Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Na príkaz Volterry - 21. kapitola

28.03.2012 (18:45) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 97× • zobrazeno 13801×

Edward:

Nie je nič horšie, než upíria otvorená myseľ. Mal by som sa tešiť, že žena, ktorú milujem, moje city opätuje, no ja som cítil niečo, s čím som nepočítal. Dostal som strach, že sa niečo zmení. Dostal som strach, že jej nebudem schopný dať to, čo by si zaslúžila. Ona si zaslúži milujúceho muža, ktorý jej bude schopný dať lásku a vzťah bez toho, aby pri tom musela mať strach z jeho ostrých zubov a drviacich dotykov. Čo ju čaká so mnou? To kým som a môj druh ju pripravil o bezstarostný život detí. Áno, ona je vlastne dieťa. Pripravili sme ju o rodinu o normálnosť. Povzdychol som si.

„Vzdycháš ako stará žena.“ Emm sa zasmial. Myslel si, že som blázon. Bella mi vyznala lásku a ja som v jeho očiach idiot, ktorý nevie, čo chce.

Dom bol obrovský. Na Carlisleov príkaz nám ho pripravili k obývaniu, ale žiaľ, potreboval rekonštrukciu. Vykúriť túto starú stavbu dalo poriadne zabrať. S povzdychom som vybehol do izby, kde spala moje Bella. Bola to jediná izba, kde bol krb, v ktorom momentálne plápolal oheň. Naozaj nemusím horiace drevo, ale nechcel som, aby jej bolo chladno.

Opatrne som otvoril dvierka a prihodil do krbu ešte polienko. Urobil som to s maximálnym rešpektom. Na posteli sa Bella pomrvila a opatrne sa posadila. Jej tvár ožarovalo mäkké svetlo horiaceho dreva. Bola nádherná. Vlasy sa jej rozkošne vlnili na všetky strany a pár prameňov jej padalo rovno do tváre. Na sebe mala jedno z mojich bielych tričiek.

Ako v mrákotách som urobil krok k nej a vysadol na posteľ. Z čela som jej odhrnul pár neposedných pramienkov.

„Ahoj,“ šepla.

„Ahoj, princezná. Mala by si ešte snívať. Nie je ti chladno?“ opýtal som sa mäkko. Ozval som sa svojim najzamatovejším a najpodmanivejším hlasom. Mal som chuť si nafackovať. Bella sa nádherne usmiala. Chytila ma za ruku a ako si ľahla späť do perín, ťahala ma za sebou.

„Vieš, vlastne je mi dosť teplo. Potrebujem troška schladiť,“ pošepla a ja som v tú chvíľu prestal vnímať svet okolo. Pohol som sa za ňou a keď sa mi uložila v náručí, mal som chuť kričať šťastím. Pritlačil som pery do tých voňavých vlasov a ona zodvihla pohľad.

Usmiala sa a než som sa spamätal, ovinula si ruky okolo môjho hrdla a vysunula sa na mne. Prehodila svoje nahé stehno cez moje brucho. Upíra zabijete tak, že mu utrhnete hlavu a jeho telo spálite. Teraz som uvažoval, že existuje ešte jeden spôsob. Bella ma pohladila po čeľusti a usmiala sa.

„Si tak napätý,“ pošepla.

„Iste, že je. Divím sa, že ho ešte neroztrhlo,“ poznamenal Jasper a ja som zavrčal. Bella sa na mňa šokovane pozrela a potom sa zachichúňala.

„Provokujú ťa?“ opýtala sa pobavene.

„Trochu,“ šepol som.

„Hmmm. Preto by bolo fajn mať trocha súkromia,“ povedala s jemným úsmevom. Privrela oči a nastavila mi svoje pery. Bola nádherná.

Prešiel som jej prstom po spodnej pere a ona ústa pootvorila a jazykom jemne prebehla po mojom prste. Otvorila oči a vzala ho do úst. Nič erotickejšie som v živote nevidel. Medzi jej perami bolo tak teplo. Ak je tak teplo v celom jej tele, čo určite je, tak to ma teda podrž. Viem si živo predstaviť, aká je teplá a vlhká vo svojom vnútri. Rozochvel som sa. Mojim telom prešla vlna neovládateľnej túžby. Vyskočil som na nohy tak prudko, že Bella takmer spadla z postele. Len tak-tak sa chytila jej okraja a prekvapene na mňa vyvalila oči.

„Edward...“ šepla dosť sklamane a sadla si na päty. Ja som stál úplne bez pohybu a snažil sa myslieť na niečo, čo zachráni život mojim nohaviciam. Ona chce viac súkromia? To bude ešte ťažšie, než to je teraz. Bella sa na mňa celý ten čas, čo som tu viedol vnútorný boj, uprene dívala. Nahla hlavu na bok a jemne sa usmiala. Natiahla ruku ku mne.

„Poď späť,“ šepla. Ja som vydesene pokrútil hlavou sprava doľava. Bella sa zasmiala. „Budem už dobrá,“ dodala a zliezla z postele. Postavila sa oproti mne a to tričko jej siahalo do polovice oblých stehien. Bol som zrazu šťastný, že som tak vysoký.

„Bella, vlez do postele. Je tu zima,“ povedal som nervózne.

„Jedine s tebou,“ pošepla.

„Ona ho fakt musí presviedčať, aby s ňou vliezol do postele? Musíme si s ním pohovoriť,“ poznamenal Emmett nezaujato počas sledovania zápasu. Pretočil som oči.

Uložil som Isabellu do postele a počkal, kým zaspí. Keď som zbehol do obývačky, moja matka bola v plnom nasadení upratovania. Alice s Rose jej pomáhali. Carlisle držal vo vzduchu skriňu z masívu, aby pod ňu moja matka mohla strčiť tkaný koberec.

„Pozriem sa zajtra po okolí po nejakom dome,“ povedal som potichu. Esme sa na mňa s úsmevom pozrela.

„To je dobrý nápad. Bella chce svoje súkromie. Len nech to nie je ďaleko.“ Mama na mňa sprisahanecky mrkla.

„Nemal by s ňou byť úplne sám. Nech radšej zostanú tu. Je to nebezpečné. Budeme môcť zasiahnuť, keby zas uletel,“ povedala trpko Rose.

„Vážne? Mám so svojou ženou spať a ty budeš stáť so zvyškom rodiny pri dverách!“ vyprskol som.

„My tak fungujeme roky a prežili sme to,“ zaškrípala zubami.

„Bella je človek. Je to iné. Jej dych, pulz a vzdychy sú iné a... Dofrasa, prečo vám to tu vysvetľujem!“ Zhlboka som sa nadýchol. „Jednoducho sa po niečom pozriem. Môžeme si aspoň vyskúšať žiť v ozajstnom manželstve, kedy jej budem môcť urobiť raňajky bez toho, aby sa ma moja mama stále pokúšala tromfnúť. Nič proti tebe, Esme. Bude môcť spať aj celý deň a nevstávať len preto, aby ste si zas niečo nenamýšľali a...“

„Budeš môcť chodiť nahý,“ povedal Emm zo schodov a zasmial sa.

„Presne o to mi šlo, Emmett. Chcel som chodiť po dome nahý.“ Zaškrípal som zubami.

„To môžeš aj teraz. Nám to vadiť nebude a ani nahá Bella mi nebude vadiť,“ povedal s úsmevom. Zavrčal som a vrhol sa po ňom. Carlisle sa medzi nás obratne postavil a doslova nás od seba odtiahol za goliere košieľ a na tej mole povolili švíky.

„Pri jazere, na našom pozemku, je zrub. Opýtam sa v agentúre, kde som to kúpil, čo je to za budovu. Myslím, že nám patrí.“ Pozrel na Emmetta. „Ty ho neprovokuj. Jasné?!“

Zrub pri jazere? To sa mi celkom páčilo, a tak som si tam rovno zabehol. Bola to chata s troma izbami a kuchyňou. Bolo to malé, ale keď som si v tej zadnej izbe s výhľadom na vodu predstavil veľkú bielu posteľ a Isabellu ležiacu na nej, prehĺbil sa mi dych.

Po ceste späť som narazil na stopu jeleňov, a tak som si trocha zabehol. Pri mojej manželke som to naozaj potreboval. Už svitalo, keď som sa vracal. Keď som dobehol k domu, bolo už osem a dosť ma prekvapilo, že počujem Bellu, ako živo diskutuje s mojimi bratmi. Nikdy si nezvyknem na ten pohľad, keď sedí tá krehká bytosť na pohovke a zľava sedí hora kamenných svalov, Emmett, a sprava ďalšia hora svalov, ešte aj s určitou slabosťou v ovládaní, Jasper. Bella si ma ešte nevšimla. Tí dvaja, samozrejme, áno.

„Aj tak nechápem, ako si sa do neho mohla zamilovať?“ preniesol Emm akoby nič a nahol sa pre čaj, ktorý Belle strčil do ruky.

„Vy dvaja ste zadaní, možno preto,“ šepla a upila si z pohára.

„Pozri, aký je nezodpovedný. Nechal ťa tu a on sa niekde túla. To od neho nie je pekné.“ Jasper sa zachechtal. Ja som sa oprel do dverí. Mňa nenaserú, povedal som si a s úsmevom sledoval, ako sa ma moji bratia snažia synchrónne naštvať. Mali však smolu. Skôr ma fascinovalo, ako sa bez toho, aby im Bella niečo povedala, hýbu.

Emm jej podal čaj, Jasper jej podal bagetu a medzitým jej Emm ten čaj v rukách chladil. Moja žena sa nemusela ani pohnúť a ani vystrčiť nohu spod tej hrubej deky, ktorú okolo nej Jasper práve poriadne utiahol. Podľa ich myslí si neuvedomovali, ako sa o ňu starajú a boja. Zvláštne, že práve zo mňa si robia srandu, že ju ochraňujem. Ja si aspoň svoju posadnutosť ňou uvedomujem, no tí trkvasi si ešte plne neuvedomili, že ju zbožňujú. Ona je súčasťou našej rodiny.

„Akí ste obaja múdri. Trávi so mnou každú chvíľu. Aj vás zo mňa bolia hrdlá a čo má povedať on. Potrebuje sa prevetrať,“ šepla Bella a ja som sa musel pousmiať aká je empatická.

„Aj my sme s tebou stále,“ zaprotestoval Emm.

„Mám ti strčiť jazyk do úst, aby si pochopil, o čom hovorím?“ strelila po ňom Bella. Emmettova hlava začala šrotovať, potom sa zaškeril.

„Jasne, daj...“ šepol a nahol sa k nej. Bolo mi jasné, že ide o provokáciu, no aj tak sa moje telo samo pohlo od dverí a Emmetta som doslova odhodil cez miestnosť. Bella nadskočila. Pozrel som sa na ňu a založil ruky v bok.

„Ty chceš bozkávať môjho brata?“ Snažil som sa znieť nahnevane, ale asi som to trocha prehnal, lebo Bella troška zbledla a prestala dýchať.

„Nie. Ja...“ zahapkala. Rýchlo som sa usmial a aj na nej bolo vidieť, že sa trocha uvoľnila.

„Smieš bozkávať jediného upíra,“ šepol som s sadol si na Emmettove miesto. Stiahol som k sebe na kolená svoju manželku a vedomý si toho, že sa moji bratia dívajú, som sa silno prisal na jej pery. Napla sa ako struna a vo chvíli som mal jej prsty vo vlasoch a ten teplý zázračný jazyk v ústach. Obaja sa chvíľu dívali, no keď mi začala celé telo túžbou brnieť, Jasper sa vytratil a ťahal za sebou aj Emmetta.

Bella ma šokovala. Nadvihla sa a prehodila jednu nohu cez môj pás. Jej polonahé stehná som rýchlo zakryl dekou, lebo vážne nechcem, aby z nej niekto videl čo i len kúsok. Celá patrí len mne. Nič sa nedokáže vyrovnať chuti jej pier.

Naliehavo sa na mňa tisla a na hrudi som cez tenkú látku jej trička a mojej košele cítil jej prsia. Točila sa mi hlava. Živo sa mi v mysli vynárali spomienky, keď som mal jednu z tých sladkých bradaviek medzi perami. Tlmene som zavrčal do jej úst. Neovládol som ten prejav a vlastne som si ho ani veľmi neuvedomoval.

„Edward!“ napomenula ma rázne Esme. Odtiahol som sa od Belly a prekvapene pozrel na svoju matku, ktorá šľahala blesky. Odkráčala do kuchyne a ja som zo seba Bellu s ospravedlňujúcim úsmevom stiahol a išiel za matkou. Nahnevane sa opierala o kuchynský ostrovček.

„Zavrčal si na ňu, Edward. Čo to má znamenať!“ vyprskla.

„Nie, to je inak. Ja som nevrčal, lebo som sa prestal ovládať.“ Ak by som bol človek, tak sa červenám. „Carlisle nikdy nevrčí, keď je...“ opýtal som sa pridusene a veľavravne zodvihol obočie. Moja matka cúvla, keď jej došlo, že som bol jednoducho vzrušený, teda skôr šialene nadržaný.

„Ou...“ šepla. Teraz sa necítila trápne len ona, ale aj ja a Carlisle, ktorý horúčkovite v pracovni uvažoval, či vážne vzrušením vrčí.

„Tak a dosť. Potrebujeme s Isabellou súkromie. Ten zrub pri jazere som si pozrel a ak je naozaj náš, tak sa tam do konca týždňa sťahujeme,“ povedal som rozhodne. To už Bella stála na dverách. Otočil som sa. Na perách mala široký a spokojný úsmev.

„Zrub pri jazere? Chcem ho vidieť.“ Radostne nadskočila. Pousmial som sa a skĺzol pohľadom nadol.

„Bella, nemáš ponožky ani papuče. No tak...“ povedal som zúfalo. Pozrela sa na bosé nohy a previnilo mykla ramenami.

20. kapitola - 22. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Na príkaz Volterry - 21. kapitola: