Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Mračná nad Forksom - 4. kapitola

08.07.2013 (10:30) • VampireAlice1235 • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 1222×

Alice:

Domov sme sa vrátili až neskoro večer v dobrej nálade. Keď sme sa blížili domov, čakala som, že tam bude pokoj, ako v bežných ľudských rodinách. No mýlila som sa, čo vo mne vyvolalo vlnu nepokoja a víziu, že Bella odíde, ak vstúpi do toho domu. Mala som šťastie, že ju tá puma zdržala. Vletela som do domu a zisťovala situáciu. V dome bol pach zvieracej krvi, a tak som sa spýtavo pozrela na Jaspera, z ktorého tá aróma vychádzala najintenzívnejšie. A potom mi to došlo. No skôr ako som čokoľvek stihla povedať prirútila sa Bella.

„Kde je Očko?” opýtala sa s hysterickým nádychom. „Čo ste mu urobili?”

„Bella, upokoj sa. Nechaj si to vysvetliť. Bola to nehoda,” povedal Carlisle.

„Jasné. Ak za nehodu považuješ náhodné prehodenie upíra upírom cez polku miestnosti a následný dopad na gauč, ktorý nanešťastie v tom čase okupoval ten tvor,” povedal s hurónskym smiechom Emm.

„Kto to bol?” zavrčala výhražne.

Keď Emm videl, že chce po ňom Bella skočiť, pohotovo ukázal na Jaspera: „To bol on.”

„Bella, ja som vážne nechcel. Za všetko môže Ed. Keby ma neodhodil, nič by sa nebolo stalo.”

A tak hnev mojej sestričky bol namierený na môjho brata. A tak som ich pohotovo vyhodila z domu. „Porozprávajte sa vonku.” A v mysli som nabádala Edwarda: „Neposer to.” A dúfala som, že sa tí dvaja navzájom nepozabíjajú.

Edward:

Snažil som sa odpútať ju od jej hnevu, aj keď bola zlatá keď sa hnevala.

„Hej, kto bol Očko?” opýtal som sa jej opatrne.

„To ťa už nemusí trápiť. Je preč. A to najmä vďaka tebe!” povedala nenávistne.

„Ale zaujíma ma to. Ja som nevedel, že tam je. Keby som bol vedel, Jaspera by som tam nebol hodil.” Pôvodne som jej chcel povedať, že Jasper chcel ísť do lesa a vyštartovať po nej, ale nie som predsa bonzák.

„Ak ti to náhodou ušlo aj ja čítam myšlienky,” povedala pobavene. „Takže tvoj brat chcel na mňa zaútočiť. Ale prečo?”

„Bál sa o Alice. Boli ste von príliš dlho. A keď videl, čo si spravila s Emmettom, tak to mu tiež na pokoji nepridalo.”

„Bol to môj jediný spoločník tu vo Forks. Je zvláštne, že to bolo zviera, keďže ich lovím, ale jemu by som nikdy neublížila. ”

„Bella, je mi to fakt ľúto. Ale mám pre teba návrh. Zostaň s nami. Viem, že je to veľké rozhodnutie, ale skús o tom porozmýšľať.”

Videl som, že ju to zaskočilo, ale i to, že nad tým uvažuje. A to ma vážne potešilo.

„A zostali by sme tu vo Forks?”

„Ak budeš chcieť, tak áno. Nám sa tu páči a chceli sme tu ostať, takže by to nemal byť problém.”

„Ale kde budem bývať?” opýtala sa ma.

Vedel som, že ostane a mal som chuť kričať od šťastia. Ale cítil som aj iné pocity. Nové. Neznáme. A mal som pocit, že ich vyvoláva ona. Z úvah ma vytrhol ten najúžasnejší smiech, aký som kedy počul.

„Stále viem čítať myšlienky. A tvoje sú fakt zaujímavé.”

Keby som bol človek, asi budem červený ako paprika. Pre istotu som si začal chrániť myšlienky, načo Bella nesúhlasne nakrčila nos. Bol to roztomilé. A tak ľudské.

„Fajn, ostanem. Ale iba ak budú súhlasiť ostatní.”

Viac nestihla povedať, lebo som ju ťahal domov.

„Uvidíš, že áno.”

Doma bol zázrakom pokoj a nikde nikoho. Tak som to využil a opýtal sa jej znova už raz položenú otázku. „Kde si to bývala?”

„Poď. Ukážem ti,” odvetila mi a viedla ma do mojej vlastnej izby. Hrdo otvorila dvere a ja som skoro spadol z nôh. To, čo spravila s mojou izbou, bolo neuveriteľne úžasné. Bola to moja stará izba, ale zútulnená. Nemám rád zmeny, ale cítim, že začínam mať rád ju. A preto aj keby mi izbu premenila na cirkus, nebránil by som sa. Z úvah ma vytrhlo tiché vrčanie. Keď som si uvedomil od koho pochádza spozornel som.

„Čo sa deje, Bella?”

„Niekto mi prerobil izbu. Je strašná. Nielen, že mi zabijete priateľa, ale zničíte mi aj moje jediné útočisko. Nevydržím to s vami. Je očividné, že sa ma snažíte odtiaľto vyštvať. A podarilo sa vám to. Môžete byť spokojní! ”

Videl som ako sa dostáva do extázy a na konci jej od hnevu preskakoval hlas. Po tomto výstupe som ucítil len vietor a v izbe som ostal sám.

Moje vnútro naplnil pocit samoty, ktorý hneď vystriedal pocit hnevu.

„Alice!” zvrieskol som na celý dom. Pomalým krokom vošla do miestnosti.

„Prepáč. Mrzí ma to, ale chcela som to tu len zútulniť. Nevedela som, že ju to tak rozhodí.” Na konci sa jej triasli ramená a hlas sa jej triasol. Nato vošiel do izby Jasper, zazrel po mne a bral Alice odo mňa preč. Ešte som počul ako je vraví: „Nebuď smutná, drahá. Tá izba je nádherná. Nemôžeš za to.”

Viac som nezniesol a rozhodol som sa ísť hľadať Bellu, lebo jedno som vedel naisto. Nemôžem byť bez nej. Ten pocit samoty ma ubíja. Pri dverách ma ešte zastavili Esme s Carlisleom:

„Priveď ju domov, Edward.”

Viac mi nebolo treba a rozhodol som sa ísť ju hľadať do noci, hoci aj na kraj sveta.

Autor: VampireAlice1235 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Mračná nad Forksom - 4. kapitola: