišla k domu, kde ju do náručia schytil Jasper.

Pohľad Jessica:

Ležala som na posteli a na lícach som mala zaschnuté slzy po spomienke na mojich rodičov. Nepríčetne som hľadela do stropu a spomínala, aj keď ma tie spomienky boleli.

Zrazu niekto zazvonil a ja som bola nútená vrátiť sa do reality a íst otvoriť. Lenivo som vstala, ale aj tak sa mi zatočila hlava. Zišla som dole po schodoch a otvorila som neznámemu. Na sebe som mala oblečené biele tričko na ramienka a staré tepláky. Otvorila som dvere a hádajte, kto pred nimi stál. Emmett.

„Čo sa deje?” spýtala som sa otrávene.

„Jess, musím ti niečo povedať,” povedal a dal si dlhú odmlku na hlboký nádych a potom pokračoval. „Nemôžeme byť spolu, pretože ja som zasnúbený s Rosalie. Mal som ti to povedať. Prepáč,” povedal bojazlivo a kontrolne sa na mňa pozrel.

„Nikdy som neverila, že si takýto. Ak by si bol zvedavý, keď za mnou vtedy prišiel Carlisle, všetko mi povedal. Nemáme si už čo povedať,” povedala som sebaisto a zabuchla som mu dvere pred nosom. Stála som tam s rukou na kľučke a čakala, že znovu zazvoní a povie, že to bol vtip. Nestalo sa to a tak som sa pobrala naspäť do svojej izby. Už som otvárala dvere, keď som sa pozrela na pravú stranu, kde bola rodičovská spálňa. Ruka mi spadla naspäť k telu a pomalým krokom som kráčala k dverám. Otvorila som ich. Zbadala som nepoškodene ustlanú posteľ a zatvorené skrine s ich oblečením. Na ich posteli som našla obálku. Podišla som bližšie a zbadala malý papierik, na ktorom bolo napísané:

„Pre Billyho Blacka, starého známeho. Býva v malom červenom domčeku v rezervácii.”

Nechápavo som sa pozrela na obálku a pootáčala si ju v ruke. Keď je tam napísané, kde býva, asi mu to chcela odniesť.

Zodvihla som sa zo zeme a utekala do mojej izby. Natiahla som si úzke čierne rifle a schmatla obálku, s ktorou som utekala do chodby. Obula som si biele tenisky a obliekla si čiernu koženú bundu. Zobrala som si kľúče od auta a obálku si založila do vnútorného vrecka. Vyšla som z domu a zamkla ho. Cestou k autu som ho na diaľku odomkla a ono spokojne zablikalo.

Napravila som si golier na mojej bunde a nasadla do auta. Kľúč od domu som hodila na vedľajšie sedadlo a pokrútila som kľúčom v zapaľovači. Motor nesúhlasne zavrčal a potom hladko naskočil. Vyšla som z príjazdovej cesty a odbočila na pravú stranu. Počas cesty som hľadala dáke informačné tabule, až som napokon jednu našla a dupla na plyn. Bola som tam za chvíľku.

Zaparkovala som blízko malého červeného domu. Vytiahla som obálku z vnútorného vrecka a dala z nej dole papierik. Neisto a pomaly som kráčala k domu. Už z diaľky som počula komentátora futbalu a nesúhlasné povzdychy nejakých chalanov. S veľkým nádychom som zaklopala na dvere a čakala. Prišiel mi otvoriť nejaký chalan s úsmevom na perách.

„Ahoj. Hm, je doma Billy?” spýtala som sa neisto a on na mňa prekvapene pozrel.

„Áno, je. Poď,” povedal a uvoľnil mi priestor vo dverách. Nazrela som dnu a potom vošla.

„Choď rovno a vojdi do tých dverí. Mal by si niečo čítať,” povedal a ukázal na dvere. Prikývla som a rýchlym krokom som prešla k dverám. Raz som sa pozrela na chalanov pri futbale. Jeden na mňa pozrel ako na zjavenie. Bol veľmi zlatý a keď som sa na neho pozrela, na chvíľu uhol pohľadom, ale potom sa zase na mňa pozrel. Otočila som sa a ticho zaklopala na dvere. Z izby sa ozvalo tlmené „vojdite”  a tak som pomaly otvorila dvere a vošla. Billy sedel na posteli a čítal nejakú knihu.

„Dobrý deň, ja som Jessica. Toto som našla u nás doma a bolo to ževraj určené pre vás,” povedala som a podala mu obálku. Pozrel sa na mňa a prekvapene prikývol. „Len to som chcela. Dovidenia,” povedala som a odišla z izby. Pozrela som sa na chalanov. Všetci boli zažratí do futbalu a tak som len potichu vyšla z domu a zabuchla dvere. Mierila som k autu, keď sa mi spoza chrbta ozvalo:

„Ahoj.”

Autor: LoveEmm (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Môj stratený macík, Emm - 10. kapitola: