Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » My heart is only yours 4. kapitola

18.07.2011 (07:15) • GuardianAngel • FanFiction na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 4063×

4. kapitola

Nemala som pred Arom čo skrývať, tak prečo mu neukázať, na čo som práve myslela? Súcitne sa mi pozrel do očí. A urobil to, čo by som od neho nikdy nečakala. Aro ma pevne a súcitne objal. Bez rozmýšľania som mu objatie opätovala a zložila si hlavu ne jeho rameno. Neviem, kde sa to vo mne vzalo, no cítila som sa akoby som objímala otca. Úprimne som sa rozvzlykala a keby ma Aro nedržal, spadla by som na kolená. Úplne som sa oddala žiaľu. Aro ma pevne držal a pritom dával rozkazy ostatným upírom. Neviem kto, ale zobral ma z náruče Ara a vyzdvihol na do vzduchu.

Pevne ma chytil okolo pásu a nohy pod kolenami vzal do druhej ruky. Pevne si ma privinul na hruď a ja som ho objala okolo krku. Celým telom som sa na neho netlačila. Neviem, či sa mi to len zdalo, alebo som dobre počula, ale ten neznámy pod mojím dotykom slastne zavzdychal. Po nedlhej ceste som sa úplne upokojila rytmickým kolísaním pri chôdzi. Hlavu som uvoľnila a samovoľne mi spadla na hruď môjmu neznámemu. Ten sa jemne zachvel a mne to vohnalo jemný úsmev na pery. Zrazu sme zastavili, môj neznámy mi pustil nohy, no nie tak, aby sa mi dostali nad zem, iba tak, aby mohol otvoriť dvere.

Vošli sme do izby no nemienila som sa po nej ani len obzrieť. Neznámy ma položil na veľkú posteľ, pobozkal ma na čelo a v momente zmizol. Neviem ako dlho som len tak ležala, no keď som sa rozhodla poobzerať sa po mojej novej izbe, bolo pol druhej ráno. Nočná obloha v Taliansku bola krásna. Tie žiarivé hviezdy mi pripomínali oči mojej rodiny, ktorá ňou už nie je. To mi pripomenulo, aby som sa ozvala Alice a nesmiem zabudnúť ani na Renesmé.

Poriadne som sa poobzerala po mojej novej izbe. Bola naozaj priestranná a vkusne zariadená. Z izby viedli troje dverí. Otvorila som prvé a za nimi sa skrýval obrovský šatník. Odkiaľ, pre pána Jána, vedel Aro, že mám veľa vecí? Tento šatník by mi totiž mohla závidieť aj Alice. Otvorila som druhé dvere a odhalila sa krásna kúpeľňa. Ostala som v šoku. Takto som si nikdy nepredstavovala izby v hrade Volterry. Tretie dvere viedli na chodbu.

Moje kufre boli uložené pri vstupných dverách, tak som sa rozhodla vybaliť si veci, a tým si zaplniť môj nový šatník. Netrvalo mi to dlho, no po vybalení som prišla na to, že budem musieť ísť na nákupy, keďže môj šatník nebol ani spolovice naplnený. Mám šťastie, že peniaze, čo som si zarobila ešte keď so žila s Cullenovcami, som si odkladala na vlastný účet. Teraz som si ich mohla naplno užiť. Na seba som obliekla minišaty, topánky na vysokých opätkoch a do ruky vzala kabelku. Vyšla som z dverí na chodbu, no musela som sa vrátiť naspäť. Zo stolíka som si vzala ešte slnečné okuliare a už som vyrazila smer hlavná sála za Arom, aby som mu mohla oznámiť, že sa vrátim až k večeru, keďže pokiaľ som sa vychystala, už bolo osem hodín ráno.

Stála som pred dverami veľkej siene a z nej sa ozýval nazlostený Arov hlas. No nie taký ten, akým som karhala Renesmé za niečo, čo urobila.

„Ako si to dovoľuješ takto na seba pútať pozornosť?“ vykrikoval. A až vtedy som započula rýchlo bijúce srdce. To bolo to dievča zo včera.

„Máš ešte len dvanásť a ja už musím riešiť to, že si zabila dvoch ľudí rovno na ulici priamo pred svedkami!“ znova vykrikoval, no dievča sa vôbec neozývalo.

„Chyťte ju!“ rozkázal niekomu v sále. Vedela som, čo sa chystá, preto som sa rozhodla zasiahnuť. To dievča mi až priveľmi pripomínalo moju dcéru. Otvorila som veľké drevené dvere do sála a naskytol sa mi pohľad na kľačiace dievča, ktoré držia dvaja upíri z gardy a Aro sa nad ňou skláňal so zachmúrenou tvárou.

„Aro, počkaj, prosím,“ povedala som trošku hlasnejšie, ako som plánovala.

„Ahoj, Isabella, rád ťa tu vidím, ale mám tu menšiu prácu. Počkaj chvíľku, hneď sa ti venujem,“ povedal mi a pri tom nespustil svoj zrak z toho dievčaťa.

„Aro, ja ti chcem dať ponuku, ktorá sa týka tohto dievčaťa,“ povedala som na rovinu a Aro na túto vetu reagoval a zodvihol tvár ku mne.

„Isabella, ja ti nerozumiem. Prečo chceš stále niekomu pomáhať v ťažkej chvíli?“ opýtal sa ma so zdvihnutým obočím.

„Lebo to mám v povahe. Mala som to ako človek a mám to aj ako upír,“ povedala som hrdo. Aro nad tým len pokrútil hlavou. Z hlboka som sa nadýchla a vtom ma do nosu udrela vôňa. Krásna vôňa toho upíra, čo ma niesol do mojej izby. Pozrela som sa jeho smerom. Bol vážne pekný. Telo mal vypracované ako Emmett, no v tvári bol ako anjel.

Mal tmavé vlasy, boli trochu dlhšie a boli trošičku kučeravé, tým pádom ich mal tak sexy rozstrapatené. Jeho oči boli rubínovo červené, no bolo v nich vidieť aj iné farby, s takým niečím som sa ešte nestretla. Mal krásne vykrojené pery, ktoré priamo volali: ´pobozkaj ma´. Keď si všimol, ako ho hypnotizujem pohľadom, tiež sa na mňa pozrel a jemne sa pousmial. Bolo to očarujúce. Ten chalan mal niečo do seba. No musela som sa dať rýchlo dokopy a povedať Arovi svoj návrh s tým dievčaťom.

„Aro, vieš, že už som jedného poloupíra vychovala a doteraz s ním nebol žiadny problém, dúfam, že ani v budúcnosti nebude. Myslím si, že som moju Renesmé vychovala viac ako dobre...“

„To predsa viem, si pozoruhodná, ako si dokázala vynosiť dieťa upíra a prežila si to, ale teraz tú ponuku,“ prerušil ma Aro v rozprávaní a sadol si na trón. Tým mi odhalil pohľad na toho pekného upíra, ktorý sa na mňa prekvapene pozeral.

„Vieš, chcela som ti navrhnúť, že sa pokúsim prevychovať toto dieťa. Ešte sa to bude dať, ešte nie je taká stará,“ povedala som a pozrela sa Arovi do očí. Zračilo sa v nich niečo ako láska, dôvera, no aj pochybnosti.

„Isabella, odkedy si prišla, stále ma prekvapuješ. Za tých pár hodín si mi prirástla k srdcu a si mi ako dcéra. Preto ti to dovolím. No čo ako sa ti to nepodarí?“ Tak tou vetou sa srdcom a dcérou ma úplne zaskočil. Ale musela som reagovať, nemôžem tu iba tak stáť s otvorenými očami a ústami dokorán. Bella, mysli, veď to není také ťažké.

„V tom prípade s ňou urobíš to, čo uznáš za vhodné,“ povedala som nakoniec so značným smútkom v hlase a Aro prikývol hlavou.

„Súhlasím s tvojou ponukou. Máš čas do jej dvadsiatych narodenín, keď sa ti to nepodarí, je moja. Dovtedy je pod tvojími ochrannými krídlami,“ povedal rozhodne. „Pustite ju!“ povedal stráži a usmial sa na mňa. „Chcela si len toto, alebo aj niečo iné?“ opýtal sa ma.

„Áno, chcela som ísť na nákupy a oznámiť ti, že sa vrátim až niekedy večer. Ale teraz sa mi zmenili plány, keďže sa musím postarať tu o mladú,“ povedala som a otáčala sa na odchod do mojej izby.

„Ale nie, to je výborný nápad! Pôjde s tebou aj tu mladá. Potrebuje nejaké veci na seba, nič tu nemá,“ oznámil mi s úsmevom na tvári.

„Aro, ja... neviem, či je to dobrý nápad,“ priznala som vystrašene. Predsa len nepoznala som to dievča a on ma posiela rovno s ňou ísť na nákupy medzi kopu ľudí?

„Nemaj strach. Pôjde s vami Anchel, aj on by si už mal na seba niečo kúpiť. Dúfam, že mu pomôžeš s výberom. Môžem sa na teba spoľahnúť?“

„Isteže sa môžeš spoľahnúť. Dúfam, že to dopadne dobre.“

„Anchel, choď sa pripraviť. Isabella ta počká s jej adoptívnou dcérou na recepcii,“ povedal Aro tomu peknému upírovi. Moment, adoptívnou dcérou? Odteraz mám dve dcéry? Toto som nečakala, ale ak to tak cíti Aro takto, nemám mu čo vyčítať. Stále mám ten materinský inštinkt a vždy som túžila mať viac detí, no keďže som upír nešlo to a teraz som dcéru získala tak, ako nájde slepé kura zrno.

„Isteže, pane. Zatiaľ dovidenia,“ povedal ten pekný upír menom Anchel. Ešte aj meno mal anjelské. Bože prečo mi toto robíš?

„Isabella, počkaj chvíľku,“ povedal Aro a pozrel sa na mňa. Spýtavo som sa mu pozrela do očí, no zračila sa v nich len otcovská láska. Usmiala som sa na neho a on mi úsmev opätoval.

„Chcel som ti dať len kreditku, aby si mohla kúpiť to, čo potrebuješ ty a čo budú potrebovať aj tí dvaja,“ povedal s úsmevom na tvári.

„Aro, ty ma vážne berieš ako svoju dcéru?“ opýtala som sa so zdvihnutím obočím a malou dušičkou a čakala som na odpoveď, aj keď som sa jej tak trochu bála.

„Vieš, od začiatku som ťa obdivoval. Väčšina ľudí sa bojí upírov a ty si sa dobrovoľne rozhodla s jedným stráviť večnosť. A teraz, keď si prišla s tým, čo ti ten upír spôsobil, po toľkých rokoch vo mne rozkvitol pocit, ktorý som nikdy nepocítil. Keď si spomeniem, koľko si pre toho upíra obetovala a bola si ochotná kôli nemu umrieť v tejto miestnosti pred sto rokmi... Normálne by som ho zabil kôli tomu, ako ťa nechal trápiť sa. A preto je ten pocit ešte intenzívnejší. Až dnes ráno mi došlo, ako sa ten pocit volá. Je to taká otcovská láska,“ dopovedal Aro a ja som na neho pozerala s otvorenými ústami. Usmial sa nad mojím výrazom a objal ma.

„Ďakujem, Aro. Toto som nečakala,“ povedala som a až potom, čo to dievča zhíklo nad naším objatím, som si uvedomila, že tu stále je.

Tak dúfam, že sa vám páčilo, aký cit v Arovi vykvitol a dúfam, že ma za to nebudete odsudzovať. Ja som to tak cítila - všade je opisovaný ako bezcitný, ale čo ak ja on vie byť natoľko ľudský, aby bral Bellu ako svoju dcéru po tom, čo sa jej stalo? Čo ak aj on má v sebe vľúdne city? Znova prosím o komentáre. A ešte by som chcela niečo povedať k jednej požiadavke ohľadne prezradenia, kde sa Edward túla po nociach. To by ste sa mali dozvedieť pravdepodobne až v deviatej kapitole - zatiaľ. :D Ďakujem adminom za trpezlivosť s mojimi poviedkami a samozrejme aj mojím čitateľom. :-* GuardianAngel

Autor: GuardianAngel, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek My heart is only yours 4. kapitola: