Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Môj stratený macík, Emm - 29. kapitola

19.10.2010 (21:45) • LoveEmm • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 999×

Ticho som zavrčala a vystrčila zuby. Paul sa postavil pred Rachel a obranne roztiahol ruky. Jeho oči ma stále pozorovali a prosili ma, aby som to nerobila.

„Choď do domu,“ povedal potichu Paul, ale ja som to počula zreteľne. Rachel opatrne vystrčila nohu k domu. Bojazlivo sa na mňa pozerala a strach jej sršal z celého tela. Zavrčala som na ňu a ona sa rozbehla k domu. V duchu som sa zasmiala a znovu sa pozrela na Paula.

Jeho telo bolo celé napnuté.

„To si nemala,“ povedal a začal sa triasť.

„Jess, Paul, upokojte sa,“ zakričal Jacob a postavil sa vedľa mňa. „O čo tu ide?“ Pozrela som sa na neho a zavrčala. Chápavo prikývol a pohladkal ma.

„Paul, ideme do domu,“ povedal Sam a strčil do neho. Hnev pomaly zo mňa odchádzal, ale nahradil ho iný pocit. Smútok, sklamanie. Jednoducho zmiešané pocity.

„Je mi to ľúto,“ povedal Jacob a ja som neustále hľadela na jeho dom.

Laba mi mimovoľne prechádzala po zemi. Moje pocity sa nedali vysvetliť. Bolesť, ktorá vo mne bola, mi extrémne ubližovala.

Nešťastne som sa otočila a kráčala domov. V mysli sa mi stále premietal Paulov pohľad na mňa, keď som zavrčala na Rachel. Taký obranný pohľad som ešte nevidela.

Na dvore som sa premenila a vyšla do mojej izby. Obliekla som sa a spadla na zem. Ľahla som si na podlahu a z očí mi vyhŕkli slzy. Všetky spomienky sa vracali a premietali sa mi pred očami.

„Potrebujem sa opiť,“ povedala som si a vstala zo zeme. Rozbehla som sa ku blízkej krčme, v ktorej sa už zbierali ľudia. Vošla som dnu a pohľady starých pánov mi boli obzvlášť nepríjemné. Sadla som si za pult. Mladý barman na mňa pozrel s nadvihnutým obočím. V normálnej situácii by som sa usmiala, ale teraz sa mi nechcelo.

„Dvojitú vodku,“ povedala som a on mi nalial.

„Čo tu robí také mladé, pekné dievča?“

„Ani sa nepýtajte.“ Naliala som do seba vodku a vyprosila si ďalšiu.

Druhý, tretí, štvrtý, piaty pohár. Nálada sa mi začala zlepšovať a dokonca som sa už aj usmiala. Počas môjho pobytu pri bare som zistila, že ten barman je úplne v pohode.

„Si v pohode?“ spýtal sa a ja som na neho pozrela.

„Svet sa točí.“ Obidvaja sme sa rozosmiali. Nalial mi ďalší pohár a ja som ho s radosťou vypila. Hlavu som si položila na pult.

Pohľad Emmetta:

Vošiel som do krčmy a zbadal ju. S hlavou položenou na pulte sedela na stoličke. Podišiel som k nej. Ruku som jej položil na chrbát.

„Jess?“ spýtal som sa kontrolne.

„Neviem, kto si, neviem, čo chceš. Ale jedno viem, nijako ti nepomôžem,“ povedala a ja som si povzdychol.

„Koľko toho vypila?“ spýtal som sa barmana, ktorý prišiel ku nám.

„Šesť pohárov, neviem,“ povedal barman a ja som z vrecka vytiahol nejaké peniaze. Položil som ich na pult a zložil Jess zo stoličky.

„Ideme,“ povedal som potichu, ale vedel som, že to bude počuť.

„Ja sama,“ povedala a odstrčila ma od seba. Položila pravú nohu pred ľavú a spravila prvý krok. Druhý jej však už nevyšiel. Spadla na zem.

„Au,“ povedala oneskorene a ja som zdvihol hlavu k stropu.

„Prečo ja?“ spýtal som sa a podišiel k nej. Pomaly som ju zdvihol zo zeme a zobral ju na ruky. Jej ruky sa mi obmotali okolo krku a ja som vyšiel von. „No ty si sa doriadila.“ Povzdychol som si a rýchlo ju odniesol domov.

Položil som ju na posteľ a zakryl ju perinou, aj keď som vedel, že jej nebude zima. Hneď zaspala. Pozrel som sa na ňu. Rukou som jej prešiel po tvári.

„Krásavica,“ povedal som si potichu a zmizol domov.

Vošiel som do obývačky a sadol si vedľa Edwarda na rozsiahli gauč.

„Tak kde bola?“ spýtal sa a stále pozeral na televíziu.

„To je jedno,“ povedal som.

Pohľad Jess:

Zobudila som sa v mojej posteli s obrovskou bolesťou hlavy. Nechápala som, ako som sa dostala domov. Posadila som sa na posteľ a rukami si pretrela oči.

Vošla som do kuchyne a vybrala si tabletku na bolesť hlavy. Rýchlo som ju prehltla a zapila ju vodou. Na kuchynskej linke som zbadala nôž. Vtedy ma niečo napadlo.

Rýchlo som vyhrnula nohavice a pozrela sa na ranu, ktorú mi spôsobila Victoria. Paul mal pravdu. Ale ako? Chytila som nôž a jemne si ním prešla po prste. Po malom pichnutí mi začala po prste tiecť tmavočervená krv.

Niekto zazvonil a ja som vyskočila, a išla otvoriť.

„Emmett,“ povedala som si, keď som ho zbadala. „Poď ďalej. Prepáč mi to, porezala som sa.“ Usmiala som sa na neho, ale on sa ani nepohol. Otočila som sa a vykročila ku kuchyni.

„Jess,“ povedal, chytil ma za rameno a otočil k sebe. Nechápavo som na neho pozrela. Jeho oči boli tmavé. „Prepáč.“

Priblížil sa k môjmu krku.

„Emmett,“ skríkla som, ale už bolo neskoro. Jeho zuby sa zahryzli do môjho krku. Jeho ruka mi pevne stískala rameno. Snažila som sa odstrčiť, ale nevládala som.

Cítila som, ako moja horúca krv steká po mojom krku a ticho dopadá na čistú dlážku. Emmett mi dýchal na krk. Cítila som jeho ostré zuby. Pomaly som strácala energiu.

Autor: LoveEmm (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Môj stratený macík, Emm - 29. kapitola: