Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » My heart is only yours 9. kapitola

21.01.2012 (15:45) • GuardianAngel • FanFiction na pokračování • komentováno 8× • zobrazeno 818×

9. kapitola

Možno... Ale nie, na to nesmiem myslieť. To sa určite nestalo.

„Začalo sa moje osobné peklo. Môj manžel začal po nociach odchádzať a vracal sa až na svitaní. Odchádzal so slnkom a aj s ním prichádzal. Nikto z rodiny nevedel, kam chodil, za kým a kvôli čomu. Najviac ma dorážalo, že cez deň sa tváril, akoby sa nič nestalo. Takto to trvalo dlhé dva roky. Nakoniec som sa odhodlala a počas jednej noci som si zbalila kufre a odišla.“ Zhlboka sa nadýchla a vydýchla.

„Nebolo to ťažké, aj keď ho stále milujem. Milujem Edwarda, moju dcéru, vnučku a aj moju rodinu. Ale už som tam nemohla ostať. Musela som odísť. Tu nikomu nenapadne hľadať ma,“ dopovedala a vydýchla.

„Mal by si už ísť. Je veľa hodín a nepatrí sa byť v takúto hodinu v izbe ženy.“ Len som prikývol a odišiel.

Po mesiaci

Pohľad Ara:

Už prešiel mesiac, čo tu Bella je a s Elizabeth sa jej darí dobre. Som celkom zaskočený ako hladko. Tá materinská láska z nej priamo vyžarovala. Bella učila Elizabeth starovekým, ale aj dnešným tradíciám. Belle som dovolil kedykoľvek chodiť do mojej knižnice a brať si z nej knihy, aby jej uľahčili vyučovanie.

Celkom ma zaskočilo, ako jej vysvetľovala správanie mužov a žien v osemnástom storočí. Veľa upírov to rado počúvalo. Väčšinou sme všetci sedeli v záhrade a pozorne sme počúvali. Rozprávala to s takou ľahkosťou, akoby v tom čase žila.

Bola prekvapená, ako sme ju všetci počúvali. Bolo to síce prevychovávanie poloupíra, no každý sa z jej rozprávania priučil mnoho ďalších vecí. Dokonca mi prezradila, že posledných dvadsať rokov študovala a skúmala etiketu národov v rôznych storočiach. Preto toho toľko vedela. Toľko som toho dokonca ani ja sám nevedel. A vraj jej pomohla aj moja veľká zbierka kníh. Mal som tu dokonca aj také, čo nikdy nevyšli.

Pohľad Esme:

Už toho mám dosť! To musím napraviť ja, keď sa do toho nikto nevie odhodlať. Mám šťastie, že Carlisla odvolali k naliehavému prípadu. Doma som ostala iba ja a Edward, ktorý len tak mimochodom vôbec nevyšiel za tie dni zo svojej izby. Už ma to natoľko frustruje, že nemôžem pracovať. Na mojom pracovnom stole leží rozrobená objednávka už najmenej štyridsaťosem hodín a vôbec som sa s ňou nikam nepohla. Za normálnych okolností by som mala hotovú už polovicu, no v tomto prostredí sa to nedá. Vybehla som po schodoch a bez zaklopania vbehla Edwardovi do izby.

„A už toho mám dosť! Nemôžeš sa tu utápať v žiali. Takto ju späť nedostaneš. Neviem prečo alebo za kým si po nociach odchádzal, ale musíš ju nájsť, všetko jej vysvetliť a pokiaľ sa to bude dať, odprosiť ju, požiadať o odpustenie s veľkou kyticou kvetov a pokiaľ to ide, znovu ju požiadať o ruku, aby si jej dokázal svoju lásku!“ kričala som na Edwarda ako zmyslov zbavená.

Zodvihol hlavu od podlahy a prekvapene sa mi pozrel do očí. Toto asi nečakal, vlastne ani ja som si o sebe nemyslela, že to takto naňho vyhúknem. Prekvapivo sa zodvihol a mieril si to von oknom.

„V žiadnom prípade. Najskôr sprcha, čisté prádlo a potom naklusáš do obývačky, kde sa pozhovárame,“ povedala som mu už pokojným hlasom. Len prikývol a vydal sa do kúpeľne. Som sama so sebou spokojná. To, čo ostatní neboli schopní zvládnuť behom mesiaca, ja som zmákla za pár minút. Spokojne som sa otočila na opätku a išla si sadnúť do obývačky. Z poschodia sa ozvalo privretie dverí a potom iba tečúca voda, ako dopadá do vaničky v sprchovacom kúte. Usmiala som sa nad tým, ako som zasiahla a dúfam, že to konečne vyriešime. Nájdeme Bellu a konečne sa znovu vráti domov spolu s mojou rodinou.

Už mi je za ňou smutno. A samozrejme, zavolám Renesmé, aby sa k nám nasťahovali znova, aspoň na pár rokov. Samozrejme, budeme sa musieť presťahovať, aby sme zabudli na všetky nepekné chvíle strávené tu v tomto dome. Aj keď sa tu odohralo veľa aj tých pekných chvíľ, ale toto je čerstvé a nechcem nič riskovať.

Pohľad Edwarda:

Je to mesiac. Už som začínal pochybovať o tom, že sa mi Bella vráti. Začal som si konečne uvedomovať, čo som urobil. Prečo som to Belle nepovedal? Aha, viem, chcel som chrániť mojich blízkych. No čo som dostal miesto ochrany? Celá moja rodina sa rozbila a mňa opustila manželka.

Z myšlienok ma vytrhli rýchlo sa otvárajúce dvere a v nich stála Esme. Nezdvihol som pohľad od podlahy. Nechcel som vidieť jej nahnevaný výraz. Ja som jej rozbil rodinu, ktorú ona tak miluje.

„A už toho mám dosť! Nemôžeš sa tu utápať v žiali. Takto ju späť nedostaneš. Neviem prečo, alebo za kým si po nociach odchádzal, ale musíš ju nájsť, všetko jej vysvetliť a pokiaľ sa to bude dať, odprosiť ju, požiadať o odpustenie s veľkou kyticou kvetov a pokiaľ to ide, znovu ju požiadať o ruku, aby si jej dokázal svoju lásku!“ rozhorčene na mňa kričala. Prekvapene som sa jej pozrel do očí. Mala pravdu, takto ju späť nedostanem.

Postavil som sa a chcel ísť na lov, no Esme ma zadržala. Vraj takto nemôžem ísť. Musím sa osprchovať a vziať si na seba čisté prádlo. Asi by som sa mal naozaj prezliecť. Stále sedím v tom istom oblečení. Nakoniec som sa odvrátil od okna a presunul sa ku dverám kúpeľne. Esme sa nadšene usmiala a bola spokojná sama so sebou.

Vošiel som do sprchy a pustil teplú vodu. Bolo to také príjemné, keď na moju pokožku dopadala teplá voda a do vaničky už studená. Po najmenej pätnástich minútach som vodu vypol a obliekol si čisté veci. V izbe bola ešte stále Bellina vôňa. Tá opojná kvetinovo-jahodová vôňa, ktorá ma dostávala do kolien už od začiatku. Tá vôňa, kvôli ktorej som ochotný vyvraždiť aj celú populáciu mužov, len aby mi ju nikto nezobral. Miloval som ju, milujem ju a budem ju milovať do konca večnosti, ako som jej aj sľúbil, keď sme sa brali.

Vychádzal som z izby, no ubezpečil sa, že dvere sú poriadne zatvorené, aby mi neušla aspoň jej vôňa. Pomaly som zišiel zo schodov a ešte pomalšie vchádzal do obývačky. Kedysi plná obývačka teraz zívala prázdnotou. Chýbal mi tu Emm, ktorý by vystrájal rôzne voloviny. A Rose, ktorá by ho za to karhala. Samozrejme, Alice a jej večné plány, ako niekoho prehovoriť na poriadne šialené nákupy a Jess, večne zadumaný upír, ale najviac mi tu chýbala tá rodinná pohoda a plný dom ľudí - upírov. A moja láska, schúlená v kresle oproti oknu, ktorá čaká len na mňa, kým ju nevezmem do svojho náručia a nebudem jej šepkať slovíčka lásky.

Esme na mňa už čakala. Neprítomne si prehodila jednu nohu cez druhú a pozerala sa na čínsku vázu pred sebou na konferenčnom stolíku.

„Je krásna, však? Kúpila som ju na internete. Bola smiešne lacná na to, aká je krehká, ani nevedeli, akú vzácnu vázu mi predávajú. Čínsky porcelán je veľmi drahý a krehký, ako manželstvo. To je tiež veľmi krehké. Stačí jeden neuvážený tvrdší náraz a rozbije sa,“ povedala mi, no oči neodtrhla od vázy. Stále ju sledovala, akoby sledovala nejaký zaujímavý film.

Poklepala rukou po sedačke vedľa seba. Naznačovala, aby som si sadol. Pravdu povediac, bojím sa. Bojím sa, čo sa stane. Nakoniec som ju poslúchol, aj to po dlhom uvažovaní. Nesúrila ma, počkala, kým si nesadnem. Tak toto bude dlhý rozhovor, aspoň si myslím. Ešte som sa nestihol pohodlne usadiť a Esme už začala.

„Edward, môžeš mi povedať, čo sa stalo? Prečo si po nociach odchádzal?“

„Esme, ja...“ neviem, ako pokračovať. Som úplne zúfalý. Ako jej to mám vysvetliť? A mám jej to vôbec povedať? Nemám jej to povedať? Pochopí ma, keď jej to vysvetlím? Pochopí to, prečo som sľúbil, že to nikomu nepoviem?

„Edward, môžeš mi to povedať. Som si istá, že máš dôvod, prečo si to pred nami tajil, no pozri, čo si tým spôsobil,“ bola úplne zúfalá. To ja som ju obral o jej milovanú rodinu. Zaslúži si to vedieť.

„Vieš, Esme, ja som sľúbil, že to nikomu z rodiny nepoviem. Ale ja to už nezvládam sám vyriešiť. Problém je v tom, že...“ nestihol som dopovedať a vchodové dvere sa otvorili. Stál v nich Carlisle a prekvapene si nás premeriaval. V hlave mal zmätok. Bol prekvapený, že ma tam vidí.

„Esme, láska, už som ti hovoril, že si to musí vyriešiť sám. Nemali by sme sa do toho pliesť a vyťahovať to z neho, keď nám to sám nechce povedať,“ povedal napokon, pozrel sa na Esme karhavo, no s láskou. Tiež by som sa chcel teraz tak pozerať na moju Bellu.

„Carlisle, ale Edward mi to chcel povedať dobrovoľne,“ odpovedala mu s láskou, no miernou výčitkou.

Carlisle nadvihol obočie a presunul sa ku kreslu v obývačke. Láskyplne sa usmial na Esme a posadil sa.

„Tak to by som počul aj ja rád. Môžeš pokračovať, Edward,“ pohodlne sa usadil a uprel na mňa zlatý pohľad, ktorému sa nedalo vzdorovať. Možno sa divíte, no bál som sa ho ako svojho vlastného otca, keď na mňa upieral sýto zelené oči, keď sa chcel odo mňa dozvedieť niečo dôležité.

„Ja...“ Bože, ako im to mám povedať? „Ja som odchádzal za...“ zaváhal som, ale len na malú chvíľku, „za Renesmé,“ povedal som nakoniec a Esme s Carlislom na mňa pozerali, ako keby som zabil niekoho z rodiny. Preboha, oni si myslia, že ja s Renesmé? To je choré, veď je to moja dcéra a ja nie som psychopat, ktorý robí takéto veci.

„Bože! Takto nie! Vy mi nerozumiete. Zbláznili ste sa? To by som nikdy v živote neurobil,“ vykríkol som a postavil sa pred konferenčný stolík. Obaja ma ticho sledovali.

„Renesmé a Jacob sa pohádali. Ale tak, že to vyzerá na rozvod. Renesmé má horúcu hlavu tak ako aj Bella. Chodil som za nimi a snažil sa im pomôcť. Keď mi Renesmé volala pred dvoma rokmi so strašným plačom, myslel som si, že Jacoba zabijem. Začal sa stretávať so susedmi a priznal sa Renesmé, že jeho spútanie s ňou sa pretrhlo. Nevie, prečo to tak je. Preto som odchádzal preč a tým prišiel o celú moju rodinu a milovanú manželku, ktorá si o mne, ani neviem čo, myslí,“ konečne som to zo seba dostal. Esme s Carlislom nemo sedeli na miestach a ústa mali dokorán otvorené. A keď hovorím nemo, myslím to doslova. Mozog akoby im prestal fungovať.

„Musíme ich okamžite zavolať domov. A Bellu nájsť.“ Ako prvá sa spamätala Esme.

„Musíme to skúsiť vyriešiť,“ pritakal Carlisle, „idem všetkým zavolať. Edward, ty zavolaj dcére, nech sem všetci prídu. Musíme nájsť našu Bellu,“ Carlisle ani nestihol dopovedať a ja som už vytáčal telefónne číslo. Strašne dlho to zvoní. Čo to moja dcéra vyvádza, že mi nezdvíha telefón. Ona mi chce navodiť infarkt? Budem prvý upír s infarktom, ktorého porazilo z vlastnej dcéry. Znie to pekne šialene, čo?

„Prosím,“ konečne to zodvihol tenučký hlások mojej malej Amie.

„Ahoj, zlatíčko. Dáš mi mamku?“

„Dedko Edward? Si to ty? Prečo si neprišiel?“

„Miláčik, to ti vysvetlím neskôr. Teraz mi daj, prosím, mamičku.“

„Áno. Počkaj,“ ťapot malých nožičiek po kachličkách. Je v hale. Preto toľko trvalo, kým to niekto zodvihne. Renesmé si necháva mobil v kabelke. Otvorenie dverí a šuchot periny. Perina? Čo robí Renesmé v posteli? Je vari chorá a ten smrad sa o ňu nepostaral?

„Áno?“ ozval sa zachrípnutý hlas mojej dcéry.

„Ahoj Renesmé, si chorá? Jacob znova odišiel a nemá sa o teba kto postarať, že je to tak?“

„Oci, nerob paniku. Je to len chrípka.“

„No pekne, a o teba sa nemá kto postarať. Potrebujem, aby ste prišli všetci sem, domov, do Forks,“ povedal som naliehavo. Z hlboka sa nadýchla a vydýchla do slúchadla.

„Hej, už voláš s milencom? To ma chceš vodiť za nos priamo predo mnou?“ ozvalo sa akoby z vedľajšej izby.

„Áno, podvádzam ťa s vlastným otcom! Zbláznil si sa už načisto? To ty si tu ten, ktorý podvádza, nie ja,“ zakričala na Jacoba. Bolo to ešte horšie, ako predtým, keď som tam bol naposledy.

„Oci, ja odtiaľto vypadnem veľmi rada. Už mi to ide krkom.“

„Výborne. Máš peniaze na letenku?“

„Áno mám, no obávam sa, že prídeme len dve. Ja sa sem už nevrátim. Potom podám žiadosť o rozvod. Už nevládzem.“

„Samozrejme. Len...“

Ako som spomínala, kapitolu som pridala až po dlhom prehováraní kamarátky. Nemala som v pláne sem dávať kapitolu, keďže v minulej nebolo desať komentárov. Takže pravdu povediac som zvedavá, koľko komentárov si tu nájdem teraz.A samozrejme, ďakujem za komentáre v minulej kapitole.

GuardianAngel

Autor: GuardianAngel, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek My heart is only yours 9. kapitola: