Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » My broken wings - 5. kapitola

19.06.2010 (07:30) • Gina • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1382×

Edward:

„Mám za úlohu ťa nájsť a priviesť naspäť do Volterry. Avšak len ty vieš, čo urobím.“ Musel som už zasiahnuť. Nedovolím, aby Jane odviedla Bellu do Volterry. Nie po tom, čo mi povedala.

„Volturiová,“ zakričal som na ňu a vletel som k nim. Obe sa na mňa prekvapene otočili. Jane sa zákerne usmiala.

„Ale čo. Cullen,“ prehovorila sladkým hláskom a ja som sa zrútil v bolesti, čo ma zasiahla, na zem.

Tá bolesť bola neskutočná. Podlomili sa mi kolená, ruky mi automaticky vystrelili k hlave, za ktorú som sa zúrivo chytil, klesal som k zemi. Prekvapila ma, nečakal som, že hneď zaútočí, no nevydal som zo seba ani hláska. Nechcel som ju nechať vyhrať. Zarýval som prsty do zeme, zatínal zuby, triasol som sa celým telom. Trpel som. Neskutočne som trpel. Počul som Janin smiech pri mojom uchu. Ohnal som sa rukou a podlomil som jej nohy, padla ma zadok vedľa mňa, no nohu som jej nepustil. Pevne som ju zovrel, aby sa nemohla postaviť.  Prestala sa smiať, bolesť neutíchla, práve naopak. Ešte zosilnela. Myslel som si, že to ani nie je možné. Toto všetko však trvalo len chvíľu, no zdalo sa to ako večnosť.

„Dosť Jane! Prestať. On je na našej strane,“ počul som vystrašený hlas ako kričí. Zúrivé vrčanie sa mi od Jane dostávalo do uší. Vytrhla sa mi, znova bola blízko mňa. Otvoril som oči a videl som ju, ako sa nado mnou skláňa. Keď ju však Bella stiahla k sebe, prestala na mňa pôsobiť svojou mocou. Nečakal som ani stotinu sekundy, postavil som sa na nohy, do bojovej pozície a zúrivo som na ňu vrčal. Roztiahol som mohutné čierne krídla a divoko nimi zatrepal, pripravoval som sa k boju. Jane bola ku mne otočená chrbtom, Bella jej pevne zvierala ramená a pozerali si očí. Chcel som využiť situáciu a skočiť na ňu, kým bola v nevýhode, otočená chrbtom, nemohla sa mi brániť. Nestihla by tak rýchlo zareagovať. Bellu by som strhol mimo a ublížil len Jane. Môj plán bol jednoduchý, no mal chybičku. Odrazil som sa a načiahol som ruku s úmyslom Jane strhnúť na zem, no nepočítal som s tým, že sa pred ňu postaví Bella. Keď ma zbadala vo vzduchu, v okamihu si Jane stiahla za seba a urobila výpad proti mne. Bola rýchla, mrštná ako mačka a v boji určite lepšia. Ani som sa nestihol spamätať a ležal som na zemi, tvárou otočený k nej. Bella sa nado mnou nakláňala, ruky mi stočila ku hlave a stehnami mi zvierala pás. V tento moment som sa nemohol ani hnúť, no ani som nechcel. Nebránil som sa jej, pretože Belle som nechcel ublížiť.

„Prestaň s tým,“ zavrčala mi do tváre Bella, „To, že Jane zabiješ nám nepomôže. Práve naopak. Ona je s nami,“ vrčala ďalej, no snažila sa ukľudniť. Dúhovky sa jej sfarbili do čierna, divoko mávala bielymi krídlami, cerila na mňa zuby. Nemala také tesáky ako upír, no aj toto malo svoj efekt. Nechápem, prečo sa snažila Jane chrániť, keď prišla pre to, aby ju odviedla do Volterry. Veď mi pred chvíľou rozprávala, čo jej vo Volterre robili, ako ju mučili, čo jej robila Jane. Ako ju môže po tom všetkom chrániť? Objímať sa s ňou? Tešiť sa z jej príchodu? Pred chvíľu na mňa zaútočila a ona ju teraz bráni? Teraz som bol naozaj mimo.

„Ako ju môžeš ešte chrániť? Sama si mi povedala, čo ti robili vo Volterre. Ako ťa Jane mučila, ako ťa trápili ľudskou krvou. Ty sa tam chceš ešte vrátiť? Prečo to robíš?“ vyslovil som svoje myšlienky nahlas. Už zo mňa vyprchala všetka zlosť, všetka zúrivosť. Pohľadom som sa vpíjal do toho jej, snažil sa jej prečítať myšlienky, nájsť odpovede, no vedel som, že to bude márne. Narážal som na jej štít a mohol som cítiť, ako ma nechce pustiť. Len ona mi môže dovoliť nahliadnuť do jej mysle, no pochybujem, že to urobí. No zrazu jej obrana zmizla, dostal som sa jej do hlavy, videl som na čo myslí. Konečne sa mi dostalo to, po čom som tak túžil. Keby som však vedel, čo mi chce ukázať, nikdy by som si neprial v ten moment čítať jej myšlienky.

Preto som zostal na moment zaskočený, keď sa mi pred očami začali mihať obrazy. Volterra, Aro, Caius, Marcus, Jane, garda. Spočiatku to boli len také obrazy, záblesky čo mi vôbec nedávali zmysel. Rozmazané, veľmi rýchlo sa striedali a preto som nepostrehol, čo sa mi snaží ukázať. Bola veľmi rozrušená, preto jej to nešlo. Po chvíli som sa v tom však dokázal lepšie orientovať, bola kľudnejšia, ukazovala mi, čo sa dialo vo Volterre.

Videl som temnú miestnosť, pravdepodobne to bola cela, v ktorej ju držali. Neprenikalo tam žiadne svetlo, boli počuť len tiché vzlyky. Zrazu sa dvere cely otvorili a do vnútra hodili chlapca. Nemohol mať viac ako pätnásť rokov. Videl som to akoby som tam bol, celý čas s Bellou. Stál som pri nej a videl, čo robila s chlapcom. Priblížila s k nemu, ako mačka. Videl som jeho vystrašený pohľad. Kričala naňho, aby sa jej bránil a to chlapec potom aj urobil. No proti Belle nemal šancu. Zabila ho. Videl som, ako sa jej to hnusí, no potrebovala krv. Mŕtve telo odhodila na zem, neostala v ňom ani kvapka krvi. Znovu začala vzlykať, spadla na zem, únavou zaspala. Obraz sa zmenil.

Stál som pred Arom, Bella kľačala pri mne. Trochu som odstúpil, aby som scénu videl lepšie. Hlavu mala sklonenú a Aro nad ňou víťazne stál. Niečo jej hovoril, no ťažko som mu rozumel. Pochytil som len pár viet, ostatné asi Bella nechcela, aby som počul. Vyhrážal sa jej. Chcel ju v garde, chcel si ju vycvičiť. Keď to Bella odmietla, zavolal si Jane. Aro sa na mňa pozrel a keďže som vedel, že mňa vidieť nemôže, pozerá sa na niečo, čo je za mnou. Otočil som sa práve v momente, keď cezo mňa Jane prešla. Prišla k Arovi, pobozkala mu ruku a otočila sa k Belle. Niečo zašepkala, spoznal som to podľa pohybu jej pier, keby som však na ňu tak sústredene nehľadel, ani to nevidím. Prepáč. Hneď potom sa Bella prehla v chrbte, hlavu vyvrátila dozadu a vykríkla. Bol to krik plný bolesti, päsťami búchala do zeme, silno pritláčala viečka k sebe a videl som, ako sa cez ne pretlačili slzy. Jane na ňu hľadela s bolestnou vráskou medzi očami. Keď uvidela Belline slzy, prestala. Povedala Arovi, že sa príliš obrnila štítom a nedokáže cezeň už viac preniknúť. Klamala.

Scéna predo mnou sa znova zmenila. Ocitol som sa v malej miestnosti s jedným oknom, cez ktoré do miestnosti prenikalo slabé svetlo z nočnej oblohy. Bol spln. Očami som v miestnosti hľadal nejaké osoby. Našiel som jednu. V rohu sa krčila Bella, nohy mala pritiahnuté k telu vlasy jej zakrývali tvár a bola zabalená do čierneho plášťa. Nebyť môjho dobrého zraku, ani by som ju nevidel. Dvere do miestnosti sa otvorili a hneď na to zavreli. Keby som bol človekom, ani by som nepostrehol, že do miestnosti niekto vstúpil. Malá ženská postava tiež zahalená v čiernom plášti sa blížila k Belle. Tá zdvihla hlavu, odhrnula kadere a pokúsila sa usmiať. Oči mala červené od plaču a okolo úst mala zaschnutú krv. Zalapal som po dychu. Žena si z hlavy sňala plášť a ja som vyvalil oči. Bola to Jane. Pribehla k Belle a pomohla jej na nohy. V jednej ruke držala akúsi fľašku a vrecko s jedlom. Podala to Belle a tá sa do toho pustila. Jedlo hltala a potom to celé zapila krvou z fľašky. Vďačne sa na Jane usmiala. Posledné, čo som v Belliných spomienkach uvidel bolo, ako si ju Jane pritiahla do náruče a silno ju objala.
Otvoril som oči a znovu som sa ocitol v lese, Bella sa nado mnou skláňala so zavretými očami a nepatrným úsmevom na perách a Jane stála neďaleko a skúmavo na nás hľadela. Bella otvorila oči a pozrela sa na mňa. Teraz som už pochopil.

Bella:

Otvorila som oči a pozrela sa na nehybného Edwarda podo mnou. Nemo na mňa hľadel, a ja som hľadala v jeho očiach pochopenie. Jeho pocity, sa mu odrážajú na tvári. Našla som to, čo som hľadala. Videl všetko, čo som mu ukazovala. Teraz už musel pochopiť, že Jane je moja priateľka, náš spojenec. Uvoľnila som zovretie jeho rúk a aj stehien, opatrne som s neho zliezla. Edward však stále ležal na zemi, nepohol sa ani o centimeter. Hľadel pred seba, mohla som takmer počuť ako mu to v hlave šrotuje, kolieska do seba zapadajú. Jane sa na mňa s obavou pozrela, kmitala pohľadom medzi mnou a Edwardom.
„Potom ti to vysvetlím," šepla som smerom k nej, no zrak som nespustila z Edwarda. Ten, akoby mu to zrazu všetko do seba zapadlo sa konečne spamätal a postavil. Oprášil zo seba hlinu a potom na mňa uprel svoj zvedavý pohľad.

„Čo sa stalo ďalej," šepol a prosil ma pohľadom, aby som mu dorozprávala zvyšok. Bolo pre mňa bolestivé spomínať na to, čo sa dialo vo Volterre, no musela som mu to vysvetliť. Niečo ma k nemu ťahalo, chcela som, aby vedel pravdu. Musela som tu mať niekoho, komu budem môcť veriť, komu sa budem môcť zdôveriť keď Jane odíde. Smutne som si povzdychla, sadla si na mäkkú trávu a dala sa do rozprávania.

„Jane mi pomohla utiecť. Prešmykli sme sa pomedzi gardu tak, aby nás nik nevidel. Vďaka tom, že Jane je v Arovej garde, je jeho najbližšia stráž, pozná Volterru najlepšie. Pozná tam každú tajnú chodbičku, vie kde stráže hliadkujú najviac a kde naopak, nie sú vôbec. S ňou nebol problém dostať sa z hradu. Utiecť nebol problém. Museli sme však vymyslieť, ako chrániť Janine myšlienky pred Arom. Nesmel sa dozvedieť, že mi Jane pomohla. Dala som jej teda časť svojho štítu. Aro môže počuť jej myšlienky, tak ako aj ty, no jej tajomstvá ohľadne mňa sú mu ukryté. On nevie, že mu Jane niečo tají a preto sa nepokúša dostať cez štít. Nevie, že ho tam má. Takto ma Jane informuje o tom, čo sa deje vo Volterre. Naposledy ma však bol hľadať Demetri a to v tom čase, keď bola Jane na misii niekde v Ázii. Nemohla ma informovať o tom, že Aro na mňa poslal Demetriho. Takmer ma chytil, no mala som šťastie keď ho nejaký novorodený upír  napadol a zranil a ja som stihla utiecť. Tak som sa dostala do Forks,"

Edward sa s otáznikmi v očiach otočil na Jane.

„Prečo si to robila? Prečo si Bellu zachránila?“ opýtal sa Jane. Tá sa na mňa najskôr pozrela, chcela súhlas, aby mu mohla prezradiť naše tajomstvo. Ja som mu verila, teraz už bolo len na nej, či sa rozhodne mu to povedať, alebo nie. Nepatrne som prikývla a očami stále sledovala Edwarda. Jane sa zhlboka nadýchla a obrátila sa k nemu.

„Sám vieš, že Anjeli existujú, sú tu, medzi nami. I keď sa pred zrakmi ľudí väčšinou schovávajú,“ dala sa do rozprávania Jane a Edward ju so záujmom počúval. Určite nečakal, že sa to začne takto. „Bellu som proste musela zachrániť. Čo by si robil ty, keby išlo o tvojich súrodencov? Robil by si presne to isté. Bella je moja sestra, je a navždy bude mojou povinnosťou jej pomáhať. Aj keby som za ňu mala položiť vlastný život,“

„Tak ako aj mojou povinnosťou je svoju mladšiu sestru navždy chrániť, “ dodala som.

„Naším otcom je Anjel Azrael, alebo ho poznáš aj ako Anjela smrti,“ pokračovala Jane, „naše matky obe nepoznáme. Každá máme inú matku. Prvá sa narodila Bella.“

„Keď som sa narodila, Azrael si ma hneď po pôrode zobral z náručia mŕtvej matky. Bola som na ňu príliš silná, predrala som sa na svet, tak ako poloupírske deti. Nie každý nefilim pri pôrode svoju matku zabije, no stáva sa to. Ja som vedela, čo som urobila. Azrael ma za to spočiatku nenávidel. Ešte v ten deň ma dal pred dvere nejakej rodine. Sľúbil mi, že aj napriek tomu, že som zabila jeho lásku, nezabije ma. Tí ľudia sa o mňa postarali až kým ich nezabili Volturiovci. Strávila som s nimi šestnásť rokov a Volturiovci ich potom zabili, pretože som bola príliš cenná, príliš vzácna. Tam som sa s Jane stretla prvý krát,“ dokončila som svoj príbeh a pozrela na Jane. Teraz bolo na nej, aby pokračovala. Edward sa na nás len zvedavo pozeral s otvorenými ústami. Pravdepodobne nemohol uveriť tomu, čo počuje.

„Ja som svoju matku nezabila, naopak, ja som s ňou vyrastala. Do šestnástich rokov som žila len s ňou, potom ochorela a zomrela. Vtedy si po mňa prišiel Azrael. Vedel, že som jeho dcéra, no aj tak ma dal Volturiovcom. Povedal, že u nich budem v dobrých rukách celý život, že sa nebudem môcť báť, ale že už ho v živote neuvidím. Jeho povinnosťou nie je starať sa o deti, on nijaké nechcel, necíti k nám žiadnu lásku, on nedokáže k tvorom, ako sme my prechovávať city. Povedal mi, že raz sa pripútal k žene, že ju miloval a že ju moja sestra zabila. Tak som sa dozvedela o Belle. Vedela som však len to, že mám sestru, nevedela som kde je, ako vyzerá, ako sa volá. Keď som sa ho na to chcela opýtať, zmizol.“

„Ako ste sa však spoznali? Ako ste vedeli, že ste sestry?“ opýtal sa do ticha Edward a kmital pohľadom medzi nami. Chopila som sa teda odpovede.

„Nik nám to nepovedal, nikde to nebolo napísané, ani sme to od nikoho nepočuli. Proste sme to cítili,“ položila som si ruku na srdce, „tu, v srdci. Nikto okrem teba nevie o tomto tajomstve. Ja ti verím, a preto dúfam, že nás nezradíš. Pretože ak áno, zomrieme. Obe. Jane nie je taká, ako ju všetci poznajú. Ona nemôže za to, aký dar jej nadelili. Proste sa tak už narodila. Ona bola tiež nefilim, no keď sa dostala k Volturiovcom, premenili ju. Ako upír je totiž mocnejšia. Jej dar bol slabší, keď bola nefilim,“ vysvetlila som mu. Toto však asi naňho bolo priveľa informácii. Veď sa ani nečudujem, toto by zmohlo každého. Videla som jeho trošku neveriacky pohľad, ktorým si nás obe premeriaval. Potom zavrel oči a len tak tam stál, ani sa nepohol.

„Takže je to pravda? Nesníva sa mi to? Vy dve ste sestry? Dcéry Azraela?“ opýtal sa nakoniec s vážnym hlasom. Obe sme prikývli. Dúfala som, že to pochopí, že nám uverí. Nechcela som, aby znovu zaútočil na moju sestru. Zdvihla som sa zo zeme a pristúpila som k nemu. Bol opretý o strom, znovu mal zavreté oči a vytvorila sa mu malá vrásky medzi očami. Pomaly, opatrne som zdvihla ruku a priložila mu ju na líce. Pod mojim dotykom stuhol, no potom pomaly otvoril oči a uvoľnil sa. Vráska medzi obočím mu zmizla. Pousmiala som sa a položila som mu obe ruky na ramená.

„Nezradíš nás?“ opýtala som sa ho, i keď som už dopredu poznala jeho odpoveď. Nepoznalo sme sa dlho, no už som v ňom vedela čítať ako v otvorenej knihe. A to som ani nemusela mať jeho schopnosť. Jeho oči boli vážne, no zároveň plné lásky. Musela som uhnúť pohľadom, pretože som sa bála, že naňho znovu použijem svoju schopnosť. Využil ten moment a pozrel na moju sestru, ktorá stála len krok od nás a nedôverčivo pozerala na Edwarda. Bála sa, ešte stále mala pochybnosti.

Edward pokrútil halvou, rozprestrel krídla a vzlietol. Odletel preč.

Keby ste niečomu aj tak neporozumeli, pýtajte sa. Som ochotná odpovedať na všetko. Momentálne som nám to trošku zamotala, pretože som úplne chorá a aj v hlave sa mi to pletie, takže sa nečudujte, čo som to stvorila. Prosím o komentáre, či sa vám to aspoň trochu páčilo. :)

Autor: Gina (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek My broken wings - 5. kapitola: