Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » My heart is only yours 8. kapitola

07.01.2012 (08:00) • GuardianAngel • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 710×

8. kapitola

Z môjho snívania pri vedomí ma vyrušil studený dotyk na mojej tvári. Prudko som otvorila oči a prvé, čo som zbadala, boli oči. Zelené oči Anchela.

„Prepáč, nechcel som ťa vystrašiť. Len... už sme doma,“ zašepkal, aby nezobudil spiacu Eli na zadnom sedadle. Bol k nej veľmi ohľaduplný na to, že ju pozná možno iba niekoľko dní. Ešte som nestretla takého upíra, ktorý by bral ohľad na iného upíra.

Doma. Takže toto je môj domov - Volterra. Keby mi to niekto povedal pred tridsiatimi rokmi, vysmiala by som sa mu. Vlastne, aj keby mi niekto povedal o tom, čo sa stane medzi mnou a Edwardom, asi by som ho tiež vysmiala. Nikdy by som to nebola povedala, ako to dopadne. Sľúbil mi “až do konca večnosti“, keď je podľa neho toto večnosť, tak mu pekne ďakujem. Ale človek mieni a pánboh mení. No, aspoň myslím, že to platí aj pri upírov.

Ani som sa nestihla nazdať a už som mala otvorené dvere a Anchel čakal pokiaľ vystúpim. Samozrejme, pomohol mi. Stále mi tým pripomínal Edwarda. Bože, Bella, už s tým prestaň! Musíš na neho zabudnúť. On ťa opustil, on ťa nechal, on ťa podvádzal. Nemysli už na neho.

„Ja vezmem Eli. Mohol by si, prosím ťa, vziať tašky? Tie by som asi naraz neodniesla.“

„Jasné. Do tvojej izby?“

„Myslím, že áno. Potom sa budem musieť porozprávať s Arom.“

„Hmm...“ Nič na to nepovedal, len prikývol a už bral tašky z kufru. Ja som zo zadného sedadla vzala do náručia Elizabeth. Pohodlne sa mi uložila v náručí, hlávku zložila na moje rameno a pokojne oddychovala. Pripomenulo mi to moju Renesmé. Musela som zadržať vzlyky. Chýbala mi, tak dávno som ju nevidela. Anchel si to všimol a s otázkou v očiach sa mi pozrel do očí. Len som zakrútila hlavou, nech to nerieši a pomaly som sa vydala tými schodmi hore na recepciu.

Pohľad Alice:

Toto bolo pekné rozptýlenie. Ja som sa ubezpečila, že je Bella v poriadku a bolo mi prekvapením, ako sa tešila na nakupovanie. A tá Elizabeth mi úplne vyrazila dych. Ona Belle dodala energiu, o ktorú prišla v posledné dva roky. Vďaka nej sa znova usmieva. Bella je taká ako Esme. Materstvo má v malíčku. Je rada, keď sa môže o niekoho starať. A Elizabeth jej to ponúka. Je to ešte dieťa, ktoré potrebuje lásku a starostlivosť matky. Bella jej ju určite nahradí a to doslova.

„Jasper, ďakujem, že si išiel so mnou. Bolo to úžasné rozptýlenie,“ usmiala som sa na moju lásku a pohladila ho po kolene.

„Láska, nemáš za čo ďakovať. Aj ja som sa už potreboval rozptýliť. A okrem toho, s Anchelom som si celkom dobre pohovoril.“ Tiež sa na mňa pozrel a venoval mi lišiacky úsmev.

Toto na ňom milujem. Tú jeho lásku, ako sa na mňa pozerá, ako ma rešpektuje takú, aká som. Urobila som dobre, že som ho v tom bare počkala, aj keď meškal už poriadne dlho. Sú to pekné spomienky. Všetko, čo som prežila s našou rodinou a mojou láskou do konca večnosti. Áno, práve som použila slová zo sľubu Edwarda. Sľúbil jej lásku do konca večnosti a nesplnil ten sľub.

„Alice, prestaň sa tým trápiť. Veľmi dobre vieš, že mi to nezvrátime. Nemáš tú moc vrátiť čas späť. A ver mi, aj keby si to dokázala, nezabránili by sme tomu.“

„Ja viem Jazz, ja viem,“ vydýchla som potichu a zapla rádio. Niekedy ma to dokázalo úplne odvrátiť od skutočnosti. Hudba mi dokázala vykúzliť úsmev na tvári a vyhnať škaredé myšlienky.

Zavrela som oči a z rádia začala hrať moja obľúbená pesnička. Skrývalo sa v nej toľko pocitov. Pocitov, ktoré Bella prežívala posledné dva roky. So stále zatvorenými očami som si začala spievať refrén:

„The scars of you love remind mi of us

They keep me thinking that we almost had it all

The scars of your love they leave me breathlass

Can´t help feeling

We could have had it all

Rolling in the deep

You had me heard and soul

And you played it

To the beat...“

„Spievaš krásne, kiež by si spievala veselšiu pesničku.“ Žiarivo som sa usmiala na môjho manžela a ďalej si pohmkávala pesničku.

Pohľad Anchela:

Neviem čo, ale niečo ma k nej tiahlo. Určito to nebola láska. Za to by som dal aj ruku do ohňa. Bolo na nej niečo zvláštne. Tá bolesť, ktorú v sebe mala. V tak krehkej upírke bolo toľko smútku, toľko bolesti. A po tom, ako sa postavila za Elizabeth. Zaskočilo ma to. Nikdy by som nepovedal, že sa nejaký upír postaví za poloupíra. No ona to urobila. A čo ma najviac zaskočilo? Asi to, ako sa vyjadrovala o nejakej Renesmé. Tak s láskou, ale nie obyčajnou láskou.

Prv mi napadlo, že ju asi stvorila, aby mohla uspokojiť svoje túžby po materstve a aby mala aspoň akú-takú rodinu, aj keď nie s pravou dcérou. No potom ten rozhovor s Arom o tehotenstve, vynosení dieťaťa a prežití. Celkom mi to nešlo do hlavy, nechápal som tomu. Mal som šťastie, že sa o tom rozprávali pred všetkými. Pochopil som to. Ona vážne splodila s upírom dieťa, porodila ho a nakoniec sa z nej stala upírka. Ešte nikdy som sa nestretol s tak výnimočnou ženou - upírkou.

Potom to v obchode. V podzemnej garáži. Bola to jej rodina, od ktorej odišla kvôli nejakému Edwardovi. Pravdepodobne manželovi a otcovi jej dcéry. Ak som to správne pochopil, bola to jej švagriná s manželom, alebo ako mi to ona povedala, že Bella je jej sestra. Tak trochu sa mi to začínalo zamotávať v hlave. Budem sa  musieť na to spýtať priamo Belly. Ale nie teraz. Teraz na to nie je čas.

Pripadalo mi to, akoby jej Elizabeth dobila baterky. Akoby jej dodala chuť do života a ona sa mohla opäť smiať. Bola v úplne inej nálade, ako keď sem prišla.

Podľa toho, čo sa povráva v hrade, bude Bella v garde. Nebude chodiť do bojov ako my ostatní. Vraj má až príliš vzácny dar a k tomu ju má vraj Aro rád ako vlastnú dcéru. Tak tomuto som už vôbec nerozumel. Aro a otcovstvo? Veď on sa poriadne nevie správať ani k Jane a Alecovi a to mu sú až príliš blízky. Myslím, že bližší ako Bella. Na to sa jej budem musieť spýtať tiež. A ešte niečo, čo tie jej oči teplého medu? Aj ona vie meniť farbu očí, ako sa jej zachce?

Chcel by som vidieť toho upíra, čo ju nechal sa takto trápiť. No a strašne túžim vidieť aj jej dcéru Renesmé. Chcel by som vedieť, či sa podobá na Bellu.

Vošiel som do Bellinej izby s plnými rukami tašiek z obchodného domu. Nikdy by som nepovedal, že dve dievčatá dokážu toľko nakúpiť. Elizabeth už ležala zagúľaná v prikrývkach na posteli. Obzrel som sa okolo, no nikto tu nebol. Započúval som sa do ticha izby a započul vodu tečúcu v kúpeľni. Ona sa sprchuje. Musel som sa pousmiať nad touto myšlienkou. Zrazu voda stíchla a dvere sa prudko otvorili.

Vyšla len v uteráku, ktorý jej končil tesne pod zadočkom. Ostal som stáť ako soľný stĺp. Dokonca som ani nedýchal. Stál som tam s taškami v rukách a ani som sa nepohol. Nevedel som, čo mám robiť. Či mám utiecť, alebo si ju vôbec nevšímať, no nie úplne nevšímať. Len si nevšímať, čo má na sebe. Bože, čo to hovorím? Myslím ako pedofil. Samozrejme, mysli si, že má na sebe normálne oblečenie.

Pozrela sa na mňa so zdvihnutým obočím a priam sexi sa na mňa usmiala. Zadrhovane som sa nadýchol a konečne sa pohol.

„Doniesol som ti tie tašky.“

„Áno... Môžeš ich tu položiť,“ ukázala na dvere. Vytiahol som obočie. Vzdychla si a otvorila ich. Toto v izbe nemám ani ja. Toto nie je šatník, ale druhá izba s drahým oblečením. S vyvalenými očami som sa na to pozeral. Z poza chrbta som počul zachichotanie.

„Veľký, čo?“

„Hmm...“ Na viac som sa nezmohol. Prešla okolo a zamierila k šuplíkom. Začala sa v ňom prehrabávať. Zrazu vytiahla košieľku. V momente som pustil tašky a vyšiel z izby, aby sa mohla pokojne obliecť. Obzeral som sa okolo seba po izbe a na komode som zbadal rámčeky. Podišiel som bližšie, chcel som si ich obzrieť.

Na prvej fotke bola Bella v bielych šatách, asi svadobných, a s ňou tam stál jej manžel. Hodili sa k sebe. Pozerali sa na seba s takou láskou. Na ďalšej fotke bola Bella s bruškom a jej manžel ho bozkáva. Tretia fotka - boli na nej už všetci traja. Ona, manžel a ich dcéra. Bella tu bola už upírka. Na ďalšej pribudol jeden chlapec, ktorý tam vôbec nezapadol. To ma dosť zaskočilo. Tá piata bola svadobná - Bellina dcéra s tým chlapcom.

Ďalšia: Renesmé s manželom a malé dieťatko. Všetci sa usmievali. A posledná. Bola celá rodinka pod vianočným stromčekom. Bolo ich tam veľa. A všetci boli šťastní. Ale ten vianočný stromček?

„Asi sa divíš, prečo ten stromček. Uhádla som, čo?“ Len som prikývol a ďalej sa pozeral na fotku.

„Keď sa mi narodila dcéra, rozhodli sme sa ju vychovávať ako normálna rodina a so všetkými tradíciami. Takže Vianoce, Veľká noc a mnoho ďalších,“ odpovedala a pozrela sa do neznáma.

„Na tej fotke sme akurát bývali na Aljaške. Renesmé prišla s manželom a dcérou k nám,“ na tvári sa jej zhostil krásny a žiarivý úsmev.

„Netušili sme, že príde, dokonca ani Alice to nevedela. Len tak prišli a v noci, keď spali, sme stihli vyzdobiť celý dom. Ešteže nám Esme nedovolila vyhodiť tie veci.“ Posadila sa na posteľ a ja na diván pri posteli.

„Boli to krásne Vianoce. Smiali sme sa a užívali si spoločné chvíle. Vtedy boli u nás poslednýkrát. My sme sa odsťahovali do Forks a oni do Kalifornie. Voláme si len občas. Moja dcéra má vraj veľa práce. A keď sme sa presťahovali, začal sa rúcať môj život...“ Odmlčala sa. Je na nej vidno, ako nerada na to spomína. Ako ju to bolí. Čo také sa mohlo stať? Možno...

Musím sa vám priznať, veľmi ste ma nepotešili tými komentármi. Samozrejme ďakujem tým, čo mi svoj názor zanechali. A preto sa im ospravedlňujem za to, čo teraz urobím, ale ja som vás varovala v predošlej kapitole. Nepotešili ste ma vy, tak nepoteším ani ja vás. Ďalšiu kapitolu nepridám pokiaľ tu nebude aspoň desať komentárov. Ešte raz ďakujem tým čo mi nechali komentár. GA

Autor: GuardianAngel, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek My heart is only yours 8. kapitola: