Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » My heart is only yours 12. kapitola

13.03.2012 (20:15) • GuardianAngel • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 975×

12. kapitola 

„Elizabeth, pohni! Prídeme neskoro.“ Bože, to dievča je neuveriteľné.

„Ešte minútku.“

„Ani minútku! Už aj tak meškáme.“

„Už letím.“

„Nieže spadneš!“ prehlásil so smiechom Anchel.

„Ha-ha-ha, to nie ja som tu tá nemotorná.“ No jasné, raz sme boli vonku, no v lese, a Eli sa s Anchelom tak bláznili, že si nevšimol kameň a pristál ústami na zemi.

„Som tu!“ vyrušil ma výkrik po mojej pravici. Anchel sa postavil medzi nás a obom nám ponúkol rameno.

Pohľad Edwarda:

„To nie je možné!“ buchol som rukou po stole a ten sa úplne rozbil.

„Nemohla len tak zmiznúť! Bez stopy.“ Alice sedela na gauči a bezmocne sa pozerala do rohu izby. Niečo predo mnou tajila, len neviem čo. Z poschodia sa ozval detský plač. Skoro som zabudol na Amie. Spala v mojej izbe. Esme tam hneď išla, v poslednej dobe je Renesmé ospalá a unavená. Za to môže určite ten zhon, čo tu vládne. Keď sa dozvedela, že Bella zmizla, musel jej Carlisle dávať lieky na upokojenie.

Bellu už hľadáme poriadne dlho a stále sa nikde neukázala. Poprosili sme o pomoc aj Eleazara s rodinou. Pomáhajú nám, no nič nenašli. Vidím to tak, že pôjdem na jednu malú návštevu a dúfam, že dopadne dobre.

„Tŕŕ... tŕŕŕ...“ ozvalo sa od dverí. Kto to môže byť? Nikoho sme nečakali. Sadol som si na sedačku a pozeral sa do telky.

„Zdravím ťa, Carlisle,“ ozvalo sa. Prišiel Eleazar s rodinou.

„Rád ťa vidím. Carmen, Tanya, Irina, Kate. Čo vy tu robíte?“ privítal ich a zaviedol do obývačky.

„Vieš... Nič sme nenašli a usúdili sme, že bude lepšie, keď budeme v bližšom spojení.“ 

Prečo im nemôžu pomôcť tým, že im to rovno povedia na rovinu? Prečo musia okolo toho robiť toľko rozruchu? Veď sa rozhodla sama. Ja by som ho nikdy neopustila. Aj keby ma podvádzal. Stál by mi za to.

O čom to Tanya hovorila? Venoval som jej pohľad so zdvihnutým obočím.

Do frasa, úplne som na to zabudla. Prečo som len neostala doma?

„Kde je?!“ vyskočil som a kričal na plné hrdlo.

„Kto?“ divila sa Carmen.

„Nehrajte to na mňa! Kde je Bella?“ Carlisle sa prekvapene postavil a pozeral sa na mňa s nesúhlasom v očiach. Hlavou mu prebleslo, že som sa z toho všetkého asi zbláznil.

„Edward, ako sa to správaš? Odkiaľ by vedeli, kde je Bella?“

„Carlisle, oni to vedia, oni vedia, kde je moja Bella!“

„Prepáč, Edward, ale sľúbili sme, že to nikomu nepovieme a hlavne nie tebe.“ Tak toto zabolelo. Netušil som, že by mi toto spravila Carmen.

„Carmen, to mi nemôžeš urobiť.“

„Prepáč, Edward, ale ja sľub dodržím.“

Ale ja nie, ja som nič nesľuboval. Nie, že sa tam hneď rozbehneš, ak ti to prezradím! Inak budem mať doma peklo. A to ja nechcem, poslal mi v myšlienkach Eleazar. Len som jemne prikývol hlavou, aby ma nikto nevidel.

Spolieham sa na teba, Edward. Ak ma prezradíš, osobne ťa prizabijem. Ver tomu, že to dokončí Bella, keď jej nepovieš pravdu.

Znova som len prikývol hlavou. Nech mi to už povie. Horím nedočkavosťou. Chcem už držať moju Bellu v náručí.

Je v Taliansku, vo Volterre. Edward, ale má sa tam dobre. Bol som tomu svedkom, ako sa jej darí.

Moja Bella vbehla do jamy levovej. Prečo mi to nenapadlo skôr? Veď to dosť jasne povedala v liste - spomenula som si na dávnu ponuku. Tá dávna ponuka bola od Ara, keď tu bol aj s gardou, keď sa nám narodila Renesmé.

„Nemôžem od vás žiadať nič, keď ste jej dali sľub. Nemôžem od vás chcieť, aby ste ho porušili,“ ospravedlňoval sa Carlisle.

Konečne viem, kde je moja láska. Už ju odtiaľ treba iba dostať. Zamyslene som si sadol na gauč, musel som vyzerať dosť neprítomne, keďže si ku mne prisadla Carmen a lakťom do mňa drgla.

„Neboj sa, ona sa ukáže, keď bude pripravená.“ Nechápavo som pokrútil hlavou. Poznám ju lepšie ako svoje vlastné topánky. To ja za ňou musím ísť, ja sa jej musím za všetko ospravedlniť a dúfam, že mi odpustí.

„Keď ju nenájdem, ona sama za mnou nepríde,“ ozval som sa a Carmen ma chlácholivo pohladkala po chrbte.

Čo si vezmem na seba? Je to veľká udalosť. Bude tam väčšina upírov. Čo ak tam stretnem niekoho, kto sa mi zapáči? doľahli ku mne myšlienky Iriny. Kde sa zídu všetci upíri? Na aké udalosti chodia upíri?

„Alice, potrebujem od teba radu, ideme na ples a je neviem, aké šaty si kúpiť.“ Alice zapišťala a už ťahala Irinu von z domu. Ples? Aký ples? Že mi to skôr nenapadlo! Vyskočil som z gauča, až sa Carmen sediaca pri mne zľakla. Volterrský ples sa koná každých desať rokov. A na minulý sme dostali pozvánku pred desiatimi rokmi. Že mi to skôr nenapadlo. Eleazar sa mi vystrašene pozrel do očí.

„Carlisle, nevieš, kde je tá fotka z plesu Volturiovcov, čo sa konal naposledy?“

Prekvapene sa mi pozrel do očí, no hneď mu to došlo. Prečo by som sa asi pýtal na neexistujúcu fotku?

„Nie, Edward, netuším, kde je,“ odmlčal sa, „a vôbec, od minulého plesu ubehlo desať rokov, neviete, kedy sa koná tohtoročný?“ zahral mi priamo do autu. Vďačne som mu pozrel do očí.

„Myslím, že je tento víkend,“ prehovorila Carmen a vôbec si neuvedomila, akú cennú informáciu mi práve podala.

Myslíš, že Bella je vo Volterre? spýtal sa ma Carlisle v myšlienkach. Pozrel som mu do očí a prikývol. Mierne sa pousmial a objal Esme okolo pásu. Pobozkal ju do vlasov. Tak veľmi by som chcel takto teraz objať moju Bellu.

˜˚˜

Eleazar s rodinou odišli domov. Uznali sme za vhodné, že Bellu už viac nebudeme hľadať, že všetko necháme na jej rozhodovaní. Keď bude chcieť, tak sa vráti. Toto bola oficiálna verzia a neoficiálna bola, že v deň plesu prídeme do Volterry a Bellu odtiaľ odnesieme. Za každých okolností ju odtiaľ musím dostať. Nenechám ju tam už ani minútu.

„Edward, už máš zbalený ten oblek na ples?“ pýtala sa Alice už so zdvihnutím ukazováčikom a aj hlasom.

„Nie, Alice, nemám a ani nebudem mať. Ja sa tam nejdem zabávať!“

„Ale veď ani ja sa tam nejdem zabávať, lenže v rifliach nás do hradu nepustia, keď je tam ples, to si píš.“ No fajn, asi má pravdu, keď je tam ples, v rifliach nás dnu nepustia. Aro je dosť vyložený na takéto správanie a nechceme okolo seba upútať príliš veľa pozornosti. Predsa len ideme uniesť upíra z jeho spoločnosti.

„Dobre, máš pravdu, musím si zobrať oblek.“

˜˚˜

„Alice, kedy nám letí lietadlo do Volterry?“

„Edward, neboj sa, mi za Bellou pôjdeme aj keby nás nechceli pustiť do hradu,“ smiala sa mi Alice. No neviem, ako by sa správala ona, keby mala svojho Jaspera v Arových rukách. Venoval som jej zamračený pohľad.

„No nepozeraj sa na mňa tak. Ja ti za to nemôžem, že odišla.“

„Fajn, fajn. Renesmé, kde si tak dlho?“

„Oci! Upokoj sa trochu. Už idem.“ Tak, už aj moja vlastná dcéra ma hreší. Toto nie je normálne. Vzdal som to, toto nemá význam. Rezignovane som si sadol na sedačku a čakal, kým všetci nezídu dole.

„Vyrážame!“ konečne sa ozvalo slovo, ktoré chcem počuť už hodinu. Pohotovo som vyskočil na nohy a už som sedel v mojom aute.

„Oci, upokoj sa. Veď už to nie je ďaleko. Už len pár minút,“ upokojovala ma Renesmé v lietadle. Strašne som tam už chcel byť. Chcem byť už pri mojej Belle. Chcem ju pevne objať a pobozkať ju na jej sladké pery.

Pohľad Belly:

Tak rýchlo to ubehlo. Tých pár dní, čo sme behali po obchodoch a zháňali šaty pre mňa, Elizabeth a oblek pre Anchela, ubehli strašne rýchlo. A je tu už Arov vytúžený deň D, kedy sa konal veľký Volterrský ples. V okolí sa už potulovalo množstvo upírov, čo sa plánujú zúčastniť.

Mám taký zvláštny pocit. Akoby sa malo stať niečo neočakávané. Ale je to možno tým, že počas privítania by som mala stáť po Arovej pravici pri jeho manželke, Anchel by mi mal robiť celý čas sekundanta a Elizabeth, tá o tom nevie, ale už má vybratého spoločníka. Je z Ruska, volá sa Alexander. Keď ma s ním Aro zoznamoval, urobil na mňa veľký dojem. On je jedným z mála, ktorí sú ubytovaní v hrade. Málo upírov má takúto možnosť. Pred Eli sa ho snažíme schovávať, čo nie je tak namáhavá práca, aj keď sa párkrát stalo, že do seba skoro narazili, keď sa prechádzali po hrade. Našťastie som tam stihla skôr doraziť, ako Eli.

Ťuk-ťuk, prerušilo ma z rozmýšľania. Postavila som sa z divánu, upravila som si šaty a išla otvoriť. Pred dverami stál Anchel v čiernom obleku a s krásnym úsmevom. Podal mi ruku a spoločne sme vyšli na chodbu. Eli dostala izbu hneď vedľa mojej, výnimočne iba na dnešný deň. Aro to tak chcel, vraj aby aspoň dnes mala súkromie. Takže cestou sme sa zastavili aj po ňu. Stretnúť sa s Alexandrom má vo veľkej sále.

Zaklopala som na dvere a hneď vošla. Eli sa nervózna prechádzala po izbe a žmolila v rukách kúsok šiat.

„Keď ich budeš ďalej žmoliť, pokrčia sa,“ povedala som so smiechom.

„Bella, ja sa bojím. Ja som ešte na žiadnom plese nebola. Ako sa mám správať?“

„Pamätáš si, ako som ti hovorila, ako sa správalo v spoločnosti v devätnástom storočí?“ Len prikývla hlavou.

„Tak sa správaj presne tak, ako som ti to opisovala v tých rokoch. Nemáš sa čoho báť, všetci sa budú správať, ako sa povoľovala etiketa v devätnástom storočí. Zhlboka sa nadýchni a vydýchni. Všetko bude v poriadku,“ pohladila som ju po tvári a pobozkala do úhľadne upravených vlasov.

Chytila som ju za ruku a spoločne vyšli z izby. Anchel nás obe chytil za ruky a pomaly sme išli do veľkej sály. Tam sa malo konať oficiálne prijatie hosťov. Sú tam iba traja vládcovia, ich manželky, pár upírov z gardy a ja s Eli a Anchelom. Všetci upíri prejdú okolo nás a poklonia sa nám. Je to zvláštne, ale pred desiatimi rokmi som sa ja klaňala Arovi. No, pravdu povediac, nikdy som sa mu nepoklonila, len som prikývla hlavou. Aro ma poznal, som veľmi vzdorovitá, preto to neriešil. Ostatní upíri to radšej ani neskúšali. A ani by som im to neodporúčala. Riskovať svoj vlastný život. 

Zastavili sme až pri veľkých dverách do sály. Nadýchla som sa a vykročila naproti dverám. Tie sa hneď otvorili a mne sa naskytol pohľad na tri tróny, na ktorých sedeli traja panovníci. Na tvár som nasadila nútený úsmev a pokračovala v ceste smerom k Arovi. Ako som mala vo zvyku, nepoklonila som sa, len som prikývla hlavou. Vládcovia sa pousmiali a viac sa mi nevenovali. Zastavila som sa pred Arom. Netušila som, kde sa mám postaviť.

Aro sa postavil, podišiel ku mne a natiahol ruku mojim smerom. Nezaváhala som a prijala ju. Pomohol mi vyjsť po schodíkoch a odviedol ma na miesto, kde budem stáť. Bolo to hneď po jeho pravici. No, vlastne hneď vedľa sedela jeho manželka, ale ja som stála tak tesne za ňou, aby ma bolo vidno celú od hlavy až po päty.

Zatvorila som oči. Prvý ples bez Edwarda. Oči ma zapálili. Nie! Nesmiem plakať! Na ramene mi pristála Anchelova studená ruka. Mierne som sa pousmiala a pomaly otvorila oči. Eli stála na úplnom konci sály a hypnotizovala ma pohľadom. Do miestnosti začali prichádzať upíri. Všetci si nás prezerali s úctou, zaujatosťou a klaňali sa nám. Zacítila som známy pach. Prišiel Alexander. Môj úsmev sa roztiahol do ešte väčšieho. On jediný sa odvážil a podišiel až ku mne. Zodvihol mi ruku a pobozkal ju. Prikývla som hlavou a svoju ruku opäť stiahla. On sa otočil a pokračoval v chôdzi.

Pohľadom zavadil o Elizabeth a tam aj ostal. Eli sa na mňa vystrašene pozrela. Len som jej naznačila, aby dýchala. Usmiala som sa a pokračovala v privítavaní hostí. Keď som sa znova pozrela na miesto, kde stála Eli, už tam nebola.

„Odišla s Alexandrom,“ pošepkal mi do ucha Anchel.

„Ja viem, som tak rada,“ tiež som mu zašepkala.

„Vieš o tom, že je to už veľké dievča a nemôžeš ju chrániť pred všetkým?“

„Jasné, že viem, čo si myslíš, kto odsúhlasil Alexandra ako spoločníka pre Eli?“ odpovedala som mu s úsmevom na tvári. Vtom som počula zalapanie po dychu. Ten rytmus klopkania topánok na mramor som poznala. Otočila som sa tým smerom. Do oči sa mi nahrnuli slzy a ja som ich už nevedela udržať tam, kde by mali byť. Jedna sa mi vykotúľala po líci a ju nasledovala ďalšia. Anchel si to všimol a ihneď išiel za Arom. Niečo mu urýchlene povedal. Aro len prikývol hlavou a ja s Anchelom sme už kráčali preč zadným vchodom.

Po chodbe som sa už úplne rozplakala. Netušila som, že ma tak zabolí, keď ho uvidím. Kolená sa mi podlomili a ja som letela k zemi. Dopadla som na tvrdú zem. Anchel sa ku mne vrhol, no už ma nestihol zachytiť. Skrútila som sa do klbka a len tak ležala na zemi. Jeho pevné ruky ma vydvihli do vzduchu a niekde ma niesli. Registrovala som iba, že ma položil na niečo mäkké.

˜˚˜

Obzrela som sa okolo. Nespoznávala som to tu. Ležala som na posteli, ale táto posteľ nebola moja. Nepoznala som tieto periny. A nepoznala som ani nábytok v izbe. Prekvapene som sa posadila a čakala, kým to tu spoznám, alebo nájdem nejaký záchytný bod. Ale nič. V tom sa otvorili dvere a v nich stál Anchel.

„Je ti už lepšie?“

„Isteže, veď som tu bola iba pár sekúnd.“

„Prosím? Si tu už cez dve hodiny. Bella, neviem, čo sa s tebou deje, ale ty si mi zaspala v náručí, keď som ťa tu niesol.“

„Ale veď to sa nedá. Ako by predsa upír zaspal?“

„Ja neviem, ale bolo by najlepšie, keby si odtiaľto čím skôr odišla. Aby na to náhodou neprišiel Aro, inak sa odtiaľto už nikdy nedostaneš,“ povedal potichu a mne prešli po chrbte zimomriavky strachu.

„Ples ešte stále prebieha?“ bolo prvé, čo mi napadlo.

„Áno, ešte sú všetci tu a privítací tanec sa ešte nezačal. Práve došli všetci, čo boli pozvaní.“ Viem, čo myslel tým všetci.

„Fajn, tak sa ideme zabaviť. Keď sa mohol zabávať on, môžem sa zabávať aj ja,“ rozhodne som povedala a vstala z postele.

Cestou do veľkej zrkadlovej sály som povedala môj plán Anchelovi. S úsmevom súhlasil. Vraj si to zaslúži. Dvere do sály nám otvorili dvaja pre mňa neznámi gardisti, ale Anchela poznali. Anchel ma v sekunde chytil okolo pása a viedol dovnútra. Keď sme boli už všetkým na očiach, pritiahol si ma ešte bližšie k telu a do ucha mi šepkal slovíčka lásky, to kvôli upírom, a myseľ som mu zahmlila mojim štítom. To aby si Edward potrpel a aby nevedel, na čo myslí. Viem, že ho to vždy vie pekne vytočiť.

Neprítomne som sa usmievala a nesledovala, kam ideme. Všimla som si to, až keď sme dorazili do stredu tanečného parketu. To nemyslí vážne, ja tancovať neviem. To bude trapas. Začala hrať pomalá pieseň a ja som sa zakvačila do mojej spoločnosti. 

Tak ja dúfam, že tu nájdem viac komentárov ako, v minulej kapitole. Samozrejme, každý ma veľmi poteší.  Ďakujem tým, ktorí mi tu nechávajú komentáre v každej kapitole.

S pozdravom GuardianAngel

Autor: GuardianAngel, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek My heart is only yours 12. kapitola: