Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Môj stratený macík, Emm - 18. kapitola

13.09.2010 (07:30) • LoveEmm • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1348×

Z očí sa mi drali slzy.

„Nie,“ povedala som si a pomaly vstala zo zeme. Pozerala som sa na prázdnu cestu a potom som smutne vyšla naspäť do svojej izby.

„Bol to len sen," snažila som sa presvedčiť, ale vedela som, že nikdy tomu neuverím. Boli tu. Cítila som krásnu vôňu mojej mamy. Nikto ma nepresvedčí, že tu neboli.

Zobrala som mobil a napísala SMS Paulovi.

„Všetko je horšie. Nemôžem spať. Boli tu. Chýbaš mi. Nezabi sa mi zajtra. Budem ťa čakať. Dobrú nôcku, prepáč, ak som ťa zobudila.“ Stlačila som poslať a mobil čoskoro zapípal.

„Teraz sa nemôžem vytratiť, ale prídem za tebou čo najskôr. Ľúbim ťa, miláčik. Nemysli na to," odpísal Paul a ja som hodila mobil na zem.

Pozrela som sa na tikajúci budík vedľa mňa. Tlmene tikal a oznamoval mi, že sú štyri hodiny nad ránom. Podišla som k stolu a sadla si na stoličku. Pomaly som otvorila notebook a list, čo ležal na klávesnici, som odhodila na zem.

Zapla som počítač a on po chvíli nabehol. Zapla som si internet a začala po ňom blúdiť. Nemala som čo robiť. Zapla som si známu stránku, kde sa hrajú hry. Ani neviem ako, ale hrala som sa dve hodiny.

Zaklapla som počítač a pozviechala sa zo stoličky. Ponaťahovala som si stuhnuté svaly. Pri posteli mi zazvonil budík a ja som ho lenivo tresla. Zobrala som si sukňu a bielu blúzku.

Kráčala som do kúpeľne a prv, ako som sa pozrela na seba v odraze skla, som sa posnažila rozčesať. Ale nepodarilo sa. Musela som sa pozrieť do zrkadla a objaviť dva super vynálezy. Moju kefu a moju kefu. Rozčesala som si hniezdo na hlave a potom si na oči dala vodeodolnú špirálu. Vyzliekla som si pohodlné pyžamo a obliekla som si sukňu a blúzku. Pozrela som sa do zrkadla.

Musí sa jedno uznať. Konečne som vyzerala ako človek. Vbehla som do izby a pozrela sa na hodiny. Och, už je pol siedmej. Už musím ísť. Rýchlo som zobrala mobil a peňaženku, v ktorej som mala preukaz poistenca. Rozbehla som sa z domu a zamkla ho, pri čom som si odomkla auto, do ktorého som nasadla.

A teraz, smer nemocnica. Cesty boli prázdne a tak som dupla na plyn. Zaparkovala som na poloprázdne parkovisko a vyštartovala dovnútra. Za horami už svitalo slnko a mňa oslepilo. Vbehla som do nemocnice a  ovládol ma známy pach. Podišla som k jednej zo sestričiek.

„Dobrý deň, ja som Jessica Petersonová, majú mi vyberať steh,“ povedala som a ona prikývla a zaviedla ma do miestnosti, v ktorej boli tri postele.

„Sadnite si, zavolám doktora Cullena,“ povedala a do izby vletel Carlisle. Sestrička sa na neho zaškľabila a odišla preč.

„Ako sa cítime?“ spýtal sa ma zdvorilo.

„Tri krát hádajte, doktor Cullen,“ povedala som a ľahla si na posteľ.

„Prosím. Hovor mi Carlisle,“ povedal a pripravil si nástroje. „Bude to trochu bolieť.“ Zacítila jemnú bolesť, ktorá sa zväčšovala a prebiehala mi po celej ruke.

„A je to,“ povedal Carlisle a ja som sa posadila. „Emmett mi o tebe hovoril. Veľmi ho trápi, čo ti spravil, odpusť mu to,“ povedal a ja som prekvapene na neho pozrela.

„Carlisle, asi by bodlo, keby mi to povedal on a pozeral sa mi do očí. Takto to nemá význam. Dovidenia,“ povedala som a vyletela z nemocnice.

Spoza oblakov už svietilo slnko a mne prišlo trochu zle. Rýchlo som dokráčala k autu a nasadla do neho. Zaliala ma horúčava. Otvorila som si okno a odišla ku škole. Volant som pevne zvierala horúcimi rukami. Čo sa to so mnou, dopekla, deje. Však doma mi nič nebolo a teraz? Telo mám už horúce a krúti sa mi hlava. Okno som si zatvorila a zaparkovala už na plnom parkovisku. Stála som v prázdnom kúte parkoviska a v tureckom sede som sedela na kapote môjho auta.

Zrazu sa za mojím chrbtom ozval škripot gúm na aute až úplne zastali. Zabuchli sa dvere a všetky baby na parkovisku obdivne zavzdychali. Len ja nie.

Autor: LoveEmm (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Môj stratený macík, Emm - 18. kapitola: