Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Mutácia 1

11.03.2010 (20:45) • BlackRosexq • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 713×

1 Kapitola

Už dosť dlhú dobu som sa len tak túlala lesom, kráčala si o sto šesť. Moje nadšenie nad otcovým darčekom vyprchalo po dosť trápnom incidente. Kto mal vedieť, ako to myslí? Čo som nejaký stroj? Ešte stále mi doznievali jeho slová:

„Keď budeš moja...“ opýtajte sa úprimne. Však by ste hneď pomysleli na sex a podobne.  A ja, ako správny človek som na neho začala kričať, čo je to za otca.

„Ty pedofil!“ kričala som celou silou hlasu, až som sa nako niec dostala až k úplnému strateniu hlasiviek. Zasekli sa niekde vz a du v krku a nie a nie von. Čo už. Celá zápletka tkvela v tom, že otec chcel povedať:

„Keď budeš moja, tak sa volala tá telenovela. Bolo tam niečo podobné.“ Smiech. Namiesto toho schytal tri zaucho pri mojom obrannom pokuse. Vážne, napadlo by vám to?

Radšej som hneď zdúchla z domu, nieže ma pošlú za psychiatrom, ako minulý rok. Nikto mi neveril, každý sa smial, ale Narnia vážne existuje a to, že som sa zatvárala v šatníku a skoro sa tam zadusila bolo preto, že v Narnii mali zimu a pre nás ľudí je tam cez zimu málo kyslíka. Stále nechápem, ako tam mohli tí štyria prežiť. Pokrútila som hlavou. Dúfam, že to tak neskonči. Ale, až by ste chceli vedieť, stále chodím do skrine, len o tom nehovorím, aby som ja mala problémy? Čo som cvok? Ja nie, nech sa pozrú na seba iný.

No tak si idem lesom, rozmýšľam nad mojou reakciu a dúfam, že otec ma nikde nepošle. Mne to vážne nie je treba! Keď v tom. Z kríkov vybehla... dosť dlho som premýšľala, až som nakoniec došla k správnej odpovedi. Ovca – čudná ovca.

„Ááá,“ začala vrieskať hneď ako ma uvidela, schovala sa za malý strom. Všetko bolo vidno. Hlavou mi prebehla myšlienka, prečo je každý okolo mňa taký tupý. Čo som komu urobila? Stále to kričalo a ja som toho mala po krk.

„Čuš!“ zvrieskla som na celý les, no hlas mi nadskočil. To niečo sa začalo váľal po zemi od smiechu. Akože na mne. Neváhala som a keďže mám od narodenia silné schopnosti, alebo skôr odvtedy, čo ma náhodne po mojom prvom vzhliadnutí Spidermana pohrýzol pavúk. Bolelo to. Vrhla som sa na neho, snažiac sa držať si svoj pavúčí výraz.

„Nesmej sa. Kto si?“ hlas som mala vážny, no ovca sa stále ošívala. Dala som jej jeden headshot a hneď bolo. Stíchla a odpovedala: „Povedz rúž!“ rozkázala. Ja som ako správny pavúk poslúchla.

„Povedz rúž,“ zopakovala som každé slovo. Ovca sa ošila. Niečo si zamrmlala.

„Povedz len slovo rúž.“ Tak toto je trápne. Čo si to neuvedomuje? Chúďa ovca, viditeľne jej preskočilo. Dala som svoj výraz číslo 566 – výraz všetko chápem a pozrela sa ovce do očí.

„Rúž.“ Čakala som na odpoveď. Hneď to prišlo.

„Bozkáva ťa holý muž.“ Čože? Rýchlo som sa zmetala.

„Kde je? Kde je? Ja mu dám. Bozkávať ma.“ Ovca sa prikrčila k zemi, bolo na nej badať, ako menila farby.

„Kde si?“ opakovala som stále dookola. Toto mi nemôže robiť. Kde je? Môj výraz 566 sa stratil, vystriedal ho výraz 455 – výraz, kde je ten úchyl, čo má bozkáva?

„To bol len vtip,“ odpovedala ovca, rozosmiala sa. Vtip?

„Tak to vôbec nebolo smiešne,“ odvrkla som, otočila sa a chcela odísť. Ako toto niekomu môže pripadať smiešne? Nechápem. Sú to vážne kravy.

„Počkaj!“ zakričala ovca. Vtedy mi zišlo na um niečo dôležité. Neváhala som, opýtala sa.

„Môžem si ťa navideovať?“ Ovca zase spustila smiech. Čo sa jej nezdá?

„Vieš, že si už trápna!“ vyhŕklo zo mňa. Toto som hovoriť nemala.

„Prečo?“ opýtala sa, zadívala do lesa. Čo tam  počula? Ja som sa stále ošívala. Mala som zlý pocit. Otec a teraz ten muž, čo ma bozkával. Že vrak vtip. Stále som sa musela otáčať. Nedalo mi.

„Ja som im hovorila, že zvieratá hovoria a nikto mi neveril. Akurát vtedy som dostala papier, ktorý mi zaručoval, že  v škole všetko môžem povedať a urobiť.“ Inak z toho papieru som skutočne nadšená. Mám dobré názory. Nie ako tie od mojich spolužiakov. Zatriasla som sa. Dokonca som bola aj na IQ teste. A vyšlo mi niečo nad ich očakávanie. Ovca sa na mňa zadívala divnými očami.

„Takže video?“ opýtala sa neveriackym hlasom.

„Jasné!“ konečne bolo normálna. Vytiahla som mobil.

„Predveď niečo!“ povedala som ovce a ona poslúchla. Ľahla si na zem. Začala hovoriť. Ja som stisla nahrávať.

„Tak toto sú cvičenia na posilnenie! Ľahneme si na chrbát.“ Všetko to ukazovala. Musím sa dostať domov a vyskúšať to.

„Pravú nohu pokrčíme a prehodíme ju na druhú stranu. Druhou nohou, ktorá je voľná a je pod tou, čo sme prevrátili robíte malé pohyby hore-dole.“ Začala to ukazovať a ja som nemohla.  Začala som sa smiať. Mobil mi spadol na zem.

„Čo sa smeješ?“ opýtala sa ovca. Vyzerala naštvane. To ma ešte popohnalo. Zvalila som sa na zem a smiala sa na mokrej tráve.

„To si nemala!“ skríkla ovca a vrhla sa na mňa. Čo som asi mala robiť? Snažila som sa brániť, ale pavučina mi prestala vystrekovať. Ja sa na to môžem. Ovca útočila.

„Toto ti nedarujem!“ skríkla a uhryzla ma do krku.

Poviem vám, riadne to bolelo. Najprv som počula Britney Spears, potom Rihannu a skončilo sa to pri Ayo... Už som nemohla myslieť. Pozerala som sa na obláčiky, ktoré boli krásne pestrofarebné a srala sa celý život.

„To máš zato!“ odpovedala ovca a odpochodovala preč.

Išla, išla. Stále nevedela zabudnúť na to retardované dievča, ktoré bolo dokonca aj vo večerných správach a hmkalo si pesničku od Britney Spears. To dievča si určite myslelo, že to počuje vo svojej hlave. Pravda bola taká, že keď sa  s ovcou bili zapli na dievčininom  mobile prehrávač a pesničky sa prepínali. Bolo to určite tým, že mobil bol celý mokrý.

„Emmet, poď už!“ zakričal som na Emmeta. Toto mi robí vážne naschvál. Dobre vie, že som iný ako oni a že ich pomoc potrebujem, no vždy sa iba fláka. Ja sa na to môžem. Môžem zato, že Carlisle ma pri premene nechtiac podchodil pod kopytá kráv. Stalo sa to tak, že...

„Už ideme bratček. Veď pokojne. Aj tak neviem, kto to všetko vypije,“ hundral si po pod nos. Išlo mi to riadne na nervy. Už som sa chcel rozkričať, že moje vemiačka už dlho nevydržia, no vtedy som uvidel hyper ovcu. Nie, že by bolo z Hypernovi, ale bola hyper. Wow. Nemohol som otvoriť ústa. Nie tož, keď sa mi ovca pozdravila:

„Dobrý deň!“

Autor: BlackRosexq (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Mutácia 1: