Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Mračná nad Forksom - 7. kapitola

30.08.2013 (19:00) • VampireAlice1235 • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 1159×

Bella:

Keď sme sa vrátili domov, všetko sa vrátilo do starých koľají. Chodili sme spolu do školy a zo školy. Pre zvedavcov a hlavne učiteľov som bola sestra Alice. Vedia len, že nám mama zomrela a každá sme skončili v inom detskom domove. Koniec. Bodka. Viac im netreba vedieť.

Esme s Carlislom mi vynahradili rodičov ostatní súrodencov, ktorých som nikdy nemala. Teda až na Edward. Ten sa ku mne správal ako k žene, o ktorú má záujem, a nie ako k sestre.

„Bella, prosím.”

„Nie.”

„Prečo?”

„Lebo nemám záujem.” Skočila som na pohovku vedľa Emma, ktorý sa snažil skrývať smiech.

„Opäť ťa volá von?” opýtal sa ma Jasper, ktorý sa práve vrátil s Alice s lovu.

„Áno. A opäť odpoveď znie nie.” Viac so nestihla povedať, lebo to už nahnevaný Edward dupal hore schodmi a zavrel sa v našej dočasnej izbe. Dočasnej preto, lebo sme nerozhodli, kde mu postavíme vlastnú. 

„Máme pre teba návrh,” spustili na mňa obaja bratia.

„To nech vám ani nenapadne,” ozvalo sa zavrčanie z horného poschodia.

„Ale no tak, braček, je to pre tvoje dobro,” presviedčal ho Emm.

„O čo ide?” opýtala som sa a tým som opäť upriamila pozornosť na seba.

„Zasúťažíme si,” odvetili zborovo.

„V čom?”

„Bella, vyzývam ťa na súťaž v jedení ľudského jedla. Kto sa prvý povracia, prehral,” prehlásil slávnostne Emmet.

„Prijímam. A aká je cena?” odvetila som bez zaváhania.

„Ak vyhrám ja, pôjdeš s Edwardom na to rande,” povedal pomaly.

„A ak vyhrám ja?” opýtala som sa nedočkavo.

„Už ťa v živote nikam nepozve.”

„Prijímam,” povedala som bez dychu. Nato zvrchu zletel Edward a skočil po Emmetovi.

„Ja ťa vlastnoručne zabijem, ak to prehráš.”

„A ak vyhrám, budeš mi na večnosť zaviazaný,” prerušil ho so smiechom.

Edward:

A tak sme sa všetci premiestnili do kuchyne. Emmett si sadol za jednu stranu stola a Bella za druhú. Jasper im robil čašníka a ja so sestrami sme na to neveriaco hľadeli. Prvým jedlom bola bageta so šunkou. Vzali si každý svoj kus a začali jesť. Bella bola odhodlaná vyhrať, a tak sa tvárila ako jej chutí. Emmett tak nadšene nevyzeral, ale jedol viac-menej bez problémov. Potom nasledoval pohár vína. Bella ho vypila na ex. Emmett taký šikovný nebol. Vypil ho na dva razy. Potom nasledovali cestoviny so syrom. Bella vyzerala vyrovnane a všetci sme si mysleli, že vyhrá. Avšak zjavne toho nepojedla za svoj život toľko, ako Emm. A tak pri posledných dvoch sústach kapitulovala a špritovala na toaletu, kde strávi dosť dlhú dobu.

„Vyhral som. Vyhral som,” kričal Emm na celý dom. Viac však nestihol, lebo nasledoval Bellu do kúpeľne. V celom dome nastalo hrobové ticho, ktoré bolo prerušované dávivými zvukmi dvoch členov rodiny. To ticho nastalo preto, lebo sa domov vracali Carlisle a Esme. Keď vošli, ostali šokovaní stáť vo dverách s nechápavými výrazmi na tvárach.

„Čo sa to tu deje?” opýtala sa prvá Esme.

„Emmet súťažil s Bellou v jedení ľudského jedla,” odhodlal som sa na to, povedať im to, ja.

„A vy ste ich nechali? Zbláznili ste sa?” zvýšil na nás hlas Carlisle, aj keď aj jemu dvíhalo kútiky úst.

„My sme v tom nevinne,” odvetili Alice a Rosalie zborovo. Zradkyne.

„A čo bolo výhrou?” opýtal sa porazenecky Carlisle.

„Edward,” odvetil mu pohotovo Jasper. „Teda presnejšie rande s ním. Ak vyhrá Bella, Edward ju už v živote nikam nepozve a ak vyhrá Emm, tak bude musieť ísť s ním von,” doplnil pre objasnenie situácie.

„Kto vyhral?” opýtala sa s neskrývaným záujmom Esme. Bohužiaľ neustriehla si myšlienky a videl som, že chce, aby vyhrala Bella. Dôvod bol prostý, liezol som už všetkým na nervy a dúfali, že to jedno rande spravý.

„Áno, Esme, vyhrala Bells,” odvetil som jej s vážnou tvárou, načo ona len hanblivo sklopila oči.

„A kedy bude to veľké rande?” opýtala sa ma zo záujmom.

„Až moja partnerka vyzdravie.” Slovo partnerka som naschvál povedal nahlas, aby ma bolo počuť až hore. Odpoveď mi boli dávivé zvuky z oboch kúpeľní. Povzdychol som si a šiel som hore pozrieť sa, ako je na tom Bells.

Bella:

S tým jedlom som to prehnala. Bolo mi zle celé dva dni. Ani do školy som nemohla ísť. Tým pádom ostal doma aj Edward. A keďže sme boli na tom s Emmom rovnako, ostal aj on. Rose nie, lebo bola naňho nahnevaná, kvôli tej súťaži. Po dvoch dlhých dňoch, keď mi už bolo lepšie, som potrebovala ísť na lov. Išli so mnou Emm, Ed, Carlisle a Esme. Ostatní boli v škole. Bol to náš prvý spoločný lov a ja som netušila, ako lovia oni. Vyriešili to za mňa.

„Ja s Esme ideme viac na východ,” oznámil mi Carlisle a už ich nebolo.

„Ja idem viac na sever. Je tam viac medveďov,” zahulákal Emm a zmizol medzi stromami.

„A ty?” opýtala som sa Edwarda.

„Ostanem s tebou,” odvetil mi s úsmevom.

„Super,” odvetila som ironicky. Ignorujúc Edwarda som zamierila na západ. A potom som ju ucítila. Puma. Dnes som mala šťastie. Pumy milujem, ale je ich tu málo. Neváhala som ani sekundu a bežala som za ňou. Keď som bola dosť blízko, skočila som po nej. Ale v ten istý okamih po nej vyskočil aj Edward. Narazili sme do seba. Znelo to, ako náraz dvoch tankov. Čo samozrejme pumu vystrašilo a utiekla boh vie kam. 

„Fakt vďaka. Utiekla mi večera,” povedala som namrzene.

„Nemala si ju podpísanú, a tak som si myslel, že je voľná. Navyše všetci v našej rodine vedia, že pumy sú moje,” odvetil mi rovnakým tónom.

„Tak pre budúcnosť. Pumy sú moje.” Posledné slovíčko som mu vyhláskovala.

„Ak budeš pri nejakej skôr ako ja, tak áno," odvetil mi arogantne.

Zvyšok lovu sme absolvovali každý sám. Ulovila som si dva jelene. Na viac som nemala náladu a tak som sa rozhodla vrátiť domov. Cestou som sa opäť zrazila s Edwardom.

„Zase ty?” opýtala som sa otrávene.

„Áno. Chcel som sa porozprávať o tom našom...”

„Nie, ani sa neopováž to dokončiť,” vystríhala som ho.

„Rande,” vybafol po chvíli ticha a ja som zlostne zavrčala.

„Fajn, piatok večer,” odvetila som mu a uháňala do domu.

Vo piatok ráno som sa zobudila v dobrej nálade. Obliekla a pobalila som sa do školy. Chcela som vyraziť skôr, ale pri dverách ma zastavil Edward:

„Chceš mi utiecť?” opýtal sa pobavene. Nechápavo som na neho hľadela.

„Nevrav, že ty si zabudla. Je piatok. Máme rande.” Moja dobrá nálada bola v háji a aj skorší odchod do školy. Po tomto oznámení zišli dole ostatní členovia rodiny a šli sme, ako zvyčajne, všetci spolu. Počas dňa sa nestalo nič zaujímavé, až na poslednú hodinu. Uprostred hodiny mi mobil brnčal vo vrecku a tak som sa vypýtala na vécko. Keď som naň dobehla, zdvihla som neznámemu číslu:

„Kto volá?”

„Á, drahá Bella. Tu je tvoj starý známy priateľ Aro. Volám kvôli tvoju záväzku voči Volterre. Nezabudla si?”

„Nie, pane,” odvetila som šeptom.

„Výborne. Letenky ťa čakajú na letisku, letí ti to o pol deviatej.”

„Budem tam, pane. Ešte niečo?”

„Nie, to je všetko. Budem ťa čakať. Do skorého videnia, Bella.”

„Dovidenia, pane.” Spojenie sa prerušilo. Nemo som civela na displej a rozhodla sa konať. Šla som na sekretariát a poprosila som o ospravedlnenie z dôvodu žalúdočnej nevoľnosti. Potom som vyšla z budovy a bežala som do Siettlu. Tam som si vzala taxík.

„Na letisko. Rýchlo.” A dala som mu zväzok bankoviek. Cesta prešla neuveriteľne rýchlo. Na letisku som si vyzdvihla letenky a ani som sa nenazdala a sedela som v lietadle. Keď už sme boli vo vzduchu, pozrela som sa von okienkom a zašepkala:

„Máme problém, Očko.”

Autor: VampireAlice1235 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Mračná nad Forksom - 7. kapitola: