Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Na príkaz Volterry - 10. kapitola

07.02.2012 (07:15) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 90× • zobrazeno 12036×

Bella:

Vedel byť aj celkom milý, keď chcel. Ten prsteň bol prekrásny a keď si spomeniem na ten bozk, chvejem sa na celom tele. Bolo to vášnivé a nebezpečné. Brnelo mi celé telo. Bol už častejšie doma, aj keď odo mňa stále bočil. Prezerala som si ho pri každej príležitosti. Bol veľmi pekný. Nebezpečne pekný. Sála z neho chlad, no keď sa usmial, bol vážne neodolateľný. To je ale ich prirodzenosť. Sú pre ľudí vábiví ak chcú.

Dátum svadby sa blížil a nám sa už minul pol rok. Z toho tu štyri mesiace vôbec nebol. O pár dní si ho budem musieť vziať a to sa mi veľmi nepáčilo, no nemám veľmi na výber. Blížil sa deň, kedy možno zomriem. Predpokladám, že to bude chcieť vyskúšať. Budem jeho manželka. Bála som sa toho dňa. Je to upír. Videla som ich kruto zabíjať a na to sa nedá zabudnúť. Zostane to hlboko vo vás. Stále mám nočne mory a v snoch vidím volterrský zámok.

„Bella, poď dole,“ zakričala Esme a ja som zbehla dole. „Mám pre teba a Edwarda prekvapenie,“ šepla a objala ma okolo ramien. Edward pribehol a pozrel na Esme.

„Vieš ten dom na útese?“ opýtala sa. Edward prikývol, no ja som nemala tušenia. „Kúpila som ho.“ Bola nadšená, no Edward nie.

„Nedávno si ho rekonštruovala pre tú firmu. Myslel som...“

„No oni ho chceli predať a ja som dala ponuku. Je malý, ale určite vám bude stačiť,“ povedala nadšene.

„Esme, bolo by lepšie, aby sme boli tu,“ oponoval jej Edward.

„Edward, vy dvaja to budete mať oveľa ťažšie a budete potrebovať súkromie a čas, a tam ho budete mať.“ Esme vyzerala, že sa jej to dotklo. Bolo mi to ľúto.

„Neukážeš mi ho?“ opýtala som sa a Esme sa usmiala.

„Ideš s nami?“ Esme sa otočila na Edwarda a on prikývol. Šli sme asi pätnásť minút autom a zastavili pred rozprávkovým domčekom. Esme mi ukazovala izby. V spálni bola obrovská biela posteľ a nič viac. Páčilo sa mi to. Bol to prekrásny dom. Cez terasu som videla, ako Edward mizne medzi stromami. Ešte sa otočil a zamával, aby som šla za ním. Prešla som cez húštinu a zostala stáť na kamennom útese. Edward stál priamo na zráze a díval sa dole. Bol to neskutočný výhľad, ale aj neskutočná výška. Na okraj som ani nešla. Nemala som odvahu.

„Urobila si Esme radosť, že ten dom chceš,“ šepol a ja som na neho prekvapene pozrela.

„Páči sa mi, ale nehovorila som...“ Naznačil, aby som bola ticho a ja som zmĺkla. Pretočil oči a pohodil hlavou k domu. Pochopila som, že Esme počúva.

„Je to prekrásny dom, ale nemôžem ho prijať. Je to príliš veľký dar.“  Edward sa spokojne usmial. Stál úplne na okraji a zhlboka sa nadýchol. Vrátili sme sa a Esme už sedela na terase v prútenom kresle.

„Nezjednávam. Je to môj svadobný dar,“ povedala rázne a spokojne na mňa mrkla.

Prípravy vrcholili. Alice mi ešte nevybrala tie správne topánky a, samozrejme, šperky. Do svadby zostávali štyri dni. S Edwardom sme na seba len zazerali. Posledný týždeň sa ku mne ani neozval. Zasa mu niečo sadlo na nos a možno si len uvedomil, že nám zostáva len málo času na splnenie úlohy. Nikto to posledné týždne ani nespomenul. Bola som tomu aj rada, aspoň som nebola v takom strese.

Sedela som v kuchyni a jedla. Edward bol s Alice v jej izbe. Konečne sa jej podarilo ho navliecť do obleku. Chcela vedieť, či je všetko v poriadku. Z hora bolo počuť poriadny hurhaj, tak mi došlo, že tá skúška nedopadla najlepšie.

Vyšla som po schodoch a zamierila som si to do izby. Otvorila som dvere a vošla. Keď som zodvihla hlavu, zdrevenela som. Edward stál pred zrkadlom v čiernom obleku. Vyzeral božsky. Bol dokonalý. Nemohla som si spomenúť ako sa dýcha. Otvorila som ústa a musela som sa veľmi ovládať, aby sa mi nevykotúľal jazyk, ako v nejakej animovanej rozprávke. Edward sa na mojej reakcii pousmial.

„Ták, čo povieš? Spokojná?“ Uškrnul sa a ja som len prikývla, že áno. Pristúpila som bližšie a so záujmom som si prezerala ten do najmenších detailov dokonalý oblek.

„Je to skvelé,“ šepla som. Edward si rýchlo zhodil sako a prevesil ho na vešiak. Odišiel do izby k Alice a ja som si povzdychla. Takto som si svojho manžela nikdy nepredstavovala. Mal to byť obyčajný chalan, ktorý by ma zbožňoval, s ktorým by som sa potajme bozkávala za školou a skrývala sa pred mojim otcom. Ešte pred pol rokom som svoj život videla inak.

Edward niekde pred svadbou vypadol aj s Emmettom a Jasperom. Predpokladala som a predpokladala som dobre, že šiel na dlhší lov. Na našej svadbe majú byť len najbližší Edwardovej rodiny a nikto iný. Sobášiť nás bude miestny kňaz a oslava bude v tomto dome. Carlisle poslal oznámenie o svadbe aj do Volterry. Deň pred svadbou prišiel na moje meno balíček. Otvárala som ho s roztrasenými rukami. Bol to dar od Ara. V kostenej šperkovnici bol diamantový hrebeň do vlasov. Bol prekrásny. Aj Alice ocenila jeho výber. Bolo samozrejmé, že si ho musím zajtra vziať v ten môj veľký deň. Našťastie sa nikto z Volterry na svadbu nechystal, aj keď mi bolo viac než jasné, že budú vedieť úplne o všetkom, čo sa udeje. Keď som si šla ľahnúť, ženích ešte stále chýbal. Na kratučkú chvíľku ma napadlo, že možno ušiel. Cítila som sa zvláštne. Akoby sa ma to všetko ani netýkalo. Trvalo nekonečne dlho než som zaspala.

Skoro ráno ma Alice stiahla z postele a hneď nado mnou zalamovala rukami.

„Pozri sa na seba. Si opuchnutá a celá nejaká červená a pokrčená. Ty si zle spala?“ Ústa sa jej nezatvorili. Než som sa spamätala, sedela som vo vani plnej peny a Rose s Alice ma drhli ako malé dieťa. Esme pobiehala okolo a neustále niečo znášala do kúpeľne. Keď ma konečne vylovili a obliekli do županu, začali sa úpravy. Česanie vlasov, líčenie, pomedzi to aj raňajky, ale len veľmi ľahké, aby mi nebolo zle. Bol už skoro obed, keď som konečne opustila kúpeľňu. Sadla som si na posteľ a Alice priniesla spodnú bielizeň a pančušky. Najprv som sa hanbila, obliekať sa pred ňou, ale zistila som, že by som sa do toho sama nenavliekla. Ani som netušila, kam sa strkajú nohy a kam ruky.

„Som zvedavá, ako sa z toho vyzlečiem,“ šepla som sama pre seba. Alice sa zachichúňala.

„Neboj sa. Edward ťa z toho dostane.“ Keď to povedala, mne sa urobilo nevoľno. Zatočila sa mi hlava a musela som si sadnúť. „Bella, upokoj sa. Neurobí nič, čo by si nechcela. Edward taký nie je,“ šepla a začala mi navliekať biele pančuchy so svetlomodrým lemovaním. Potom som si obula vysoké topánky, zdobené kryštálikmi a prišli na rad šaty. Keď ma do nich Rose s Alice navliekali, Esme hlasno zavzlykala.

„Si tak nádherná, Bella,“ šepla rozcítene.

„Si prekrásna,“ povedala Rose a pobozkala ma na líce. Otočili ma k zrkadlu a ja som stratila dych. Bola som krásna. Šaty boli dokonalé. Bola som ako princezná z rozprávky o Popoluške. Širokánska sukňa padala v nariasených vlnách k zemi a vzadu sa zlievala do dlhšej vlečky. Vrchná časť bola úzka a tvarovala mi prsia. Neverila by som, že môžem vyzerať takto. Celá sukňa a živôtik boli posiate drobunkými kamienkami, ktoré sa ligotali všetkými farbami. Závoj sa tiež neskutočne leskol. Nebol to môj štýl, lebo ja mám rada jednoduché veci, ale toto mi naozaj pristalo. Alice to zvládla. Ešte som sa v izbe pozrela na fotku svojich rodičov. Robím to aj pre nich. Pohladila som prstom tvár mojej matky a otca a vzala si zo škatuľky snubný prsteň. Než som zišla po schodoch do haly, dievčatá boli prezlečené a bol najvyšší čas vyraziť ku kostolu.

Pred kostolom nás už čakal Carlisle. Pomohol mi vystúpiť a dievčatá šli do kostola.

„Smiem ťa odprevadiť k oltáru?“ opýtal sa a ja som sa mu vrhla okolo krku. Veľa to pre mňa znamenalo. Netuším, čo by som robila, ak by som tou uličkou mala kráčať sama.

„Prosím ťa o to,“ šepla som. Carlisle sa prívetivo usmial a pohladil ma po ruke, ktorú si potom zavesil okolo ramena.

„Bella, bude mi cťou. Neplač a buď pokojná. Všetko bude dobré,“ šepkal mi do ucha, keď sme vstúpili do kostola. Netušila som, kto tu vlastne bude. Ozval sa svadobný pochod a my sme vykročili. Bolo tu len zopár osôb. Nikoho som nepoznala. Nervózne som zvierala Carlisleovo rameno a pozrela sa pred seba. Edward stál pred oltárom a vyzeral, ako inak než neskutočne sebavedomo a isto. Na jeho tvári sa nedali čítať pocity a to som neznášala. Pozrel mi uprene do očí a zrazu sa široko usmial. Nechápala som to. Prebehol po mne pohľadom. Priznám sa, že som od neho nedokázala odtrhnúť oči. Vyzeral akoby sa tešil. Carlisle predal moju ruku jemu a postavili sme sa oproti sebe. Kňaz začal odriekať tie formulky, ktoré ma navždy pripútajú k upírovi. Hľadela som Edwardovi do očí a on sa bez jediného mrknutia díval do tých mojich. Popri ňom som bola nič, nepodstatná a obyčajná. Všetci predsa musia vidieť, že k sebe nepatríme, že toto je len zlý žart, nechutná a zvrátená hra. Toto určite nikto z nás nechcel. Od dnes budem jeho a do splnenia priania Volterry nám zostáva pol roka. Vedela som, čo ma najskôr túto noc čaká a tak, keď bolo treba povedať áno, zasekla som sa. Kňaz sa na mňa trocha prekvapene pozrel. Určite čakal, že pri takom krásnom a bohatom mužovi to áno vykríknem.

„Isabella Mária Swanová, berieš si Edwarda Masona Cullena za svojho manžela?“ opýtal sa znova. Edward mi zovrel silnejšie ruku a trocha nadvihol obočie.

„Bella...“ šepol takmer nepočuteľne. Ruka sa mi roztriasla a sucho som prehltla. Uhla som pohľadom a pozrela do prvého radu, kde celá Cullenovská rodina stuhla. Esme sa jemne usmiala a prikývla hlavou. To ma akoby prebralo z tranzu. Znova som pozrela do Edwardových očí.

„Áno,“ povedala som vystrašene. Mala som pocit, že si celá miestnosť vydýchla a Edward, samozrejme, tiež. Uvoľnil tú kŕčovitú pózu a jemne prikývol hlavou.

„Edward Masson Cullen, berieš si Isabellu Máriu Swanovú za svoju manželku?“ Kňaz vyzeral nervózne. Asi sa bál, že sa zasekne aj Edward. U neho by to bolo pochopiteľnejšie než u mňa.

„Áno,“ povedal sebaisto.

„Vyhlasujem vás za manželov. Môžete pobozkať svoju ženu vaším prvým manželským bozkom.“ Duchovný sa spokojne usmial. Toto bola pre neho asi tiež dosť ťažká svadba. Edward ku mne pristúpil a chytil ma pod bradu. Zodvihol si moju tvár bližšie a zohol sa ku mne.

„Dobré dievča,“ šepol a pritlačil sa mi na pery. Na tú vetu som si z jeho úst začala už celkom zvykať. Chutil sladko a ja som si pripadala omámene, ako handrová bábika. Edward ma obozretne podoprel a pritlačil sa k môjmu telu. Po chvíľke sa odtiahol a všetci začali tlieskať. Môj manžel ma vzal za ruku a vyviedol pred kostol. Keď sme prechádzali uličkou, povzbudivo ho potľapkávali po pleci. Dokonalé divadlo. Pred kostolom k nám začali pristupovať gratulanti. Najprv nám poblahoželal Carlisle s Esme. Obaja ma pevne objali. Jasper ma len rýchlo a bez dychu pobozkal na líce a potom odtancoval tanec radosti, že sa mu to podarilo. Alice ma zovrela v objatí.

„Vitaj do rodiny, sestrička.“ Pohladila ma po chrbte. Rose ma objala a hlasno vzlykala. Vyzerala dosť rozcítene. Dnes mala ten svoj citlivejší deň. Prišiel na rad Emmett a na to som sa psychicky pripravovala. Emm ale prekvapil. Objal ma a pobozkal na líce.

„Bella, neznášam Ara Volturyho, ale lepšiu ženu tomuto trkvasovi vybrať nemohol,“ zašomral. Edward sa na neho krivo pozrel.

„Nenakopem ťa len preto, že sme v slávnostnom,“ zavrčal Edward. Potom nám blahoželalo niekoľko pre mňa neznámych upírov. Jedinou známou tvárou bol Eleazar. Roztrasene som mu podala ruku, no on sa tváril, že to nevidí. Milo sa usmieval, ako aj všetci ostatní. Potom prišla na rad jeho rodina. Tanya sa nadmieru venovala Edwardovi. To sa nedalo nevidieť. Možno ju ľúbi, napadlo mi, a ja im stojím v ceste. Hľadela som na jej krásu a nedokázala z nej spustiť oči. Keď sa minuli gratulanti, Edward mi ponúkol rameno a pomohol mi do auta. Šli sme k domu na oslavu sami dvaja.

„Bella, noc strávime v našom dome,“ povedal mi akoby nič a mne sa zovrelo hrdlo. Vedela som, čo to znamená. Prikývla som. Potom sme už len mlčali. To trápne ticho som nevedela nijako prelomiť. Čokoľvek ma napadlo, že poviem, bola totálna hlúposť. Pred domom ma už čakal môj švagor. Emm mi pomohol vystúpiť a hneď ma zaviedol za dom, kde Alice s Rose vytvorili rozprávkovú záhradu. Prvý tanec mal patriť mne a Edwardovi a toho som sa dosť bála. Som ladná ako ozembuch. Keď sa ozvali tóny klavíra, Edward ma vzal do stredu parketu vymedzeného záplavou kvetín. Tancoval ladne. Pevne ma zovrel v náručí a viedol s takou istotou, že som sa popri jeho boku začala zrazu vznášať ako labuť. Doznel klavír a v sekunde som už putovala z náručia do náručia. Na tejto svadbe som bola jediná, ktorá jedla, no aj napriek tomu tu bolo množstvo rôznych jedál a zákuskov. Každý zo zúčastnených mal v ruke pohár so šampanským, aj keď okrem mňa a Emmetta, ktorý sa s Jasperom stavil, že vypije tri poháre, ho nikto nepil. Blížila sa pol noc. Alice pribehla ku mne a ťahala ma bokom.

„Čo sa deje?“ opýtala som sa nechápavo. Po štvrtom pohári šampanského som sa konečne na hostí prestala dívať ako na krvilačných upírov a po piatom som sem-tam s niekým prehodila aj jedno dve slová.

„Už pôjdete,“ šepla mi Alice a usmiala sa. Zalapala som po dychu. Vyšli sme do Edwardovej izby a Alice mi pomohla s prezliekaním. Nachystané som mala jemnučké saténové šaty. Až príliš tenké a na môj vkus poriadne odvážne. Mala som pocit, že mi cez ne vidno úplne všetko. Alice ma odprevadila k autu. Edward sa opieral o svoj Aston a keď ma zbadal, zvláštne sa usmial. Esme si ma tiež premerala.

„Si prekrásna,“ šepla a posadila ma do auta. Cítila som sa zvláštne. Väčšinou mladomanželia odchádzajú na svadobnú cestu, no my sme šli len do domu na útese. Edward šiel naozaj rýchlo.

„Páčila sa ti svadba?“ opýtal sa, akoby sa pýtal na počasie.

„Všetci boli veľmi milí,“ povedala som pokojne. Keď sme zastali pred domom, srdce mi už šprintovalo ako šialené. Edward mi pomohol vystúpiť a prešli sme k dverám. Nahol sa ku mne a ja som cúvla.

„Chcem byť len tradičný,“ šepol a v sekunde som bola v jeho náručí. Preniesol ma do spálne a položil na zem.

„Potrebuješ nejaký čas v kúpeľni?“ opýtal sa a ja som sa roztriasla. Hľadela som uprene na neho a on na mňa. Prikývla som. Vedela som, že to chce skúsiť. Bol napätý. Dych sa mi zrýchlil. Doslova som zutekala za dvere malej kúpeľne a pritlačila sa chrbtom ku stene. Zo zrkadla sa na mňa dívala žena s dlhými hnedými vlasmi. Skúmala som tú postavu. Bola krásna a odetá v luxuse. Na prstoch a krku sa jej leskli diamanty. Jediné, čo som spoznávala, boli tie vydesené oči. Možno, ak by som mu povedala, že sa na to ešte necítim, tak by to chápal. Zhlboka som sa nadýchla. Dokedy to chcem odkladať? Čo sa má stať, nech sa stane. Vyšla som z kúpeľne a môj pohľad sa stretol s tým jeho.

9. kapitola - 11. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Na príkaz Volterry - 10. kapitola: