Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Môj stratený macík, Emm - 15. kapitola

09.09.2010 (22:00) • LoveEmm • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 956×

Dosiahol som, čo som chcel. Medveď si ma všimol. Nespokojne zavrčal a svojou ťarbavou labou sa snažil odohnať ma. Usmial som sa a medveď ukázal svoje veľké zuby. Aj ja som mu ukázal svoje. Začal byť nervózny, že som sa ho nezľakol, a tak som sa rozhodol ho nalákať k sebe.

„Mňau,“ povedal som tak hlasno, aby ma začul. Dokázal som to. Medveď sa celý nervózny rozbehol ku mne a ja som sa pokojne postavil a čakal, kým spadne do priekopy, v ktorej tečie potok a ktorú si on očividne nevšimol. Nemusel som dlho čakať. Po jeho páde to pekne zadunelo a hlava spolu s jeho krkom spadli na našu stranu. S radosťou som skočil k nemu a zahryzol sa mu do krku.

Celého som ho vycucal a potom spokojný so svojou prácou som išiel za ostatnými, ktorý pili už tretiu srnku.

„Nažratý?“ spýtal sa posmešne Jasper a ja som len so smiechom prikývol a išiel za Rosalie, ktorá začala piť iba tretiu srnku. Sadol som si vedľa nej a ona spokojne pozrela na mňa, pri čom po brade jej stiekla kvapka krvi. Znovu som sa usmial a krv jej prstom zotrel. Ochutnal som tú krv ale chutila strašne, až ma striaslo. Rosalie sa rozosmiala a spoza stromov na nás začalo svietiť slnko. Všetci sme sa naň pozreli a s povzdychom vstali zo zeme a išli domov. Alice sa náhle rozosmiala a potom aj Edward.

Ostatní členovia rodiny sa len nechápavo pozerali na seba a napokon zo seba Alice niečo vykoktala.

„Práve… vyberajú… otázky… na maturitu,“ povedala a neudržala ďalší príval smiechu.

„Emm, na biole budeš mať otázku, citujem: Vymenujte pohlavné orgány a kde sa nachádzajú,“ povedal Edward a Alice sa už od smiechu kotúľala po zemi. Nato som sa aj ja rozosmial a ešte viac ako oni. Ani ostatní neudržali smiech.

Po veľmi dlhom záchvate sme sa presunuli k domu. Doma sa  Carlisle prezliekol a zobral si veci.

„Čaute ľudia, idem pracovať,“ povedal a so smiechom odišiel do auta. Všetci sme si sadli pred telku, ale Esme zavelila a všetci sme sa museli ísť pekne obliecť. Ťarbavo som vošiel do svojej izby a na svojej posteli som uvidel oblek. Rýchlo som si ho obliekol a vtedy do izby vletela Alice s malým fotoaparátom.

„Foto,“ povedala svojím spevavým hlasom a už cvakala. Nadvihol som jedno obočie a spolu s ňou vyrazil do garáže. Sadol som si na zadné sedadlá k Rosalie a ona spokojne zavrčala.

„Kroťte sa vy tam vzadu,“ zahlásil Jasper a ja som len zakričal a už som sa s Rosalie bozkával. Škoda, že cesta do školy je taká krátka.

Vystúpil som a zbadal Jessicu. Mala oblečené krásnu sukňu a blúzku a na tvári smutný výraz. Keď som ju zbadal, ako sa smutne opiera o svoje auto a opakuje si učivo, bolo mi ju ľúto. Zrazu po pri mne prefrčala Alice a rozbehla sa za ňou. Blízko nej zastala a zvonivo povedala.

„Ahoj, ja som Emmetova sestra. Chceš vedieť svoje otázky?“ Ruku som si tresol na čelo a odvrátil sa od nich, ale stále som ich počul.

„Jasné, alee…“ odpovedala Jess. Alice si povzdychla a začala hovoriť.

„Emmet ti nevravel o mojom dare? Vidím budúcnosť a keď ráno vyberali otázky, zahliadla som aj tvoje.“

„Aha. Tak to ti budem vďačná do konca života.“

Pohľad Paul:

Keď som sa zobudil, najprv som nevedel, kde som, ale potom mi doplo, že včera som tu spolu s Jess zaspal. Ležal som v jej posteli, ktorá bola veľmi pohodlná. Nechcene som sa z nej vymotkal a zišiel dole. Čakalo ma príjemné prekvapenie. Zrazu bol v celom dome poriadok. Špinavý riad bol umytý a celý dom krásne voňal. Na stole som našiel lístoček.

„Spravila som ti raňajky, sú v chladničke. Išla som do školy, neviem presne, kedy prídem. Keby niečo, volaj. A inak, dobré ránko. J :-*.“

Usmial som sa a pozrel sa do chladničky. Bolo tam spravených pätnásť chlebíčkov a tak som ich s úsmevom rýchlo zobral a zjedol. Boli výborné.

Pohladkal som si plné bruško a vrátil sa do izby. Pozrel som sa na hodiny, bolo už jedenásť hodín. Dobre som si schrupol. Zase som si prezrel jej izbu. V skrinkách mala more kníh a na stole svoj notebook. Podišiel som k nemu a otvoril ho. Na moje prekvapenie bol na klávesnici položený list. Zodvihol som ho a otvoril. Viem, bolo to odo mňa hnusné, ale musel som o nej niečo vedieť. Bol to list z nemocnice. O jej zlomenine členku. Najviac ma prekvapila veta:

„V sanitke bola pacientka oživovaná.“ List som vrátil do obálky a položil na pôvodné miesto. Sadol som si na posteľ a hlavu som si položil do rúk.

„Preboha,“ povedal som si potichu. „Čo všetko ešte zažila?“ Sedel som omámený, keď dole zabúchali kľúče o vchodové dvere.

„Paul?“ spýtala sa Jess a vybehla na poschodie. Postavil som sa a išiel jej na proti.

„Ahoj. Ako?“ spýtal som sa a snažil sa zakryť šok.

„Spravila som. Literatúra na jednotku a anglina tiež,“ povedala a ja som vystrel ruky, aby ma mohla objať. Pribehla ku mne a s radosťou ma objala. Rukou som jej prechádzal po chrbte.

„Gratulujem,“ zašepkal som jej do ucha a hlavu trochu vzdialil, aby som ju pobozkal. Pomaly som sa približoval k jej ústam a ona sa spokojne usmievala. Rukou som prešiel po jej zápästí a stlačil ho. Jessica zakričala od bolesti a vzdialila sa. Skákala po izbe a rukou si pridržiavala zápästie.

„Ježiš, čo je?“ Nechápavo som na ňu  pozeral a ona mi napokon ukázala svoju ruku.

„Zajtra mi idú vyberať stehy,“ povedala a ja som skrčil čelo a podišiel k nej. Chytil som ju za ruku a nežne pobozkal jej ranu. Pozrel som sa do jej očí a ona sa usmievala. Druhou rukou ma chytila za ruku a pritiahla si ma k svojej tvári.

Autor: LoveEmm (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Môj stratený macík, Emm - 15. kapitola: