Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Môj stratený macík, Emm - 12. kapitola

07.09.2010 (07:30) • LoveEmm • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1322×

Pohľad Jessica:

Pohár, ktorý som držala v ruke, mi skoro spadol a rozbil sa na márne kúsky, ale stihla som ho položiť vedľa seba.

„Vlk?” spýtala som sa a pery som stisla do jednej línie. „Nechápem,” povedala som a otočila sa na Sama. Tiež mu to asi nebolo ľahké vysvetlovať.

„To ti ukážeme potom, ale teraz je dôležité ti vysvetliť, prečo budeš taká ako my. Zvyčajne je to kvôli predkom a u teba to nie je inak,” povedal Sam a pozrel sa na Jacoba. Paul sa prisunul ku mne a sledoval ma.

„Moji predkovia neboli žiadny vlci,” zasyčala som na neho a on iba pokojne prikývol a potom sa pustil do vysvetlovania.

„Ani nevieš, ako blízko pri tebe boli. Vieš, ako zomreli tvoji rodičia?” spýtal sa a nepokojne sa pomrvil.

„Napadli ich,” povedala som isto a Jacob sa mierne uškrnul. Nechápavo som na neho pozrela a on iba ukázal, aby som počúvala Sama.

„No, napadnutie to bolo, ale oni žijú. Tvoji rodičia, oni boli tiež vlci, ale odvtedy, ako si sa narodila, sa snažili nepremieňať. Keď boli ešte mladí, všade prebiehali vojny s upírmi a oni tiež bojovali a tak si narobili veľa nepriateľov.

Cez jednu vojnu sa tvoji rodičia zoznámili a odvtedy boli nerozlučná dvojka. Klan, v ktorom bojovali, bol odvtedy najsilnejší, pretože sa vedeli spojiť. Potom však tvoja mama zistila, že čaká dieťa, teda teba. Okamžite prestala bojovať. Tvoj otec na chvíľu otáľal, ale potom sa vzdal, pretože si bola jeho vytúžená dcéra. Do Forks ste sa nepresťahovali kvôli práci, ale kvôli tebe. Tvoji rodičia vedeli, že nemajú už veľa času a že vo Forks je náš klan vlkov.

V tom liste prosila môjho otca, aby sa o teba postaral a to aj spravíme. Keď tvoji rodičia odišli, prenasledoval ich jeden upírsky klan a z tadeto odišli iba aby ťa ochránili. Keby ti nešlo o život, nikdy by to nespravili. Ten klan ich sledoval celú cestu čo išli autom a keď bola hlboká noc a nikde ani nohy,” Sam sa zhlboka nadýchol a potom pokračoval, „prišli na dohodnuté miesto, kde ich už čakali. Mali byť mŕtvi, ale dokázali ich poraziť. Tí upíri nahovorili policajtom, že sú mŕtvi a potom sa vydali ich hľadať. Keby sme vedeli, kde sú, ideme za nimi, ale vieme iba to, že sú živí a zdraví,” dokončil svoj monológ Sam a mne sa podlomili kolená. Zosadla som si z kuchynskej linky.

„Čože?“ spýtala som sa neveriacky a všetci iba mlčky prikývli.

„Prídu, keď budú môcť, neboj sa o nich,“ povedal Jacob a ja som zo zúfalosti objala Paula. Keď som pocítila jeho horúcu pokožku, chcela som mu povedať, že má horúčku, ale nechala som to tak.

Cítila som sa tak opustene. Nikto nevie, kedy sa vrátia, nikto nevie, ako mi je. Nemala som tu nikoho.

Z očí mi tiekli slzy a padali na Paulovu pokožku. Následne mi Paul upokojúco prechádzal rukou po chrbte a snažil sa ma upokojiť, aj keď to bolo veľmi príjemné a zlaté, mne to nepomáhalo. Odtiahla som sa a on na mňa kontrolne pozrel. Vykrútila som sa z jeho rúk, ktoré ma aj po objatí stále držali. Vysadla som si na kuchynskú linku a rukou si podoprela čelo.

„Ja a vlk? Ničomu nechápem,” povedala som a nenáchadzala som reč. Sam ku mne podišiel a chytil ma za rameno.

„Vravím ti, príď niekedy do rezervácie,” povedal a súcitne sa usmial.

„Nemôžem, musím sa učiť na maturitu,” povedala som a zobrala si vreckovku, ktorá bola vedľa mňa.

„Aha. Tak príď, keď budeš môcť. Nestresuj sa zbytočne. Niečo ti poradím, tá Alice od Cullenovcov vidí budúcnosť. Ak budete mať medzi sebou dobré spojenie, možno ti povie, aké otázky budeš mať,“ povedal. Sam zavelil a všetci zmizli. Paul sa ešte na mňa usmial a potom spolu s nimi zmizol.

Nohy som si pritiahla k hrudi a takto v klbku som sedela na kuchynskej linke. Moju myseľ prebudilo až moje hladné brucho, ktoré hladovo zaškvŕkalo. Vytiahla som si mlieko a cereálie, ktoré som hneď zjedla. Ešte stále som sa nevedela sústrediť.

Sedela som vo svojej izbe na stoličke a stále sa mrvila, pretože som bola unavená a ešte k tomu ma bolel celý chrbát z dnešnej noci.

Nahnevane som schmatla učebnicu a zošit z literatúry, kde boli všelijakí spisovatelia a významní ujkovia, ktorí ma nezaujímali a spolu s nimi som sa s ľahkosťou hodila na posteľ. Otvorila som knihu a keď som si pozrela obsah, div že som niečo pri sebe od zlosti a nervozity nerozbila. Pozrela som sa na strop a snažila sa upokojiť. Bolo to účinné. Najprv mi myšlienky zabiehali k vlkom, ale potom som sa, ani neviem ako, začala sústrediť.

Teraz ležím na posteli a čítam tie mená. To je ale sprostosť. Načo mi to bude? To je teraz jedno. Musím sa to naučiť. Po dlhej chvíli som zaspala. Zobudila som sa a ťarbavo otvorila oči. Videla som iba tmu a tak som sa zmätene a rýchlo posadila a potom mi z hlavy spadla kniha. Ani neviete, ako som si vydýchla, keď som zistila, že som neoslepla. Posadila som sa na okraj postele a hlava mi spadla do dlaní. Pretrela som si oči a ťarbavo zišla po schodoch dole.

Prešla som k pečivu a vytiahla si jeden rožok. Zahryzla som do neho a vyšla naspäť do mojej izby. Vtedy som dostala super nápad. Pôjdem sa učiť do La Push. Je tam že vraj veľmi pekná pláž pri rezervácii. Spokojná so svojou myšlienkou som prišla ku skrini a vytiahla si tepláky adidas,  biele tričko s krátkym rukávom, na ktorom bol veselý macko. Zobrala som si všetky potrebné veci a zmizla dole. Rýchlo som si dala botasky a moju obľúbenú bundu. Vybehla som z domu a nasadla do auta.

Keď som vošla do auta smutne som zistila, že ešte musím ísť natankovať. Tak som teda spravila potrebné povinnosti a potom som už namierila do La Push, kde som si auto zaparkovala blízko pláže. Voda sa vlnila a ja som sa celá štastná nadýchla morského vzduchu. Rozbehla som sa k vode a úplne bez seba som si namočila ruku do vody.

Ani nechápem, prečo som bola tak štastná, asi preto, že som konečne vypadla z domu. Sadla som si na blízky peň a otvorila si učebnicu a znovu som si začala čítať. Zrazu mi niekto položil ruky na oči a povedal.

„Hádaj, kto som?” spýtal sa. Bol to muž.

Autor: LoveEmm (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Môj stratený macík, Emm - 12. kapitola :