Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Môj stratený macík, Emm - 27. kapitola

12.10.2010 (07:30) • LoveEmm • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1063×

Jess sa na mňa milo usmiala.

„Prišla si mi povedať, ako si sa rozhodla?“ spýtal som sa a pozrel jej do očí. Potichu prikývla, ale neusmiala sa. „Je to zlé?“ Nahlas si povzdychla. Na krku jej visel prívesok.

„Niekto by ti možno neodpustil, ale ja to nedokážem. Neviem si predstaviť, aké by to bolo. Viem, že nie som dokonalá, že nie som dobrá pre teba...“ Položil  som jej prst na pery a chytil ju za ruku.

„Ľúbim ťa.“ Len na tieto slová som sa zmohol. Nežne som ju pobozkal a ona mi s radosťou môj bozk opätovala.  Pozrel som sa jej do očí. Boli také krásne. Môj odraz v nich bol zrazu pekný. „Nad čím rozmýšľaš?“ Usmiala sa.

„Myslíš, že si niekto všimne, keď sa vytratíme?“ spýtala sa a ja som na ňu pozrel ako krava na nové vráta.

„Quil je slepý,“ povedal som rýchlo a ona ma chytila za ruku.

Vošli sme do domu. Quil spolu s Rebekou sedeli na sedačke a vášnivo sa bozkávali. To ma ešte viac nabudilo. Potiahol som ju za ruku a vyviedol do izby.

„Čo budeme robiť teraz?“ spýtal som sa a Jess sa oprela ho zatvorené dvere.

„Mám takú chuť na hranie sa s bábikou,“ povedala vážne, ale skoro sa rozosmiala.

„Ty moja bábika,“ povedal som a ona sa rozosmiala. Podišiel som k nej a chytil ju okolo pása. Pomaly sme prešli na druhú stranu izby a ja som ju oprel o stenu. Rukou mi prešla po hrudi a následne ma vášnivo pobozkala.

Pozrel som sa jej do očí. Iskričky zvedavosti sa jej v nich len tak ligotali. Usmial som sa a znovu ju pobozkal. Rukami mi šmátrala po mojej hrudi. Rýchlo mi vyzliekla tričko a pobozkala ma. Opakoval som po nej. Jej tričko som hodil na zem a odhalil jej krásnu postavu.

Pozrela sa na mňa. Jej modré oči žiarili. Usmiala sa a rukou mi prešla po chrbte. Pomaly ma začala bozkávať na hrudi. Z hrdla sa mi vydral vzdych.

„Dosť,“ povedal som  a chytil ju za tvár. Pritiahol som si ju bližšie a pobozkal ju.

„Paul, sme doma,“ zakričala mama a vošla do izby. Prekvapene som pozrel na Jess. „Prepáčte.“ Vyšla z izby a zavrela za sebou dvere.

„Ja sa zbláznim,“ povedal som a spolu s Jess sa začal smiať. Nebola to práve situácia, v ktorej by nám malo byť do smiechu, ale museli sme sa zasmiať.

„Paul, príď do kuchyne. Musíme sa porozprávať,“ zakričala mama a počul som jej kroky, ktoré viedli do kuchyne. Nahlas som si povzdychol.

„Choď,“ povedala Jess.

„Ale ja nechcem,“ povedal som a ona ma len postrčila ku dverám. Zišiel som do kuchyne a oprel sa o stôl. Otec na mňa s úškrnom pozrel.

„Paul, ja ti nechcem zle, ale podľa mňa ste spolu krátko,“ povedala mama, ktorá sa priplichtila ku mne.

„Mám devätnásť. Viem, čo mám robiť a čo nie.“

„Ja viem, ale predsa.“

„Kde je Quil?“ odbehol som od témy a mama na mňa zazrela.

„Odišiel, keď nás videl,“ povedal a pozrel sa mi do očí. „Aká bola?“ Päsťou ma tresol do ramena.

„Ako si sa mohol dozvedieť, nedostali sme sa k tomu.

„Jasné, tvoja otravná matka vás vyrušila, že?“ povedal a posledné slovo zvýraznil. „Baba stará.“ Pozrel na mňa a obidvaja sme sa rozosmiali.

„Idem,“ povedal som.

„Za polhodinu ide futbal,“ povedal otec a ďalej čítal noviny.

„Myslíš, že bude chcieť pozerať futbal?“ Rukou som si prehrabol vlasy.

„Neviem.“ Vyšiel som do izby.

„Idem domov, zlato. Túto noc som sa vôbec nevyspala,“ povedala Jess a usmiala sa na mňa.

„Odprevadím ťa,“ povedal som a išiel som otvoriť dvere.

„Ja radšej pôjdem oknom,“ povedala a ja som sa na ňu usmial. Podišiel som ku nej a pobozkal ju. Otvoril som okno a ona šikovne vyskočila von a zmizla v lese.

Pohľad Jess:

„Ahoj,“ zakričala som, keď som vošla do domu. Z obývačky sa ozývali zvuky futbalu a tak som len vyšla do izby. Obzrela som sa a skoro mi srdce spadlo na zem. „Emmett,“ vydýchla som.

„Prepáč, nevedel som, že sa ma zľakneš.“

„Kto by sa teba nezľakol,“ povedala som a pozrela sa na neho. „Čo potrebuješ?“

„Nič, len som sa nudil,“ povedal mi, ale v jeho očiach som videla nervozitu. Neveriaci som na neho pozrela a on mi uhol pohľadom.

„Fajn.“

„Už je to definitívne?“ spýtal sa.

„Čo?“

„Že so mnou nechceš nič mať.“ Prekrútila som očami.

„Ani nevieš, ako chcem, aby sa nič z tohto nestalo. Chcela som teba, ale to, že si s Rosalie to úplne zničilo. Teda, nie úplne. Stále dúfam. Ani neviem v čo.“ Pokrútila som hlavou. Emmett chápavo prikývol.

„Ako sa máš?“ nervózne som na neho pozrela.

„Emmett čo sa deje. Ja nie som slepá. Vidím, že mi chceš niečo povedať a že to nie je dobrá správa. Tak to vyklop.“ Nevinne sa na mňa pozrel.

„Prišla Rachel,“ povedal a mňa to zmrazilo. Prudko som sa nadýchla. Emmett sedel na posteli a čakal.

„Na čo čakáš?“ spýtala som sa ho z posledných síl. Slzy sa mi začali drať z očí.

„Chcem ti pomôcť.“

„Nepotrebujem tvoju pomoc,“ povedala som isto a on ku mne podišiel s otvorenou náručou. „No dobre, tak potrebujem.“ Objala som ho. Útešne mi prechádzal rukou po chrbte.

Ďakujem Elisme7, pretože jej komentáre mi dávajú silu písať ďalšie kapitolky a viem, že moju poviedku aspoň niekto číta.

-----------------------------------------------------------------------------------

Prosím, odpustite mi, že v poslednom čase tu kapitoly dávam tak oneskorene, ale jednoducho nestíham.

Autor: LoveEmm (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Môj stratený macík, Emm - 27. kapitola: