Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Môj stratený macík, Emm - 7. kapitola

01.09.2010 (09:00) • LoveEmm • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1026×

Taška mi spadla z ramena na zem a spôsobila rachot, ktorý bol ešte hlučnejší, ako obyčajne. Aj napriek tme som videla ako sa osoba sediaca za naším stolom pozrela na mňa. Nohy som mala zrazu ťažšie. Osoba sa postavila a rozbehla sa. Odlepila som sa od zeme a so strachom som začala utekať. Dobehla ma už na schodoch. Schytila ma za operovaný členok a ja som zkríkla od bolesti. Stisk bol silný a pevný. Niekto zapálil svetlo, ale kto to bol, som nevedela.

Pozrela som sa na moju nohu. Bol to Edward. S povzdychom som si vydýchla. Zo zadu dobehol
ďalší upír, ale tohto som spoznala až po dlhšej dobe. Bol to doktor Cullen. Často som počula, že robí dobré vyšetrenia, ale to je všetko.

„Koľko vás tu ešte je?“ spýtala som sa otrávene a vytiahla si členok zo zovretia Edwardových rúk. Rukami som si vyzula topánku a pozrela sa na členok, pri čom som nahnevane zazrela na Edwarda.

„Len my traja. Musíme ti všetko vysvetliť,“ povedal Emmett a doktor Cullen podišiel ku mne, aby sa mi pozrel na členok.

„Pozri, už ti je jasné, že sme upíry,“ povedal Carlisle a ja som sa pohla pod jeho chladivým dotykom a nechápavo sa na neho pozrela.

„Teraz je na čase ti vysvetliť, všetko okolo,“ pokračoval pokojne.

„Upíry nemôžu vychádzať na slnko, majú ľadovú pokožku a tým, že sa živíme iba zvieratami aj niekedy ťažšie ovládanie pri ľuďoch. Jess, ak sa chceš kamarátiť s Emmettom, ide aj o tvoj život. Pozri, náš život je zložitý. Nemôžeme zostať na jednom mieste viac ako 5 rokov, pretože by si všimli, že nestárneme,“ pokračoval Edward a potom sa mi pozrel do očí.

Viac ako 5 rokov? To znamená, že ak by som sa dala do kopy s Emmettom, buď po piatich rokoch
odíde, alebo ja budem musieť ísť s ním? Pri tejto myšlienke ma až zabolelo pri srdci. Ďalší odchod Emmetta by som už asi nezvládla. Strašne to vtedy bolelo a nechcem si to znova zopakovať.

„Niektorí z nás majú výnimočné schopnosti. Edward vie čítať myšlienky, Alice vidí budúcnosť a Jasper cíti a vie upokojovať pocity druhých,“ povedal.

„My sme povedali všetko, čo sme chceli,“ povedal a spolu s Carlislom odišli. Emmett ostal stáť opretý o stenu a pozeral na mňa. Bol zvedavý, ako zareagujem. Prevrátila som oči a pomaly sa zdvihla zo zeme.

„Neviem, na čo čakáš, ale odchádzať nemusíš,“ povedala som nenútene a odkradla sa do svojej izby, kde som si zhodila veci na posteľ a opäť sa vrátila dole. Vošla som do kuchyne a začala umývať riad, ktorého sa tam za tieto dni veľa nenakopilo. Emmett sa na mňa stále pozeral a keď som chytila do rúk nôž, rýchlo pribehol ku mne a zozadu dával pozor, aby sa mi nič nestalo. Po poslednom tanieri som si utrela mokré ruky a sadla si pred televízor. Zapla som ho a nechala nejaký seriál, ktorý išiel každý večer. Emmett si sadol ku mne a spolu sme akože pozerali ten seriál.

Pohľad Emmetta:

„Si v poriadku?“ spýtal som sa a ona nebadane prikývla. Sedel som ticho a stále som sa nevedomky na ňu pozeral. Zapla si seriál, ktorý ju vôbec nezaujímal. Neviem, čo to znamená, ale nechcel som nič zmeniť. Chcel som byť s ňou. Jessica pomaly zaspala. Jej dlhé hnedé vlasy mala položené na pravej strane ramena a odkryla mi tak svoj nádherný a bezchybný krk. Bola taká zlatá, keď spala. Razom sa začala mrviť a položila si ruku na moju hruď. Pritiahla si ma bližšie k sebe a ja som zacítil jej vôňu. Celý som stuhol. Ruky som stlačil do pästí a snažil sa upokojiť.

Po pár minútach sa mi to podarilo. Pozeral som sa na jej jemnú kožu. Hladil som ju svojimi ľadovými prstami. Jej dych bol stále zrýchlený. Spala tvrdo a tak som vypol televízor a zobral ju na ruky. Prekvapila ma jej malá váha. Rýchlo som ju odniesol do jej izby. Jej dom som poznal veľmi dobre, pretože som si ho už niekoľko ráz prezrel, keď som jej doniesol jedlo a tak.

Pomaly som ju zakryl perinou a chcel som odísť, ale ona ma chytila za ruku a perinu skopala zo seba.

„Zostaň. Prosím,“ povedala a rozospalo sa na mňa pozrela.

„Nechcel som ťa zobudiť,“ odpovedal som a ona ma potiahla za ruku. Ľahol som si k nej a ona si položila hlavu na moju hruď. Na začiatku ma jej pokožka pálila aj cez oblečenie, ale už som si zvykol. Oprel som si hlavu o stenu a snažil sa čo najmenej dýchať, aby som neriskoval jej život. Fakt si neviem predstaviť, čo by som bez nej robil.

Ani neviem ako, ale moje myšlienky prišli až na tému Rosalie. Odvtedy, ako som sa začal zaujímať o Jessicu, nerozpráva sa so mnou a hádže na mňa strach naháňajúce pohľady. Ani sa jej nečudujem, že sa na mňa hnevá.

Jessice sa na mojej hrudi začali mierne triasť ruky od zimy a tak som zobral perinu a hodil ju na ňu.
Ako som ju zakrýval, neodolal som a dotkol sa jej tváre. Ústami jej šklbol mierny úsmev, ale potom hneď zmizol. Díval som sa na ňu celú noc. Bola ako moje malé bábätko. Môj malý macko. Tak sme si hovorili.

Ani som si neuvedomil a na moju pokožku mi zasvietilo ranné vychádzajúce slnko. Pokožka sa mi
leskla. Počul som, ako Jessice zaškvŕkalo v bruchu a tak som opatrne vyskočil z postele a išiel do lesa na menší lov. Ulovil som si iba jednu srnku a pálil som domov, pretože som vedel, že sa u nás niečo v chladničke nájde.

Pred domom som skoro narazil do vchodových dverí, pretože som stále bežal a bol som zamyslený. Vošiel som dnu a Jasper kontroloval moju náladu. Všetci okrem Rosalie sa na mňa nervózne pozreli. Zvraštil som obočie a neisto som sa na nich pozeral.

„Už mu to povieš? Je dosť nervózny,“ povedal Jasper.

„Čo sa tu deje?“ spýtal som sa a otočil sa na Edwarda a Alice.
„Emm, ide o Jessicu,“ povedal Edward. Alice ku mne podišla a chytila ma
za plece.
„Tak to už vyklop,“ povedal som nevrlo.

Autor: LoveEmm (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Môj stratený macík, Emm - 7. kapitola: