Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » My heart is only yours 7. kapitola

28.12.2011 (19:30) • GuardianAngel • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 866×

7. kapitola

Pohľad Belly:

Nikdy by som nepovedala, že ich tu stretnem. Priamo v srdci vládnucich upírov. Musela som sa na nich pozerať s otvorenými ústami, lebo ten výraz na jej tvári som poznala už veľmi dobre. Takto sa tvárila, keď som ostala úplne zaskočená. Bol to taký pohľad spokojnosti s námietkami a úplným úžasom, že ma dokázala prekvapiť. Netušila som, odkiaľ sa tu vzali, no stáli predo mnou v plnej kráse a obaja na mňa upierali oči farby tekutého zlata. Myslím, že mám halucinácie. Dokážu mať upíri halucinácie? V tomto prípade asi áno. Odkiaľ by aj vedeli, kde ma hľadať, keď ani ja som nevedela, kde je ten obchodný dom? Ale vlastne, ona musí vedieť o všetkých obchodoch v Taliansku. To by nebola ona, keby to nevedela.

„Dúfam, že si si nemyslela, že prídem o takéto nákupy? Mohla si mi dať vedieť, že sa chystáš na nákupy v takomto obchodiaku. Tu majú tie najlepšie značky. Toto si mi chcela odoprieť?“ No nevravela som, vedela o tomto obchodiaku, ako ho nazvala. Prehovorila a tým ma vytiahla z mojich myšlienok. A skočila mi do krku. Anchel znova zavrčal, ale už hlasnejšie. Jasper sa nakrčil a tiež zavrčal.

„Bože! Alice, čo tu robíte? Vravela som ti, aby sa o tom nikto nedozvedel a ty rovno prídeš sem. Čo keď Edward zistí, kde som? Ja ho už nechcem ani vidieť,“ vynadala som jej za neuvážené činy. To sa nevie kontrolovať? Nie, ona nesmie vynechať žiadnu príležitosť na nákupy značkových handier. Nemyslí na nikoho, okrem seba. No Alice sa tomu len zachichotala a nad mojím uvažovaním len mávla rukou.

„Edward nie je schopný nikomu čítať myšlienky. Odkedy si odišla, sedí pod oknom, na ktoré si mu napísala odkaz a ani sa z tadiaľ nepohol. Dokonca ani v noci. A aj tak my už doma nebývame. Museli sme odísť, kvôli pocitom,“ vysvetlila mi a s láskou v očiach sa pozrela na Jaspera. Podišla k nemu a pohladila ho po tvári.

„Ach, tak rada vás oboch vidím!" Oboch som naraz objala. Moje objatie mi opätovali a pevne sme sa stískali v podzemnej garáži nákupného domu.

„Dosť bolo objímania! Ide sa nakupovať,“ zavelila Alice so širokánskym úsmevom. Schuti som sa zasmiala, chytila Elizabeth za ruku a hlavou kývla Anchelovi, aby išiel za nami.

Po troch hodinách...

„Chlapci, prosím vás, choďte s Elizabeth do reštaurácie, nech sa naje. My zatiaľ odnesieme tie tašky do áut a ešte pôjdeme nakúpiť nejaké tie vecičky. O dve hodinky sa stretneme pri tvojom aute, Anchel,“ povedala Alice a na mňa žmurkla jedným okom. Už viem, čo chce ešte nakupovať. Žiarivo som sa na ňu usmiala. Znie to divne, no Elizabeth mi pevnejšie stisla ruku a nechcela ma pustiť. Očami ma prosila, aby som ostala s ňou.

„Eli, neboj sa! Jasper na teba dá pozor. Nič sa ti nestane. Sľubujem ti!“ Pohladila som ju a pozrela sa na Jaspera, ten prikývol, chytil ju za ruku a v tom momente sa uvoľnila. Použil na ňu svoj dar. Vďačne som sa na neho usmiala, s Alice sme sa chopili tašiek a odišli sme ich odniesť do áut. V polke cesty som si spomenula, že tu nie som svojím autom a Anchel mi nedal kľúče od toho jeho.

„Alice, ja nemám kľúčik od Anchelovho auta,“ oznámila som jej a už som púšťala tašky na zem. A to som čo za upíra, čo zabúda na veci. Ešte som nepočula o upírovi, ktorý má sklerózu.

„Nestresuj, Bella! Anchel ti vložil kľúč do kabelky, keď si mu ju dala postrážiť, pokiaľ si si skúšala tie šaty,“ povedala mi so smiechom a mne rázom odľahlo, že sa nemusím vracať späť. Ten chlap je divný. Oči má žiarivo modré, vloží mi svoje kľúče do kabelky skôr, ako som ja sama vedela, že ich Alice pošle na obed s Eli. Bože, ja som paranoidná! Možno mu to Alice povedala a on vtedy vložil tie kľúče do kabelky.

„Neboj sa, ja som mu to povedala. Nebuď paranoidná, Bella, nikdy si ňou nebola, tak ňou nebuď ani teraz. Anchel je normálny chalan. Ibaže má schopnosť meniť farbu očí podľa potreby,“ ubezpečila ma. Vďaka nej zo mňa opadla nervozita a ja som sa mohla znova naplno venovať obchodom. Odložili sme tašky a vydali sa do obchodu so spodnou bielizňou. Tak toto je raj. Od sexi krajkových, až po hodvábne košieľky tých najrôznejších farieb. Samozrejme, nejde si nekúpiť aspoň troje. Alice si tiež kúpila nejaké.

„Alice, mali by sme kúpiť aj nejakú tú bielizeň Eli. Nemôže predsa chodiť po hrade plnom nadržaných upírov na ostro,“ len prikývla hlavou.

„Čo si myslíš, pre koho teraz vyberám? Ja jej niečo vyberiem, ty choď zatiaľ kúpiť drogériu pre seba, aj Elizabeth. A potom ešte parfumy. Musíme ešte ísť kúpiť parfumy!“ zhíkla Alice a horlivo sa začala prehrabávať v regáloch. Tento pohľad na ňu zbožňujem. Keď jej niečo nevychádza podľa plánov.

Radšej som sa v rýchlosti vyparila z obchodu a išla do drogérie, z kadiaľ som odchádzala s dvoma plne naloženými taškami. Alice už stála pri vchode a hneď ma ťahala do parfumérie.

„Alice, pozri sa na túto. Táto sa mi páči.“ Ukázala som na Chanelku.

„Áno, tá je dobrá, zober si ju. A Elizabeth, zober Givenchy – Anjel a démon. Tá sa jej bude páčiť,“ oznámila mi a ďalej vyberala parfum pre seba. Hľadala niečo exotické, sexi a vyzývavé. Predavačky boli už zúfalé. Nevyhovovala jej zatiaľ žiadna vôňa.

„To je ono! Túto chcem!“ konečne vykríkla Alice a predavačke zaiskrilo v očiach. Potom, ako sme ich zaplatili, mohli sme ísť k Anchelovmu autu.

V rukách som niesla dve tašky plné drogérie, dve tašky so spodnou bielizňou. Samozrejme, jedna moja a jedna Eli. A ešte nesmiem zabudnúť na tašku s voňavkami.

Vošli sme do garáže a ten pohľad, ktorý sa mi naskytol, som asi nemala vidieť. Elizabeth sedela na kapote auta opretá o čelné sklo. Anchel s Jasperom boli opretý o masku auta a rozprávali sa. To by bolo celkom v poriadku, keby sa Anchel neotočil smerom k nám, neprehrabol si vlasy rukou, neusmial sa svojím žiarivým úsmevom a nezamával by nám. Ostala som stáť na mieste ako obarená vriacou vodou. Alice do mňa drgla, aby som sa spamätala a pokračovala v chôdzi. Vďaka Alice som sa rýchlo spamätala a znova som sa rozišla k autu.

„Tak to vám trvalo. Čo ťa tak zdržalo, láska?“ Pobozkal Jasper Alice a pohladil ju po vlasoch.

Usmiala som sa nad nimi. Tak veľmi sa k sebe hodia. Sú ako puzzle. Keď sa našli, dokonalo do seba zapadli.

„Je to perfektný pár!“ Vystrašene som nadskočila. Pozrela som sa za seba a pri mojom uchu, nebezpečne blízko, stál Anchel. Stačilo by sa pohnúť o nepatrný kúsok a jeho pery by sa dotýkali mojej pokožky pri uchu.

„Ja... potrebovala by som ísť na WC,“ prerušila to medzi nami Elizabeth. Bola som jej za to vďačná. Čo by sa asi stalo, keby nás nevyrušila? To radšej nechcem ani vedieť.

„Jasné. Idem s tebou. Hneď sme naspäť,“ povedala som už v polke cesty smerom od auta. Vošli sme na toaletu a čakala som na Eli.

„Hmm... ešte som sa nespýtala, ako vás mám volať?“ nahodila Elizabeth z toalety.

„No, volaj ma jednoducho Bella,“ pozrela som sa do zrkadla a opravila si rúž na perách.

„Prečo ťa Aro volá Isabella a Jasper s Alice Bella?“

„Vieš, moje meno je Isabella, ale nemám to meno rada. Od malička ma volajú Bella. Začala s tým mama a potom už každý. Tak sa mi to páči, ibaže Arovi sa páči celé moje meno,“ vysvetlila som jej, zatiaľ čo si umývala ruky.

„A ako je to s vašou dcérou?“ nadýchla som sa a vydýchla. Túto otázku som nečakala.

„Vysvetlím ti to doma. Tu majú aj steny uši,“ povedala som s úsmevom a ukázala na dvere jednej z kabíniek. Len prikývla a vyšli sme zo záchodov. Vrátili sme sa naspäť k autu a rozlúčila som sa s rodinou.

„Bella, hlavne sa mi ozvi. Nevidím tak jasne tvoju budúcnosť, tak mi volaj, aby som vedela, či si v poriadku. Prosím!“ Dávno som nepočula Alice prosiť s tak zúfalým tónom v hlase.

„Neboj sa, zavolám.“ Nastúpila som do auta a ešte som stihla zamávať Alice a Jasperovi na rozlúčku. Odišli a my sme sa mohli vydať tiež - smer Volterra. Keď sme vyšli z garáže, zaskočila ma nočná obloha osvetlená tisíckami hviezd a žiariacim mesiacom.

„Koľko je hodín?“ Zdesene som sa pozrela na palubnú dosku, no nikde som nevidela hodinky.

„O desať minút jedenásť hodín.“

„Wow, nemyslela som si, že je tak neskoro!“

„No, to nakupovanie vás s Alice tak pohltilo, pekne sa na vás pozeralo,“ odpovedal mi s úsmevom. Hm... tak pekne sa na nás pozeralo? Nabudúce ho budem musieť nejak zamestnať, aby sa mu na mňa pekne nepozeralo. Juj, na čo to ja myslím? Už plánujem ďalšie nákupy? Asi začínam byť tiež shopaholik.

„To bol kompliment?“

„No jasné, že bol.“

„Tak ďakujem.“

Započúvala som sa do zvukov v aute a počula pravidelné plytké dýchanie. Elizabeth zaspala. Pousmiala som sa nad tým. Už dávno som nevidela alebo nepočula niekoho spať. Renesmé už k nám domov nechodila, takže som nevidela nikoho pokojne spať.

„Bol to ťažký deň, aj pre upíra, nie to pre poloupíra.“ Všimol si moju reakciu.

„Áno, to bol,“ odpovedala som, oprela si hlavu o opierku a slastne zatvorila oči. Keď som nemohla snívať v spánku, rada som aspoň snívala pri vedomí so zatvorenými očami. Anchel to pochopil. Viac sa ku mne neozval, pustil potichu hudbu a z času na čas po mne hodil očkom. Myslel si, že ho nevnímam. Ešte sa má čo učiť. Je vidno, že nie je príliš starý na to, aby si uvedomil niekoľko vecí, ktoré si ostatní všimnú a on si myslí, že si ich nevšímajú. Asi budem priučovať aj jeho.

Chcela by som sa Vám poďakovať za komentáre v predchádzajúcej kapitole. Samozrejme, počítam s nimi aj v tejto kapitole a nenahnevala by som sa, keby ich bolo viac ako minule. Nechcela by som to dotiahnuť k takému stavu, aby som dávala podmienky, ale keď to inak nepôjde, asi to tak bude musieť byť. Komentáre ma totiž povzbudzujú do písania ďalšej kapitoly. Ak tiež píšete poviedky, viete, o čom hovorím. Vopred ďakujem. GA

Autor: GuardianAngel, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek My heart is only yours 7. kapitola: