Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Môj tieň - Prológ + 1. kapitola

26.07.2011 (17:45) • EvicQaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 1222×

Prológ

Myslela som si, že nikdy nezažijem ten pocit. Milovať niekoho. Celým svojím srdcom a dušou. Pre svoju lásku by som urobila hocičo. Zabila by som každého, kto by sa mu pokúsil ublížiť. Obetovala by som vlastný život, len aby on mohol v tom svojom pokračovať. Ak by sa mu ničo stalo, zomrela by som.

A teraz, keď som stretla toho pravého a jediného, o to všetko mám prísť. Mám stratiť svoj zmysel života. To jediné, pre čo sa mi oplatí žiť.

Nie. To nedovolím. Budem o svoje šťastie tvrdo bojovať. Až do konca. Len dúfam, že ten nenastane príliš skoro.

1.Kapitola

Edward:

Zase. Tento môj každodenný stereotyp ma už naozaj rozčuľuje. Kedy sa niečo zmení? Momentálne sedím vo svojom Volve, rozmýšľam o svojom živote, ak sa toto prežívanie dá tak nazvať, a snažím sa nevnímať tie zvuky za mnou. Alice a Jasper sa v noci pohádali a teraz sa jej Jazz ospravedlňuje, mne dosť nepríjemným spôsobom. Akoby nestačilo, že musím počúvať Emmettove fantazírovanie vždy, keď sa iba pozrie na Rose a myšlienky každého člena mojej rodiny doma, ktoré sú plné ich vzájomnej lásky. V noci je to ešte horšie. To väčšinou utekám na svoju lúku. Aspoň tam mám pokoj od tých ustavične dotieravých myšlienok. A sme tu. V škole. Neviem, či sa mám radovať, alebo smútiť. No aspoň sa dostanem od tých nadržancov, aj keď ma ich myšlienky budú prenasledovať. Ako túžim po tom dokázať túto moju schopnosť vypnúť. Dúfam, že aspoň tu si moji súrodenci trošku vypustia paru.

A tu je. Už som si myslela, že ho nestihnem. Je čas na ďalší pokus. Teraz už to musí vyjsť.

Nie! Už zase! Človek by si pomyslel, že teraz, keď je situácia v mestečku takáto napätá, pre tie vraždy, si dá Jessica Stanleyová pokoj a nebude sa ma znovu pokúšať zbaliť. Odmietam ju už rok a pol, ale ona to nevie pochopiť. Už je tu. Pomóc!

„Ahoj, Edward!“, doslova na mňa kričí. Určite sa snaží upútať pozornosť všetkých naoklo a hlavne tú moju. Nanešťastie pre mňa som slušne vychovaný, a tak som na ňu počkal.

„Snáď by si mi neušiel. Potrebujem s tebou hovoriť." Ach, dnes vyzerá úžasne. Určite ma neodmietne, veď som najkrajšie dievča na tejto škole. Som zvedavá ako bude vyzerať tá nová. Určite nie lepšie ako ja. „Vieš, chcela som sa ťa opýtať, či by si so mnou nešiel do kina?" Povedz áno, povedz áno, prosím! „Teraz dávajú v kine nový film a potom by sme možno mohli zájsť na večeru. Pozhovárali by sme sa, lepšie sa spoznali..." a zakončili by sme to u teba v posteli. A potom by sme spolu začali chodiť. Každá by mi závidela.

„Tak čo? Súhlasíš?" A otrčila mi svoje prsia, ktoré jej skoro vyliezli z výstrihu, rovno pod nos. Chudera. Keby len vedela s kým chce ísť na večeru, už by tak neotravovala. Nie, musím zachovať tajomstvo. Alebo... Vtom momente mi zazvonil mobil. Prišla mi sms. Alice. Nech ťa to ani nenapadne! Tie jej vízie. Ale ešte som nebol v takom veľkom pokušení niekomu prezradiť moju pravú identitu. No vtom mi došlo, že Jessica ešte čaká na moju odpoveď.

„Jessica, prepáč, ale svoj názor som ti už povedal. Tak ťa veľmi prosím, daj mi už pokoj. Nikdy som o teba záujem nemal, stále ho nemám, a ani nikdy nebudem!" to už som takmer kričal. Ona zamrzla na mieste a v hlave mala iba nechápavosť. Bohužial parkovisko bolo ešte plné, tak som očakával, že toto bude horúca novinka dňa. Tak som sa započúval do myšlienok ostatných, ktorí stáli na parkovisku, ale nikto na mňa ani na Jessicu ani nepomyslel. Všetci mali v hlave iba už by tu mala byť. Tá nová študentka. Ako sa to volá? Isabella. Hmm. Pekné meno. Pomaly som sa rozišiel do triedy, no vtom som začul škripot pneumatík, tak som sa otočil. A uvidel som nádherné auto. Bol to krásny, čierny Jaguár. Mal dymové sklá a preto som nevidel ako vyzerá šofér.

Zrazu sa otvorili dvere a na zem dopadli prekrásne nohy, obuté v topánkach na vysokom opätku. Z auta sa postupne vynorilo celé telo. Všetci naraz zalapali po dychu. Ja som dýchať úplne prestal. Našťastie nepotrebujem kyslík. Pozrel som sa na tú bohyňu. Mala takmer čierne, už na pohľad hodvábne vlasy do pása, a postavu lepšiu ako Rosalie. A to je čo povedať. Oči mala také hlboké, farby horúcej čokolády, že som sa v nich úplne strácal.

Kráska sa rozhliadla a zamierila do kancelárie. Vtom momente zazvonilo na začiatok hodiny. Všetci hodili na Isabellu posledný pohľad a zamierili do tried. Do mňa so smiechom šťuchol Emm, a tak som išiel na matematiku s Alice.

Autor: EvicQaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Môj tieň - Prológ + 1. kapitola: