Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Môj stratený macík, Emm - 23. kapitola

25.09.2010 (07:45) • LoveEmm • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1125×

Rýchlo som sa obzrela a zbadala prekvapeného Emmetta. Nemo otvoril ústa.

„Čo chceš?“ spýtala som sa nervózne a rozhodila rukami.

„Ja... Prepáč, nechcel som,“ povedal a začal odchádzať. Povzdychla som si a povedala:

„Veď poď sem. Nič sa nedeje.“ Pozrel sa na mňa a pomaly mi vliezol do izby. Navliekla som na seba najbližšie tričko a tepláky.

„Čo sa deje?“ spýtala som sa, keď sa už dlho prechádzal po mojej izbe.

„Len som chcel vedieť, či si v poriadku,“ povedal a pozrel sa na mňa svojimi hlbokými tmavými očami. Trochu mi to vyrazilo dych, ale rýchlo som sa spamätala.

„Nemal by si sa skôr starať o Rose?“ spýtala som sa a on s povzdychom prikývol. Sadol si na posteľ a pozrel do zeme.

„Vieš, možno to vyzerá, že je to láska až za hrob, ale pravda to nie je. Cítim, že sa to za chvíľu rozpadnem a keby si nebola s Paulom, tak som dokonca aj šťastný. Ty si však šťastná s ním a ja znovu zostanem sám. Chcel som, aby bolo všetko ako pred tým, no pochopil som, že ťa treba nechať ísť. Aj keď ma bolí, keď vidím, ako sa bozkávaš s Paulom, chcem ťa nechať,“ povedal a znovu si povzdychol.

Videla som, že ho to trápi a tak som k nemu podišla. Kráčala som a zrazu...

Áno, pošmykla som sa na vlastnej podlahe. Zletela som zadkom na zem a trochu to zadunelo. Emmett rýchlo vyskočil, pribehol ku mne a začal sa ma pýtať, či som v poriadku. Hneď som spustila smiech a keď pochopil, že mi nič nie je, posadil sa vedľa mňa a tiež sa začal smiať.

„Si v pohode?“ spýtal sa Emm cez smiech a ja som si položila ruku na jeho rameno.

„Ja viem, že nie som normálna, ale po tom páde som v poriadku.“

„Ty si taký maličký hlúpučký macko,“ povedal a ja som sa prestala smiať. Pozrela som sa na neho a on pochopil.

„Pamätáš?“ spýtala som sa a on skrčil čelo.

„Až priveľmi dobre,“ povedal a vstal. „Ja pôjdem.“

„Čo je?“ spýtala som a nechápavo na neho pozrela.

„Rose,“ povedal pokojne a prekrútil oči. „Pôjdem cez dvor.“ Odkráčal. Vstala som a rýchlo sa rozčesala a dala si jemný lesk na pery.

Paul zazvonil a ja som rýchlo vybehla mu otvoriť. Otvorila som mu, ale nebol to on.

Nepoznala som tú ženu. Dlhé červené kučeravé vlasy mala perfektne uhladené popri hlave a oči červené. Nevedela som, čo je zač.

„Ahoj,“ povedala a z vrecka čierneho kabáta vytiahla nôž. Nechápavo som na ňu pozrela a ona rýchlo pribehla ku mne a nôž mi zapichla do nohy.

Nahlas som zrevala od bolesti a ona sa nahlas zasmiala a odbehla. Spadla som na zem a rukou som ihneď vytiahla nôž. Po podlahe sa rozliala krv. Cítila som sa tak bez sily. Pozrela som sa na moju ruku. Bola celá od krvi. Prudká bolesť mi pulzovala do celej nohy.

Pomyslela som si, že je všetkému koniec. Že to nezvládnem. Pri spomienke na všetky tie krásne chvíle, či už s rodinou, Paulom, Emmettom alebo s priateľmi som sa rozhodla zabojovať.

Zhlboka som sa nadýchla, chytila blízkeho stolčeka a postavila. Trochu sa mi zakrútila hlava a skoro som spadla naspäť, ale udržala som sa. Krivkajúc som vyšla pred dom a zhlboka sa nadýchla. Cítila som ju, cítila som, kam išla. Do lesa. Cez bolesti som sa tam rozbehla.

Behala som, aj keď ma noha bolela.

„Emmett,“ zrevala som zúfalo. Cítila som ju okolo seba. Vedela som, že tu niekde je, ale nevedela, kde. Po tvári sa mi skotúľali slzy.

Zozadu ma niekto schytil a ja som sa zľakla.

„Čo sa ti stalo?“ spýtal sa Emmett a mne odľahlo.

„Niekde tu je. Neviem kde išla,“ povedala som zúfalo a on na mňa nechápavo pozrel.

„Ona ma bodla nožom,“ zakričala som na neho.

„Kto?“ spýtal sa.

„Dlhé kučeravé červené vlasy...“ povedala som a zamyslela sa.

„Victoria.“ Vydýchol Emm. „Zostaň tu,“ povedal a rozbehol sa preč. Oprela som sa o strom a pomaly spadla na zem.

Autor: LoveEmm (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Môj stratený macík, Emm - 23. kapitola: