Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Môj stratený macík, Emm - 22. kapitola

22.09.2010 (08:30) • LoveEmm • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 939×

Obidvaja sa na seba nervózne pozerali a ja som čakala, čo sa stane. V pozadí sa zjavila Rosalie. Chcela som sa pozrieť do jej hnusných očí, ale nevedela som odtrhnúť pohľad od tých dvoch.  Rosalie priskočila k Emmettovi a posmešným pohľadom sa na mňa pozrela. Niečo mu pošepla do ucha a Emmett sa prikrčil. Zúrivo zavrčal a vyskočil.

V tom momente som sa premenila a zavrčala. Trochu som ustúpila a on dopadol presne predo mňa. Vzadu som videla, ako sa Paul premenil a začula som aj iné myšlienky, ako len tie jeho. Emmett opatrne položil ruky predo mňa a preskočil na ich stranu.

Rosalie stála oproti mne a cerila na mňa zuby.

„Poďme,“ povedal Paul a drgol ma do ramena. Vedela som, že toto nie je koniec, ale napriek tomu som sa otočila.

„Rosalie nie,“ zakričal Emmett a mňa niekto prudko chytil za chvost a hodil o blízky strom. Prudko som zakňučala a strom, ktorý bol úplne zdravý, mi spadol na hlavu. V lese bolo počuť môj štekot a vrčanie. Zazrela som Rosalie, ako sa so smiechom na mňa pozerá.

Vyskočila som na vlastné nohy a rozbehla sa za ňou. Rozbehla sa. Najprv rovno a potom na ich stranu. Neváhala som. Skočila som za ňou a videla som, ako zostala zaskočená. Dobehla som ju a za tričko ju schytila do zubov. Hodila som ju do skaly a ona vykríkla.

„Prestaňte,“ kričal Emmett, no my sme ho nepočúvali. Rose zobrala zo zeme ostrý kameň a rozbehla sa za mnou. Ruku mala vystrčenú pred sebou a blížila sa na môj hrudník. Zahryzla som jej do ruky a ona skríkla. Znovu začala utekať. Rozbehla som sa za ňou a ona už stála na rozľahlom trávniku, na ktorom stál veľký a luxusný dom.

Smrad, ktorý bol všade okolo mňa, ma týral.

„Rosalie prestaň. Potratila si rozum?“ zakričal niekto a ja som spoznala ten hlas. Carlisle.

„Ty si na strane toho psiska?“ zakričala a spolu s celou rodinou vybehla von z domu.

„Nie, som na strane Emmetta a viem, že ťa nenapadla len tak.“

„Ako to vieš?“ spýtala sa Rosalie a po mojej pravej strane sa zjavil Emmett. Pozrela som sa do jeho očí a on sa smutne usmial a pozrel za rodinnou.

„Edward,“ povedal pokojne Carlisle a pozrel sa na mňa. Vykročil ku mne a ja som inštinktívne spozornela a zavrčala.

„Pokoj,“ povedal Emmett.

„Alice, dones jej nejaké veci,“ povedal Carlisle, ale Alice už za ním stála a podávala mu nejaké veci.

„Myslím, že to budeš potrebovať,“ povedal Carlisle a podal mi ich.

„Nič nechcem. Idem domov,“ povedala som a zmizla od nich. Bežala som naspäť, skade som prišla. Ku hranici. Aj keď sa mi bežalo perfektne, nevládala som. Nohy mi pracovali samé, ale boleli ma.

Vyšla som z lesa a zbadala sediaceho Paula, ako smutne čakal. Z hrdla sa mi vydral tichý štekot a on hneď spozornel. Jedným skokom som doskočila až k nemu. Rýchlo sa postavil.

„Si v poriadku? Neublížili ti?“ spýtal sa a ja som labou ukázala na mňa a následne sa otriasla. Paul sa rozosmial a ja som ho ňufákom pošteklila.

„Mala by si ísť domov. A toto budeš potrebovať viac ako ja,“ povedal a podal mi svoje tričko. „Zachoval som ho vtedy. Presne pre takúto situáciu.“ Usmial sa a ja som zobrala tričko do papule. Z výšky som sa na neho pozrela a rozutekala domov.

Na našom dvore som sa rýchlo premenila a obliekla si Paulove tričko. Zasmiala som sa sama na sebe, lebo mi bolo veľké. Cez zadný vchod som vošla dnu a zistila som, že som sama doma. Vybehla som do izby a obliekla si moje najkrajšie spodné prádlo.

Stála som v izbe a zapínala počítač, keď moje okno niekto otvoril.

Autor: LoveEmm (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Môj stratený macík, Emm - 22. kapitola: