Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » My heart is only yours 11. kapitola

26.02.2012 (09:30) • GuardianAngel • FanFiction na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 997×

11. kapitola

Pohľad Belly:

Na zemi som sedela až do skorého rána a moju bledú tvár zmáčali červené slzy. Ešte som nepočula o tom, aby nejaký upír ronil slzy. Veľa upírov trpelo, no žiaden z toho neronil ozajstné slzy. Ešte som o takom niečom nepočula. Arovi to rozhodne vešať na nos nebudem. Veď som sa predsa nezbláznila. Ešte by ma tu mal ako pokusného králika a nedaj bože by ma odtiaľ nechcel pustiť, keby som sa rozhodla odísť. Za ten čas, čo som sa s ním stretla po prvýkrát, ho poznám až veľmi dobre na to, aby som neurobila začiatočnícku chybu.

Hm... začiatočnícku chybu. Koľko chýb som učinila ja? Mnoho, aj keď tie chyby nikdy neľutujem, veď mám zdravú dcéru, večnosť pred sebou, aj keď bez milovanej osoby, ktorú stále nenapraviteľne milujem.

Čo sa asi deje doma? Čo robí Edward a čo ostatní členovia rodiny? Hm... rodina, čo to trepem? Ja som sa svojej rodiny dobrovoľne vzdala. Odišla som od nej bez patričnej rozlúčky. Ale viem, prečo som to urobila takto. Viem, že by som odtiaľ nedokázala odísť, viem, že by mi to Esme nedovolila. Miluje svoju rodinu a chce ju udržať pohromade za každých okolností.

Pohľad Elizabeth:

Po mesiaci

Od vtedy, čo ma Bella zachránila, som sa veľmi zmenila. Nečakala som, že bude mať na mňa taký veľký vplyv. Bella mi je ako mama, ktorú som nikdy nepoznala. Zomrela pri mojom pôrode. Či si to nevyčítam? Pravdu povediac, ani nie. Ona ma nechcela. Pila a brala drogy, aj keď bola tehotná. Určite sa divíte, ako o tom viem. No poloupír, hoci je ešte len v brušku mami, veľmi dobre vníma okolie. A otec? Toho nepoznám. Mama sa s ním raz vyspala za peniaze a ostala tehotná. Viac ho už nevidela a ja dúfam, že ho ani ja nikdy nestretnem. Nechýba mi.

Teraz vidím moju maminu v Belle. Mám ju rada, akoby bola mojou biologickou. Keď som to správne pochopila, Bella už má vlastnú dcéru. Tiež poloupíra. A je zosobášená s upírom. Myslím Bellu, že Bella je zosobášená s upírom. Brali sa, keď bola Bella ešte človek. O svojej dcére veľmi nehovorí, asi jej až príliš chýba.

Upírom je už sto rokov a posledné roky študuje etiketu od nepamäti. Bolo to zvláštne. Prečo práve etiketu? Je mnoho vecí, ktoré by som radšej študovala. Ale keď nad tým teraz tak rozmýšľam, už má ukončenú právnickú, zdravotnú a filozofickú fakultu. Vraj na všetky školy chodila s Edwardom.

Musela ho mať veľmi rada, keď teraz kvôli nemu tak trpí. To kvôli nemu odišla sem, do Volterry. Ale keby neprišla, bola by som už dva metre pod zemou. Som jej veľmi vďačná, že sa ma ujala. Nečakala by som to od žiadneho upíra. A to, že ju Aro akceptoval, ako sa k nej choval. Bolo to nelogické. Až potom som započula rozhovor, v ktorom riešili Bellu a Ara. Aro v nej vraj vidí svoju dcéru, ktorú nikdy nemal. Je pod jeho ochrannými krídlami, tak ako ja som pod tými Bellinými.

Snažím sa chovať ako veľké, vychované dievča. Myslím, že mi to celkom ide. Dúfam, že je na mňa Bella pyšná. Od doby, čo som tu, som ju videla smiať sa iba raz. A to vtedy, keď sme sa stretli s jej rodinou v obchode. Od vtedy na tvári nemala úprimný úsmev. Taký ten od srdca.

Práve sedí na diváne pod oknom a sleduje kvapky na sklenenej tabuli. Nevidím jej do tváre, no izbu ozvučujú trhavé nádychy a výdychy, bolo jasné, že po jej krásnej tvári znova stekajú slzy. Sľúbila som, že to nikomu nepoviem. Myslím to o jej slzách. Bojí sa Ara, že by bola ako nejaký výskum. No, pravdu povediac, toho by som sa bála aj ja.

Nič sa tu nedalo robiť. Vo veľkej sále prebiehali prípravy na veľký ples, tak ako aj vo veľkej zrkadlovej sieni. Tá bola naozaj veľká, priam až obrovská. A vonku už celý týždeň prší. Vraj tu nezvykne pršať tak dlho. Anchel mi hovoril, že tu zvykne pršať tak desaťkrát do roka. Takže už celý týždeň Bella nevyučuje a my sedíme zahrabané v izbe. Bella celý čas sedí pri okne a ja sa váľam po posteli s knihou v ruke. Oh, a Anchel nosí Belle hrnčeky so zvieracou krvou. Všetci, čo sú v hrade, odmietli nosiť túto krv. Po dvoch dňoch, čo chodila s čiernymi očami, to Anchel vzal na seba a odvtedy má každý druhý deň Bella čerstvú krv.

Ja, samozrejme, jem ľudské jedlo. Krv mi moc nechutí. Vraj ani Renesmé veľmi krv nechutí. Má radšej normálne jedlo. Anchel si zo mňa robil srandu, že aký to upír, aj keď polovičný, čo nepije krv. Raz mi ju primiešal do čaju a potom, čo som to vypila, mal obsah môjho žalúdka na topánkach. Viackrát mi krv neprimiešaval do jedla. Bál sa o svoje drahé topánky. Odvtedy som si z neho robila srandu ja, ako veľmi si potrpí na svoje topánočky. Srandu som si robila dovtedy, pokiaľ do koša, tak ako jeho topánky, neputoval môj obľúbený biely svetrík. Vylial mi na neho paradajkovú polievku a, samozrejme, nešlo to vyprať. Anchel mi je ako brat, no k Belle sa chová tak zvláštne. Neviem pomenovať to, čo sa medzi nimi deje.

„Bella?“ odvážila som sa ozvať. Chvíľku bolo ticho a ja som zaregistrovala rýchly pohyb jej rúk. Zotrela si slzy.

„Prosím.“ Otočila sa na mňa s tým núteným úsmevom. Ten som vídala stále.

„Prosím ťa, poďme sa prejsť vonku. Už si necítim celé telo.“ To bola pravda, mala som telo stŕpnuté a necítila som si končatiny. To, že som sa prešla po izbe, mi nestačilo. Ja mám kopu energie, ktorú musím niekde vybiť. Bella sa pozrela na hodinky a potom do mojich očí.

„Tak fajn. Poznám tu jednu peknú kaviareň, prejdeme sa.“ Nadšene som vyskočila, no nepočítala som s mojimi skrehnutými nohami. Keby ma Bella nezachytila, bola by som mala dôvernú schôdzku s podlahou. Len nechápavo pokrútila hlavou a išla do šatníka.

˜˚˜

Pohľad Belly:

„Ja vás poprosím o bielu kávu,“ objednala si Eli. Čašníčka sa zvedavo pozrela na mňa, čo si objednám.

„A mne ľadový čaj, zelený, prosím.“

„Isteže, hneď vám donesiem,“ prehodila a už kráčala k baru.

Bolo to divné, ale mala som pocit, že ma niekto sleduje cez veľkú sklenenú výlohu kaviarne. Nepatrne som sa otočila a to, koho som tam videla, mi úplne vyrazilo dych. Na druhej strane ulice stál Eleazar, po jeho pravici Carmen a pohľad upierali do mojich očí. Ihneď som sa otočila a dúfala, že nič nevedia o mojom úteku. Stačilo pár sekúnd a zvonček nad dverami, ktorý oznamoval nového hosťa, sa rozozvučal.

Zatvorila som oči a dúfala, že to nie sú oni. Mýlila som sa. Znova. Do nosa ma udrel ich pach. Eli to asi vytušila a ozvala sa.

„Môžem vám nejako pomôcť?“ jej hlas znel isto, no srdcová činnosť sa zvyšovala. Nikto sa neozval, nikto neodpovedal, preto som zodvihla pohľad a videla dvojicu, ktorú som vidieť nechcela. Smutne som sa pozrela najprv do Carmeniných a potom do Eleazarových očí. Začali ma páliť slzy a stalo sa to, čo som nečakala. Z očí sa mi začali kotúľať slzy veľké ako hrach. Eleazar vyvalil oči a hneď si pritiahol stoličku. Na rozdiel Carmen ma objala a chlácholivo ma hladila po vlasoch. Tričko som jej zmáčala ružovkastými slzami. Áno, už neboli žiarivo červené. Toto som potrebovala, od kedy som odišla z domu. Potrebovala som materské objatie. K stolu pricupitala čašníčka a položila pred nás to, čo sme si objednali. Carmen s Eleazarom si objednali len minerálku a prisadli si k nám.

„Bella, čo tu robíš? Prečo nie si doma? A kto je toto?“ pýtal sa hneď Eleazar. Všetko som im vyrozprávala úplne od začiatku. Carmen ma počas toho upokojovala hladením po chrbte a Elizabeth to už konečne počula z prvej ruky. Počúvala ma so zatajeným dychom. Ani neviem prečo, na konci príbehu mi nehorázne vyschlo v hrdle a musela som sa nutne napiť toho ľadového čaju. Eleazar ma sledoval s otvorenou pusou. A čo zaskočilo najmä mňa, bolo to, že mi ten čaj celkom chutil. Carmen si ma premerala pohľadom a zadívala sa ním aj na už prázdnu fľašu môjho pitia. Naša debata sa neskôr ubrala úplne iným smerom. A rozišli sme sa s prísľubom, že o tomto stretnutí nikomu nepovedia a hlavne nikomu z Cullenovcov.

˜˚˜

„Bella! Bella!“ Do izby vlietla Elizabeth s Anchelom za chrbtom. Ležala som na posteli s obkladom na očiach. Divne ma boleli. Ešte som nepočula, že by upíra niekedy niečo bolelo.

„Čo sa stalo, zlatko?“ Ďalej som ležala so zatvorenými očami. Keď som ich mala otvorené, boleli ma a to dosť neznesiteľne.

„Už znova?“ opýtala sa ma so strachom v hlase. Len som nepatrne prikývla hlavou.

„Mala by si s tým niekde ísť.“

„Prosím ťa. Vieš, že nemôžem.“

„Viem, viem.“ Sadla si na posteľ a netušila som, čo plánuje urobiť. Priľahla si ku mne a objala ma okolo pásu. To som nečakala. A čo ma úplne prekvapilo, bolo, že z druhej strany si priľahol Anchel a objal ma okolo ramien. Jedine on vedel o mojich momentálnych slabostiach. Zobral mi obklad z očí a namiesto mokrých vreckoviek tam priložil svoje prsty. Bolo to oveľa príjemnejšie.

˜˚˜

Už je to týždeň, čo ma neznesiteľne bolia oči. A ja už týždeň znova vyučujem, tent krát na záhrade, kde strašne svieti slnko. Preto nosím tmavé okuliare. Našťastie sa nikto nediví prečo. A prišli sme aj na to, že si musím do očí kvapkať kvapky od očného lekára. Tak trochu sme sfalšovali lekársku správu a prvý očiar, čo si ju prečítal, mi predpísal kvapky na alergiu. Aspoň trochu mi to pomáhalo. Hocikto, kto išiel mimo hrad, ich kupoval. Odôvodnili sme to Elizabeth. Vraj má alergiu. Verili nám to. A vraj sú upíri všímaví. No česť výnimkám.

„Bella, dnes nevyučuješ! Idete s Elizabeth a Anchelom do mesta. Potrebujete spoločenské šaty a Anchel nejaký oblek, či čo. Veď ty vieš.“ Vbehol mi do izby Aro a hneď to na mňa vybalil. Ležala som na posteli, znova s obkladom na očiach. Rýchlo som si ho dala dole, no Arovi to neušlo.

„Čo sa ti stalo?“

„Nič, prečo?“

„A... čo ten obklad na očiach?“

„Je to len príjemné. Ja tak relaxujem. Ešte si to neskúšal?“ snažila som sa to rýchlo zahovoriť.

„Nie. Neskúšal.“

„A čo s tými šatami?“

„Áno, zajtra je ples. Prídu všetci a vy tam nesmiete chýbať,“ To všetci ma úplne ohromilo. Plesy vo Volterre sú obrovské akcie. Prichádzajú mnohí upíri, ja len dúfam, že Cullenovci neprídu.

Samozrejme, prosím o komentáre aj pri tejto kapitolke. A ďakujem za tie v minulej kapitole.

GuardianAngel

Autor: GuardianAngel, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek My heart is only yours 11. kapitola: