Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Na príkaz Volterry - 18. kapitola

12.03.2012 (08:00) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 100× • zobrazeno 12476×

Bella:

V letiskovej hale bolo príjemne, no vonku neskutočne fúkalo. Ľudia nastupovali do lietadla a ja som v tesnom závese za Edwardom, s rukou bezpečne zaseknutou v jeho, cupitala za ním. Prešli sme okolo dokonalo upravenej letušky do prvej triedy. Edward ma bez slova usadil k oknu a on si sadol do uličky. Rýchlym pohybom ma zapol a pás ešte skontroloval.

„Je to už rok. Nikdy mi ešte rok neubehol tak rýchlo,“ šepol trocha trpko a zapol aj svoj pás. Mlčala som. Nevedela som, čo mám povedať.

Posledné dni u Cullenovcov boli šialené. Všetci sa tvárili, že sa nič nedeje, ale dialo sa. Esme okolo Edwarda chodila po špičkách a niekedy jej hlas preskočil do hlasného vzlyku. Edward sám povedal, že najskôr budeme musieť pár rokov v garde zostať, ale čo je to pre upíra, keď má pred sebou večnosť. To ja som sa musela zmieriť s tým, že zomriem, aby som žila večne ako nenásytné monštrum. Verím Edwardovi, že na moju premenu dozrie.

V duchu som sa modlila, aby ma mohol premeniť on. Carlisle mi vysvetlil všetko o novorodených a Jasper s Emmettom to celkom zľahčovali. Rosalie bola z mojej nevyhnutnej premeny asi najviac mimo. Keď sme odchádzali na letisko, všetci vzlykali. Esme aj Carlisle dlho objali Edwarda a Esme nariekala ako meluzína. Začínala som mať zvláštne tušenie, že mi hádam Edward nepovedal celú pravdu. Utvrdzovalo ma aj to, že posledný deň Esme s dievčatami kompletne pobalili celý dom a keď sme vilu opúšťali, nábytok bol vyprataný po obvode múrov a cennejšie kusy boli zakryté plachtami.

Let bol dobrý. Edward sa minimálne tisíckrát ubezpečoval, či sa mi dobre sedí, či nie som hladná, smädná a už som len čakala, kedy sa ma opýta, či nepotrebujem na záchod. Bol nesvoj a ja predsa nie som slepá. Čím bližšie sme boli Taliansku, tým sa jeho nervozita stupňovala a keď sme pristali, musela som ho celý čas držať za ruku. Ja som to nepotrebovala, ale on. Keď sa nám čo i len na sekundu dlane rozpojili, okamžite moju ruku zase vyhľadal. Po každom vrčal a reagoval podráždene. Prechádzali sme colnou kontrolou a on div nevyletel na colníka.

„Edward, pokoj. Čo je to s tebou,“ šepla som tak, aby ma počul len on. Spustil ramená a videla som na ňom, ako sa všemožne snaží ovládnuť.

V požičovni aut si, samozrejme, vybral to najväčšie a najrýchlejšie. Bral síce ohľad na to, že som s ním, no aj tak poriadne pritláčal plyn o podlahu. Celú cestu mlčal a napäto sledoval cestu. Nepáčilo sa mi to. Aj ja som mala strach, ale vedela som, že ma ochráni. Spoliehala som sa na neho.

V diaľke som videla opevnenia mesta a až vtedy to doľahlo aj na mňa. Stiahlo sa mi hrdlo a srdce začalo samovoľne zrýchľovať. To, čo som prežila za mesiac, ktorý som strávila v útrobách opevnenia, si naozaj nechcem zopakovať. Edward zaparkoval na obrovské parkovisko. Bol už podvečer a vzduch bol stále dosť teplý. Opatrne som vystúpila.

Edward obišiel auto a postavil sa oproti mne. Chytil ma za ruku a pomalým krokom sme prešli bránou na hlavné námestie. Presne pred rokom mi z hrude spadol balvan, keď sme opustili toto námestie a teraz sa tu vraciam a ten balvan tu na mňa počkal. Mala som pocit, že som si ho pomyselne znova zavesila okolo krku. Váhavo som kládla nohu pred nohu a spozoroval to aj Edward.

„Bella, musíš mi niečo sľúbiť,“ šepol tichým hlasom a postavil sa oproti mne. Jemne som prikývla, aj keď som ešte netušila, na čo prikyvujem. „Sľúb mi, že tam vnútri nebudeš vyvádzať. Nech sa bude diať čokoľvek, zostaneš ticho a budeš pokojná. Neprovokuj Ara. Buď úctivá a v ničom mu neprotireč.“ Uprene sa mi díval do očí a ja som akosi ničomu nerozumela. „Bella, sľúb mi to!“ Jeho hlas bol teraz naliehavý a prosebný.

„Dobre, ale...“

„Žiadne ale.“ Zase ma chytil za ruku a prešli sme tmavou uličkou medzi budovami. Edward otvoril masívne dvere a išli sme kamennou chodbou. Otvoril ďalšie dvere a ocitli sme sa na recepcii. Premerala som si pohľadom ženu, ktorá sedela za pultom a široko sa na nás usmiala.

„Pomôžem vám?“ opýtala sa lámanou angličtinou. Edward sa na ňu ani nepozrel a išli sme ďalej. Očividne bola na takéto správanie upírov zvyknutá. Mne samovoľne vystrelila ruka trocha do vzduchu a jemne som mávla na pozdrav. Ona akoby skamenela. Vyvalila na mňa oči a mala som pocit, že si až teraz všimla, že si ten dokonalý upír tlačí k telu obyčajného človeka. Zalapala po dychu a v miernom šoku si sadla späť na stoličku.

Čím bližšie sme boli k dverám miestnosti s trónmi, tým pevnejšie mi Edward zvieral ruku. Už ma držal tak pevne a kŕčovito, že som ho musela trocha potiahnuť za ruku, aby si uvedomil, že mi drví prsty. Krátko sa mi zadíval do očí a potom stlačil mosadznú kľučku starobylých dverí. Išla som krok za ním, no stále sme sa pevne držali jeden druhého.

Prebehla som pohľadom po miestnosti. Všetci ustrnuli v pohybe a pozerali na nás. Teda skôr na mňa, len Edward ma štítil svojim telom. Zostal stáť v strede a ja som sa na neho zozadu natisla. Doslova som sa prilepila k jeho kamennému telu, lebo len to mi dokázalo dať aspoň aký-taký pocit bezpečia. Popod rameno som sa dívala dopredu. Mala som v krku úplne sucho a cítila som, ako mi srdce udiera o stenu hrudného koša. Bilo tak intenzívne, že som ho cítila až v krku a pulzovala mi každá žila v tele.

Aro si nevzrušene pozeral nejaký list papiera a živo niečo vysvetľoval Jane. Ona sa na nás už uprene dívala. Aj Aro nás počul, teda hlavne mňa, no hral divadlo. Predstavenie, v ktorom som mala lístok do prvej rady. Pozrel na Jane a potom na nás, akoby o nás vážne nevedel. Široko sa usmial. List papiera, ktorý ho ešte pred sekundou tak neskutočne zaujímal, vyhodil do vzduchu tak prudko, že na zem dopadol v niekoľkých kusoch. Zložil si ruky na hrudi a natešene sa usmial.

„Edward, Bella, ako rád vás tu vidím. Vitajte!“ zvolal na celú sálu. Marcus zodvihol pohľad, no očividne sme ho nezaujímali tak, ako Ara. Aro zbehol dva schody a s doširoka rozovretým náručím pokračoval v predstavení.

„Bella, miláčik, moja sladká víla, to sa mi ani neukážeš?“ opýtal sa a ja som aj na Edwardov popud, ktorý ma doslova spoza svojho chrbta vytiahol, zostala stáť pred Arom. Bezpečne som sa stále opierala o Edwardovu hruď a on ma objal okolo pása rukou.

„Pane...“ šepla som a Arov úsmev sa ešte viac rozšíril. Vyštartoval k nám. Ja som nadskočila, no Edward automaticky vystrel ruku pred seba a druhou ma zase stočil za svoj chrbát. Pripadalo mi to, akoby sme tancovali nejaký zvláštny tanec. Aro sa hneď prstami zaklinil do jeho ruky a neprítomne sa pozrel pred seba. Ja som sa splašene obzerala. Upíri okolo nás urobili polkruh.

„To nie je dobré,“ šepol po chvíli Aro. „To je priam zlé. Priam tragické. Strašné!“ Svoj hlas doslova stupňoval, až posledné slovo nahnevane zreval. Edward ustúpil o krok a mňa odtlačil viac za seba.

„Hovoril som, že to nepôjde,“ šepol Edward.

„Nepôjde? Nepokúsil si sa. Mal si to skúšať! Dostal si rozkaz!“ Aro kričal, no nemala som pocit, že zúri. Mala som pocit, že hnev len hrá. „To je choré,“ vyštekol zrazu a začal sa zvláštne smiať. Edward sa na mňa kratučko otočil. Potom pozrel k dverám a zmučene vzdychol. Otočila som sa a pozrela, kde sa pred chvíľkou díval aj môj manžel.

V ťažkých dverách sa zjavila Alice. Prekvapene som zaklipkala očami a potešene som sa usmiala. Nečakala som ju tu a očividne ani Edward. Tanečným krokom prešla k nám a venovala Arovi úsmev. Ten bol očividne tiež trocha zaskočený a Edward nepôsobil veľmi nadšene, že je tu.

„Pane...“ hlesla Alice a podišla k Arovi. Ten sa neveriacky pozrel na Edwarda. V očiach mal otázku, ktorú môj manžel z jeho mysle bez problémov vyčítal.

„Viem, čo ma čaká. K nej buď zhovievavý,“ povedal Edward. Otočil sa ku mne a stisol mi ruku. Kútiky jeho pier sa zodvihli do ľahkého úsmevu a potom moju ruku pustil. Vtedy sa okolo mňa ovinula ruka Alice a ťahala ma trocha na stranu. V tejto chvíli som ešte ničomu nerozumela. Aro sa vrátil na schody k svojmu trónu a založil si ruky na hrudi. Tie dve voskové figuríny, jeho bratia, sa zodvihli a postavili sa po oboch stranách k nemu.

„Ako si niečo také mohol dopustiť, Edward? To sa nemalo stať. Ona je predsa len človek. To je neprípustné,“ povedal Aro strnulo.

„Nemal si ma nikdy poveriť niečím takým,“ šepol Edward rezignovane.

„Mal si s ňou splodiť dieťa a nie sa do nej...“ Povzdychol si. Alice sa celá napäla a mne to začalo dochádzať. Ten najväčší z upírov a dvojča tej sadistickej Jane sa postavili k Edwardovi po oboch stranách. Edward sa ešte pozrel na Alice a niečo šepol. Potom vykročil k trónom. Zastal pred Arom a keď ho z jednej strany schmatol za ruku ten veľký a z druhej Alec, došlo mi to. Bolestne som si uvedomila, čo sa deje. Pozrela som šokovane na Alice a ona odo mňa odvrátila zrak. Aro sa naklonil k Edwardovi.

„Také mrhanie, ale nesplnil si úlohy. Volturiovci druhé šance nedávajú,“ šepol. Moje telo vtedy zareagovalo samé. Skočila som pred Alice.

„Nie!“ vykríkla som z plna hrdla. Všetky pohľady v miestnosti sa stočili ku mne. Edward sa na mňa prekvapene pozrel a potom šľahol pohľadom medzi pár upírov, čo pri nás stáli najbližšie. Aro dal pokyn rukou a ten vysoký upír schmatol Edwarda pod krk. On urobil prudký výpad a na chvíľu sa oslobodil. Alice mu chcela pomôcť, no skončila prilepená k stene. Zasiahol Alec a ja som svojim zrakom ani nezaregistrovala, že už nie je pri Edwardovi. Jane ku mne pristúpila a položila mi ruku na plece. Zhodila som ju a vypískla, lebo Edward skočil pritisnutý k zemi a upír sa nad ním skláňal. Aro k ním pristúpil. Upír zodvihol Edwarda zo zeme a schmatol ho za hlavu. Aro sa uškrnul.

„Prosím, nie!“ zvreskla som a hodila sa na kolená. Zopla som ruky v prosebnom geste. Aro sa zasekol a pozrel mojim smerom. Zúfalstvo ma premklo do poslednej bunky tela. Nesmú ho zabiť. To by znamenalo aj moju smrť.

„Prosím,“ šepla som zúfalo a pre nával sĺz som skoro nevidela.

„Bella, zlatíčko. Edward nesplnil môj rozkaz. Ani sa o to nechcel znova pokúsiť a ani nechce. Vedel čo ho čaká.“ Aro rozhodil rukami a mykol ramenami, akoby nerobil nič zlé.

„Dajte nám viac času, pane. Splníme úlohu,“ povedala som skľúčene. Princ Volterry sa len roztrpčene zasmial.

„Jediný jeden dôvod, Bella. Povedz mi jediný dôvod, prečo ho nemám zabiť,“ šepol a hlas mu zachrapčal. Hľadel na mňa, ako na niečo úbohé, odpad. Edward sa zmietal v pevnom zovretí teraz už troch upírov.

„Jej daj pokoj,“ zasyčal môj muž.

„Ale, Edward. Bella sa mi tu snaží niečo povedať. Neprerušuj ju.“ Aro sa detsky zasmial a podišiel úplne ku mne. Chytil ma za bradu a bol len pár centimetrov od mojej tváre. Cítila som sladkastú vôňu jeho kože a dychu. Už som na tú zemitú arómu za ten rok zabudla.

„Prečo by som ho mal nechať. Rozmysli si dôvod, prečo sa tu pokúšaš zachrániť bezduché monštrum.“ Mala som pocit, že sa v tom vyžíva. Netuším, čo chcel počuť a ja som mala v tej chvíli myseľ zaplavenú len tým jediným.

„Lebo ho milujem,“ pípla som. Aro ma razom pustil a šokovane cúvol. Ja som padla k zemi. Myslím, že som nezaskočila len jeho, ale aj seba a všetkých v miestnosti. Zašumelo to. Ešte aj Edward sa prestal metať a šokovane sa na mňa zadíval.

„Zopakuj to nahlas, Bella. Myslím, že ťa Edward dobre nepočul?“ Aro ku mne znova podišiel, zodvihol ma zo zeme. Felix uvoľnil Edwarda zo zovretia. Aro ma štuchol smerom k manželovi. Mala som pocit, že sa v tom Aro vyžíva. Držal ma za ramená a dotlačil ma asi na tri kroky od Edwarda. Upíri ho stále pevne držali. Alice už stála na svojich nohách a povzbudivo na mňa kývla hlavou.

„Tak, Bella. Zopakuj, čo si povedala.“ Aro pustil moje plecia a ja som si po nich rýchlo pošúchala rukami. Nebral ohľad na silu svojho stisku. Zhlboka som sa nadýchla a potom vydýchla. Strčila som si prameň vlasou za ucho. Bola som nesvoja a pripadala som si hlúpo a trápne. Všetci sa dívajú, ako idem vyznať lásku upírovi. Ja nič, idem vyznať lásku polobohovi. Hrdlo mi vyschlo, ale musela som to povedať. Možno to pomôže.

„Milujem ťa, Edward. Chcem splniť úlohu. Chcem mať s tebou dieťa.“ Uprene som pozrela do zlatých očí môjho manžela. Aro zatlieskal a rozosmial sa. Doslova skackal ako šialený okolo. Pôsobil komicky. Smial sa na celé kolo. Ešte aj Marcus a Caius mali na tvárach jemné úsmevy. Aro urobil rukou zvláštne gesto a upíri Edwarda pustili zo zovretia.

„Ona miluje jeho a on o tom ani netušil, on miluje ju a ona o tom tiež nevie. Nie je to úžasné?“ opýtal sa Aro prizerajúcich sa upírov. Ja som nerozumela tomu, čo Aro hovorí. Predstavenie pokračuje?

Edward sa zachvel na celom tele. Zrazu som nedokázala rozlíšiť, či je to hnevom, sklamaním alebo radosťou. Nedokázala som v ňom čítať. Všetky emócie z tváre razom vymizli a zostal len kamenný výraz. Prudko sa presunul pred Ara.

„Neurobím to!“ povedal rozhodne. Aro sa naklonil a pozrel na mňa a hlavou naznačil, aby som sa vyjadrila. Mala som pocit, že sa jednoducho musím v tomto prípade postaviť na stranu Ara. Bolo to šialené.

„Urobí,“ povedala som rozhodne a bola som prekvapená, kde sa to vo mne vzalo. Aro sa na Edwarda široko zaškľabil.

„Ona tvrdí, že urobíš,“ šepol a víťazne sa pozrel na Edwarda. Doslova medzi nami robil spojku a očividne ho to neskutočne bavilo.  

„Nie!“ Jeho hlas znel rozhodne.

„Videl som každučkú myšlienku, ktorá ti pri pohľade na ňu napadá. Ak Bella povie, že to urobíš, verím jej. Je to moja malá, šikovná víla.“ Aro si teatrálne pritlačil prsty na pery a poslal mi vzdušný bozk.

Oblial ma studený pot a znechutením som musela privrieť oči. Alice stála razom pri mne a pohladila ma podporne po chrbte. Edward stále kýval hlavou v nesúhlasnom geste. Mala som chuť ho niečím udrieť. Mal pekne kývať hlavou na súhlas.

„S tebou nemá význam sa baviť, Edward. Dohodnem sa s tvojou manželkou.“ Ten posmešný tón si mohol odpustiť, ale podľa všetkého to patrilo k predstaveniu. Postavil sa predo mňa a ja som sa na neho nedokázala pozrieť priamo. Strach, rešpekt a aj mnoho horších pocitov ma zaplavilo v jeho tesnej blízkosti.

„Choďte! Dávam vám pol roka. Nie viac. Ty mi za to ručíš, Bella. Sme dohodnutí?“ opýtal sa a natiahol ku mne bledú, kostnatú ruku. Mala som čo robiť, aby som sa ho zvládla dotknúť. Natiahla som ruku a dotkla sa jeho prstov. Pevne zovrel moju dlaň.

„Milujte sa a množte sa,“ zachichúňal sa nemiestne. Edward sa zjavil medzi nami a pevne ma pritlačil na svoju hruď. Bola som tomu aj rada, lebo ak by som sa na Ara musela dívať ešte dlhšie, tak najskôr skolabujem.

17. kapitola - 19. kapitola

Pri ďalšej kapitolke mám pre Vás pripravený aj nový trailer, ktorý možno naznačí, kadiaľ sa bude poviedka uberať. Chcem vám poďakovať, že ma neustále zahŕňate množstvom komentárov a že som vás ešte neprestala baviť. Nesmierne si to vážim. Lolalita

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Na príkaz Volterry - 18. kapitola: