Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » My heart is only yours 2. kapitola

06.07.2011 (12:00) • GuardianAngel • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 841×

2. kapitola

No čo upútalo moju pozornosť, bol nápis na okne červeným rúžom, ktorý užívala Bella. Bolo tam napísané: „Daj pozor na moje srdce, lebo ty si mi ho vzal. B“, ten odkaz bol pre Edwarda. Zlomil jej srdce. Zastavila som sa a sledovala ten odkaz. Esme zastavila pri mne a zvedavo sa na mňa pozrela, keď som sa na ňu nepozrela sledovala môj pohľad k oknu Bellinej izby.

Esme to nezvládla a so vzlykmi padla na zem. Carlisle bol v tej sekunde pri nej a utešoval ju. Vybehla som do mojej izby. Vedela som, že Bella mi tam nechala odkaz, no nemám ani tušenia čo v ňom je. Vo posledných rokoch si dobre vyvinula svoju schopnosť a vedela skryť rozhodnutia a pocity aj predo mnou, aj Jasperom. Na posteli čakala biela obálka. Vzala som ju a zišla do obývačky. Všetci tam už boli a čakali, aj Carlisle so vzlykajúcou Esme. Všetkých päť párov zlatých oči spočinulo na tej bielej obálke v mojej ruke.

„Ja... Bella nám nechala odkaz,“ povedala som a posadila sa k Jasperovi. Rozbalila som obálku a nahlas čítala:

„Milá moja rodina. Je mi ľúto, že sa s vami lúčim takýmto spôsobom a nie osobne, viem, že inak by ste ma nepustili. Ale nemohla som tu viac byť. Všetko okolo mi pripomína Edwarda a spomienky na tie pekné chvíle, ktoré som tu zažila, keď som vás spoznala a v ktorých je hlavným aktérom Edward. Nerozumiem, prečo ma Edward takto trápi. Veľmi ma to bolí a už ho viac nemôžem vidieť. Esme, neber si to osobne, počas tých rokov, čo sme spolu bývali, si mi nahradila milujúcu matku. A ty, Carlisle, si mi stále nahrádzal otca. A, samozrejme, nesmiem vynechať Emmetta, Jaspera a Alice. Nahradili ste mi súrodencov, ktorých som nikdy nemala, pekne ste mi spríjemnili tých sto rokov, čo som upír. A ešte Rosalie. Viem, že sme si zo začiatku vôbec nesedeli a niekedy aj teraz, ale aj tak ťa mám rada. Spomenula som si na dávnu ponuku a rozhodla som sa, že ju prijmem. Prosím, nesnažte sa mi v tom zabrániť. Nikdy na vás nezabudnem, mám vás veľmi rada. Ešte raz veľmi pekne za všetko ďakujem. S pozdravom a pusou pre každého, vaša Isabella Swan (Cullen?).“

Dočítala som odkaz a pohľadom prešla po všetkých prítomných v miestnosti. No odkaz som neprečítala celý. Bolo tešte malé: „P.S.: Toto je číslo, na ktorom ma môžeš zastihnúť. Nechávala som ho na špeciálne príležitosti a toto je špeciálna príležitosť. Prosím, nikomu ho nedávaj a po prečítaní tento odkaz buď spáľ, alebo ho poriadne schovaj. Ďakujem, mám ťa rada. Isabella S.“

Ani neviem ako dlho sme takto sedeli, no muselo to byť poriadne dlho, keďže domov prišiel už aj Edward. Ten sa vo dverách zastavil a po všetkých prehnal spýtavý pohľad, ktorý zakotvil na ešte stále vzlykajúcej Esme. Chystal sa niečo povedať, no ja som bola rýchlejšia, postavila som sa a pribehla k nemu. Pozrela som sa mu do očí a jednu mu vylepila. Zaslúžil si to.

„Ďakujem ti. Vďaka tebe sme prišli o švagrinú, sestru a Esme s Carlisleom o jednu dcéru,“ povedala som, otočila sa na opätku a odišla som do svojej izby.

POHĽAD BELL:

Let bol dlhý a nudný, keďže som si nemohla pospať. Samozrejme, chýbalo mi to. Veľmi dobre si pamätám ako rada som spala predtým, ako som sa dozvedela, že moja láska je upír a vôbec nespí. Sedela som v prvej triede a letuška stále pobehovala okolo. Už som toho mala plné zuby. Z kabelky som si vytiahla iPod a knihu od Shakespeara – moju obľúbenú – Rómeo a Júlia. Prečítala som polovicu knihy, keď ma vyrušilo poklepanie po ramene.

„Prepáčte, pani Cullenová, ale už budeme pristávať. Mali by ste si odložiť veci a pripútať sa,“ povedala mi letuška menom Emily a milo sa na mňa usmiala.

„Samozrejme, ďakujem za upozornenie, ale som slečna Swanová, nie Cullenová. Už nie som,“ tie posledné slová som zašepkala len pre seba a pripútala sa k sedadlu.

Po pristaní som si vyzdvihla kufre a, samozrejme, aj moje autíčko. Priletelo len pár minút po tom ako sme pristáli my. Môj strieborný Mercedes SLR McLaren už na mňa čakal na parkovisku. Stlačila som kľúčikom a autíčko na mňa žmurklo. Aspoň ono sa potešilo z mojej blízkosti. Kufre som hodila do auta, nasadla za volant a vydala sa smer Volterra. Netrvalo dlho a ja som už parkovala pred tunajším hotelom. Na recepcii som si vybavila izbe na dobu neurčitú, ale recepčnú som upozornila, že môžem odtiaľ odísť už po tejto noci. Čo ma prekvapilo bolo, že ma ubytovala v izbe pre VIP hosťov a bola neuveriteľne milá.

Vošla som do izby a prekvapil ma darčekový kôš na toaletnom stolíku. Ale nebol to obyčajný darčekový kôš, boli v ňom sklenené fľaše a na nich nápis ´zvieracia krv´. Tak toto ma úplne položilo na lopatky. Odkiaľ so frasa vedeli o tom, že som upír? A v tom mi zazvonil mobil. Samozrejme, neznáme číslo. Ja to tak nemám rada.

„Prosím,“ zodvihla som to so značným rozhorčením.

„Vítam vás vo Volterre, Isabella Cullenová,“ Odkiaľ, do prčic, vedia o tom, že som tu? „Rád by som vás privítal osobne, no keďže ste sa rozhodli pre hotel, ja s tým nemôžem nič urobiť,“ dopovedal.

„Ďakujem, Aro. Verte mi, rada by som vás navštívila už dnes, no musím si niečo ešte zariadiť. Ale ak by som mohla, rada by som prišla zajtra na svitaní,“ povedala som a čakala na odpoveď, ktorá prišla okamžite.

„Samozrejme, Isabella, budeme vás čakať . A dúfam, že sa vám páči náš malý darček na privítanie,“ povedal mi nadšene.

„Ďakujem, aspoň nebudem musieť vyhľadať les,“ povedala som so smiechom.

„Som rád, že sa vám páči. Uvidíme sa na svitaní. Dovidenia, Isabella,“ zložil.

Tak toto bolo divné. A to som už zažila mnoho divných vecí. Samozrejme, nemala som si čo vybaviť, no nechcelo sa mi tam ísť hneď teraz. Potrebujem sprchu a trochu sa pováľať v posteli so zapnutou telkou. Do veľkej vane som si napustila teplú vodu a penu do kúpeľa. Z iPodu som si pustila pomalú hudbu a relaxovala som z toho zhonu okolo Forks. Ách Forks, moje milované Forks. Ako mi len chýba.

Vo vani som sedela pokiaľ voda nebola už vlažná. Obliekla som si tepláky a tričko Nirvana. Samozrejme, skončila som v posteli a ovládačom v jednej ruke a fľašou s krvou v druhej. Jasné, k tomu dávali film Titanic a ja som sa mohla zrútiť z tej lásky na prvý pohľad.

„Niečo mi to pripomína,“ povedala som si pre seba so smiechom.

Po tom ako som stratila svoju lásku ja, mi to vôbec nepomáhalo. Pozrela som sa na hodinky. Bolo štyri hodiny ráno. Už by som sa mala pomaly chystať na návštevu hradu. Znudene som vstala z postele a začala som sa prehrabávať v kufroch. Nakoniec som sa rozhodla pre niečo menej sexy, no čo je v mojom šatníku menej sexy? To netuším. Nakoniec zvíťazili minišaty a sandáliky na vysokom opätku.

Vošla som do hradu a za bránou ma prekvapilo príjemné privítanie.

Autor: GuardianAngel, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek My heart is only yours 2. kapitola: