Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Môj stratený macík, Emm - 32. kapitola

01.11.2010 (16:30) • LoveEmm • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1368×

Pohľad Carlisle:

„Carlisle, rob niečo,“ kričal Emmett a ja som sa stále snažil.

„Prežiješ to,“ šepkal som si. Prešla hodina, dve. Vzdal som to. Už ju nevrátim na tento svet. Bolo mi to tak ľúto. Ešte nikto nezomrel pod mojimi rukami. Ale prečo práve ona? Nezaslúžila si to.

Sadol som si na malú stoličku pri posteli a pozeral na ňu. Zazdalo sa mi, že pohla prstom, ale hneď som striasol tej myšlienky. Jednoducho som ju nezachránil. Nemôžem si nič namýšľať.

Rukou som si prehrabol vlasy. Do izby vtrhol Emmett.

„Nie,“ skríkol a ja som vyskočil na vlastné nohy. „Ona nesmie zomrieť.“ Chytil som ho za ramená a snažil sa ho upokojiť.

Uprene sa pozeral na jej telo a dúfal. Videl som tú túžbu v Emmettových očiach. Chcel, aby žila.

„Emmett, tu nemôžeš byť,“ povedal som.

„Len chvíľku, prosím,“ povedal túžobne a ja som neodolal. Pustil som ho, ale on sa nepohol. Len nemo na ňu pozeral.

Vtedy sa to stalo. Jej hruď sa rýchlo zdvihla do vzduchu a ona sa zhlboka nadýchla. Prekvapene sme s Emmettom na seba pozreli a rozbehli sa k nej.

„Jess,“ kričal Emmett.

„Jess,“ kričal som ja a pozoroval, ako sa Emmett pomaly, ale isto smeje. Pohladil jej vlasy a vtedy prvýkrát otvorila oči. Boli stále také žiarivé.

Sťažka spadla na posteľ a hlboko dýchala.

„Musíte ma niekam odniesť,“ povedala potichu, ale vďaka môjmu dobrému sluchu som ju počul zreteľne.

„V tomto stave? Šibe ti?“ spytoval sa Emmett a prekvapene na ňu pozeral.

„Emm, ty to nechápeš? Ešte ti to nedoplo? Stále sa rýchlo uzdravujem. Ak tu zostanem, môže niekto začať tušiť, čo som,“ povedala Jess a ja som s ňou súhlasil.

„Má pravdu. Všetko, čo bude potrebovať, donesiem k nám.“

„Takže teraz sa všetci postavia na jej stranu?“ začal kričať Emmett, až mi trhalo uši.

„Emmett, chyť ma za ruku,“ povedala potichu Jess. Emmett na ňu prekvapene pozrel, ale poslúchol. Nechápal som, čo sa tu deje. „Pamätáš? Chceš stratiť človeka, ktorý ťa tak miluje, ktorý ti verí?“ Emmett nahlas prehltol a vedel, že nemá zadné vrátka, ako sa dostať z tejto situácie. Potichu prikývol.

„Emm, zober ju,“ povedal som a odložil všetky veci, ktoré tu zavadzali.

Pohľad Emmett:

Pomaly som ju zodvihol. Bál som sa, aby ju niečo nebolelo. Nadhodil som si ju na rukách a ona bolestne vzdychla.

„Čo?“ spýtal som sa preľakane a ona ma chytila rukami okolo krku. Zacítil som jej vôňu. Pozrel som sa na stenu, aby som odolal.

„Nič,“ zašepkala a rýchlo som sa s ňou rozbehol k nám.

------------------

Položil som ju na posteľ, ktorú už dôverne poznám ja, ale aj ona.

„Mala by si spať,“ povedal som milo a pohladil jej vlasy.

„Nechcem,“ povedala a pozrela sa mi do očí. Nahlas som si povzdychol a pozrel sa na strop izby.

„Aj tak sa musím ísť poriadne naplniť.“ Rukou som si potľapkal brucho.

„Nepustím ťa,“ povedala neústupne a ja som na ňu zavrčal.

„Myslíš?“ spýtal som sa a na ústach mi začal pohrávať úsmev.

„Dobre,“ odpovedala mi rýchlo a stiahla svoju ruku z mojej. Milo sa na mňa usmiala, aj keď som si myslel, že v tomto stave to nie je ľahké.

Pozeral som sa na jej anjelskú dokaličenú tvár. Na pravej strane sa jej tvorila modrina a škrabance sa jej už pomaly liečili.

„No, tak ja idem,“ povedal som a rozhodil rukami. Aj keď som to povedal nahlas, nepohol som sa. Ostal som stáť na mieste ako prikovaný.

„Tak choď,“ pozrela sa na mňa a znovu sa usmiala.

------------------

Rýchlim krokom som vošiel do izby, pretože som ju už musel vidieť. Boli to len dve hodiny, čo som bol preč, ale chýbala mi, ako keby som bol preč mesiace.

Pozrel som sa na posteľ, ale nebola tam. Očami som prechádzal po izbe a snažil sa nájsť aspoň stopu, kde bola.

„Niekoho hľadáš?“ spýtal sa niekto za mojím chrbtom a ja som sa chcel hneď otočiť, ale neurobil som to. Zahryzol som si do pery. Vedel som, že to je Jess.

„Jedno také milé, krásne a šialené dievča,“ povedal som a otočil som sa. Jej úsmev jej zmizol z tváre.

„Tak to potom nie som ja,“ povedala a pozrela sa do zeme.

„Myslíš?“ Chytil som ju za bradu a donútil ju, aby sa na mňa pozrela. V očiach som jej videl iskričky nádeje. Myšlienka, ktorá ma v tú chvíľu napadla, bola pravdivá. Nedokázal som si ju nechať len tak pre seba. „Jess, si to najkrajšie na svete.“ Najprv na mňa neveriacky pozerala, ale potom mi uverila. Šťastne sa usmiala.

Jess vytiahla z vrecka mobil a zodvihla.

„Áno? Jasné, budem tam,“ povedala a pozrela na mňa. „Musím ísť.“ Otočila sa mi chrbtom.

„Blázniš? Jess, mala si nehodu.“

„Už mi nič nie je,“ povedala milo a ukázala mi svoje brucho. Neboli na ňom žiadne stehy, ani jazvy. Mala dokonale vyliečené telo. Vyplazila mi jazyk. „Môžeš ma prísť potom pozrieť ku mne. Dobre?“ Zmizla mi z očí.

Nechápavo som zostal stáť na mieste.

Pohľad Jess:

Spolu s Jacobom som so smiechom vošla do Samovho domu. Jacob sa hneď vo dverách rozbehol ku Sethovi a Quilovi, no ja som ostala stáť na mieste. Paul. Bol tam a spokojne sedel.

Nemôžem dať najavo, že keď ho vidím, tak ho chcem zabiť, pomyslela som si. Ani si ma nevšimol.

„Jess,“ skríkol Sam a priateľsky ma objal. Cítila som, že má už niečo vypité. Usmial sa na mňa a odišiel. Môj zrak pomaly znovu zišiel na Paula. Nahnevane sa na mňa pozeral.

„Kto sa tu ešte neobjaví. Známa kamarátka pijavíc,“ zakričal a ruch v izbe stíchol.

„Máš nejaký problém?“

„Áno, že všetci ich neznášajú a ty si na ich strane.“ Odhodil stoličku a prišiel ku mne.

„Drž hubu,“ zavrčala som a strčila do neho.

„Nedotýkaj sa ma,“ povedal a ja som ho zase odstrčila.

Silno ma chytil za ruku a vyviedol von.

„Čo robíš?“ spýtala som sa nechápavo, ale on mi zostal otočený chrbtom.

„Neznášam ťa,“ povedal a premenil sa. Urobila som to isté.

Rýchlo po mne vyštartoval a odhodil ma ku stromu. Vtedy ma naozaj naštval, a tak som sa rozohnila. Zahryzla som mu do ucha a on zakňučal na celú rezerváciu.

„Prestaňte,“ počula som Samov hlas.

------------------

Nahnevane som vyrazila dvere na mojej izbe a obliekla sa. Cez okno mi do izby vošiel Emmett.

„Počul som to,“ povedal milo.

„Super,“ odpovedala som mu nahnevane, aj keď za to nemohol. Ostal ticho. S povzdychom som sa otočila a zistila, že stojí hneď za mnou. Pozeral sa na mňa a ja som nechápala, čo sa deje. Jeho pohľad bol taký smutný.

„Jess, už to nevydržím,“ povedal a chytil moju tvár do jeho rúk. Nežne a pomaly mi začal bozkávať moje pery.

Moje ruky mi spadli na jeho brucho a nežne ho opásali. Nebránila som sa, pretože som vedela, že práve toto som celý ten čas chcela. Po tomto som túžila. Chcela som jeho.

Do našej hry sa pripojili jazyky. Všetko bolo dokonalé. Všetko bolo na svojom mieste. Pri mne stál môj ochranca. Môj milovaný macko.

Pamätám si naše začiatky. Keď sme prvýkrát spolu ruka v ruke vošli do školy. Všetci sa na náš usmievali a ja som bola najšťastnejší človek na svete. Až teraz som zistila, že tá láska nikdy neskončila, stále bola vo mne.

Emmett pomaly ukončil našu hru. Oprel si čelo o to moje a so zatvorenými očami mi dýchal na tvár.

„Ľúbim ťa,“ zašepkal.

„Aj ja teba,“ povedala som mu a obtrela moje pery o jeho.

Autor: LoveEmm (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Môj stratený macík, Emm - 32. kapitola :