Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Na príkaz Volterry - 28. kapitola

16.05.2012 (19:30) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 74× • zobrazeno 11568×

Bella:

Sedela som v miernom predklone a Edward mi už dobrú hodinu masíroval kríže. Bolo to neskutočne upokojujúce.

„Bella, poď. Všetko je už pripravené,“ povedal Carlisle a usmial sa. S Edwardovou pomocou som sa postavila. Mala som pocit, že ma to brucho strhne k zemi.

Carlisle sa naozaj snažil. Obohacoval infúzie vitamínmi, minerálmi a tukmi. Popri tom do mňa tlačili farebné grcky, ktoré pripomínali stravu pre kozmonautov. Všetko bolo vysoko proteinové a kalorické, no aj tak som vyzerala ako pavúk. Myslím ten s bruškom a dlhými končatinami. Brucho som mala ako mramorové, pretkávané žilkami a modrinami. Už ma na neho Edward s takou láskou nebozkával. Vždy len skontroloval nové modriny a videla som na ňom, ako ho to bolí aj za mňa. Prešla som k schodisku a usmiala sa na svojho manžela. Vzal ma na ruky tak opatrne, ako tú najväčšiu vzácnosť a pomaly ma vyniesol do podkrovnej izby. Mohla by som povedať ambulancie, alebo operačka. Uložil ma na ležadlo a Carlisle ma začal pripájať na všetky tie pískajúce vecičky.

„Jé, toto je nové...“ Ukázala som na dosť veľkú skrinku s monitorom. Carlisle sa zasmial.

„Je to ultrazvuk. Zíde sa.“ Začal pripravovať ďalšiu infúziu.

„Hovoril si, že na ultrazvuku dieťa aj tak nevidno,“ šepla som zamyslene.

„Dieťa nie, ale srdce áno,“ povedal nevzrušene, no ja som spozornela.

„Srdce? Prečo ťa zaujíma srdce? Myslela som, že ťa bude skôr zaujímať moje brucho.“ Edward sa zrazu tváril ako stelesnenie nevinnosti a to mi bolo jasné, že zase o niečom neviem. Čitateľnejšieho chlapa som ešte nevidela.

„Bella, poriadne si schudla. Si vlastne kosť a koža. Je to tu len pre každý prípad. Chcem mať istotu, že je tvoje srdce v poriadku. Dobre, zlatko?“ Carlisle ma pohladil po vlasoch. Vzal do ruky ihlu a ja som otočila hlavu na stranu, ako to robím vždy. Edward sa ku mne nahol a pobozkal ma. Sykla som mu do pier.

Ležala som na tom nepohodlnom ležadle a počítala kvapky infúzie. Dnes to boli tuky, čiže mi do žíl stekala biela, hustá tekutina. Bolo to pre mňa ale lepšie, než jesť normálne, lebo som zvracala takmer po všetkom. Edward sa odo mňa ani nepohol. Už dokonca bez najmenších výkyvov zvládal moju krv. Zvykol si, pri tom množstve ihiel. Carlisle nás prišiel skontrolovať.

„Bella, na dnes sme skončili. Zajtra ti dám transfúziu. Tvoj krvný obraz je zo dňa na deň horší,“ povedal zamyslene, keď listoval posledné výsledky.

„Infúzie teda nezaberajú,“ povedal Edward polohlasom. Bol sklamaný.

„Tak zajtra bude krv. Dám si do nosa,“ zažartovala som. Edward zavrčal a ja som sa na neho nahnevane pozrela.

„Bella, nerob si z toho žarty. Chradneš a ty sa na tom smeješ,“ povedal vyčítavo.

„Edward, preto, že to nie je úplne dokonalé, nemôžem už ani zažartovať? Transfúzia mi určite pomôže,“ povedala som rázne a snažila sa postaviť z ležadla. Carlisle ma chytil opatrne za ruky a Edward mi zatlačil na chrbát. Mala som príšerne veľké brucho. Jemne som si ho hladkala. Všetci sa neskutočne snažili, aby som bola v pohode a ja som sa tiež snažila vyzerať, že som. Mala som strach. Bála som sa, že sa niečo stane dieťatku a bála som sa tiež toho, že ho nebudem schopná donosiť. Ďalšou mojou obavou bolo, že ak by sa niečo nepredvídané udialo, Edward by uprednostnil môj život pred dieťatkom. Nehovorím už o Volterre, ale v tomto som dôverovala Edwardovi. Tvrdil, že sa o to postará. Netušila som ako a čo chce urobiť, ale sľúbil mi, že ani rodina a ani on nebude v nebezpečenstve, a tak som mu nechala voľnú ruku. Išli sme do izby a ja som si to namierila rovno ku kúpeľni.

„Je ti zle?“ opýtal sa môj manžel starostlivo.

„Nie. Chcela som si len na chvíľu sadnúť do vane,“ povedala som trocha unavene.

„Všetko pripravím,“ povedal Edward a začal pobiehať po kúpeľni. Naozaj úžasný, rozmazaný pohľad. Začala som zo seba sťahovať veci. Edward mi okamžite začal pomáhať a keď mi stiahol nohavičky, ustúpil o krok a premeral si ma.

„Už nie som sexy  a krásna, ako si mi to tvrdil minulý týždeň, však?“ opýtala som sa trocha cez zuby. Pokrivene sa usmial.

„Nie. Vyzeráš ako strašidlo,“ povedal uvoľnene.

„Prosím!“ vypískla som a on sa rozosmial.

„Si nahá a ja som muž, ktorý miluje svoju ženu. Si dokonalá,“ povedal s úsmevom a vzal ma do náručia, aby ma uložil do vane.“ Edward najskôr nedával veľký pozor na fyzike. Teleso ponorené do kvapaliny, a tak ďalej. Neodhadol množstvo vody, alebo len neodhadol môj obrovský objem. Cez boky vane sa vyvalila voda a môj manžel stál razom po členky vo vode.

„Tsunami,“ zasmial sa Edward a dostal odo mňa výchovnú facku.

„Vysuš to, lebo bude o poschodie nižšie pršať,“ povedala som ublížene. Urobil pár rýchlych pohybov a voda bola preč. Sadol si k vani a jemnými pohybmi ma umýval. Zaklonila som hlavu cez okraj vane a užívala si wellness. Do pôrodu podľa Carlislea ostávalo štrnásť dní, no ja som bola neskutočne slabá. Už som sa do zrkadla radšej nedívala. Dieťatko reagovalo na svojho otecka a aj na môj hlas. Jeho pohyby však neskutočne boleli. Nemohlo sa ale vôbec nehýbať. To by nešlo. V noci mi ale dalo vyspať a to som bola šťastná.

Na druhý deň prišla na rad tá sľubovaná transfúzia. Len ja dokážem vypratať tak pohotovo dom od upírov. Posielala som preč aj Edwarda, no nechcel ísť. Carlisle všetko pripravil. Zavesil ten plastový vak na stojan a odpustil pár kvapiek krvi do misky. Neviem, čím to bolo, ale stiahlo mi hrdlo. Cítila som tú vôňu tak intenzívne, až som sa na chvíľu zľakla, že to, čo mi dáva, nie je krv. Tá predsa tak nevonia.

„Čo to je?“ opýtala som sa trocha neisto.

„Krv predsa. Čo iné?“ zasmial sa môj svokor.

„Nevonia to ako krv,“ šepla som zamyslene.

„Ver, že vonia,“ povedal Edward pridusene a jeho čierne oči sa dívali uprene do mojich.

„Nie, vonia to inak,“ šepla som trucovito a vzala misku zo stolíka. Priložila som si ju k nosu a privoňala. „Vonia to sladko,“ povedala som vážne a namočila konček ukazováka do červenej tekutiny. Edward vyvalil oči, keď som si prst priblížila k ústam. Najzvláštnejšie bolo, že mne to vôbec neprišlo divné alebo nechutné. Naopak. Bola to tak príjemná vôňa, že som mala pocit, že sa môj žalúdok celý trasie, aby to mal v sebe. Priložila som prst na peru a olízala. Vtedy sa dieťatko prudko pohlo a ja som vykríkla. Edward mi okamžite vyhrnul tričko.

„Nie, nebolelo to, len sebou trhlo,“ šepla som udýchane. Carlisle sa na mňa díval so zvláštnym úsmevom.

„Nie! To je choré,“ povedal mu môj manžel rázne.

„Čo je choré? Povedz mi to!“ naliehala som.

„Myslím si, že ak ti krv chutí takto cez ústa, tak by sme ti ju mali dať. Tvoje telo vie najlepšie, čo potrebuje a očividne aj dieťatko reaguje na pocity tvojho tela,“ povedal Carlisle skôr, ako na neho môj manžel zavrčal.

„Edward, vyskúšam čokoľvek a vážne mi to chutí,“ povedala som pokojne. Carlisle na nič nečakal. Zvesil transfúziu a razom rozstrihol vrecko. Vylial obsah do pohára a podal mi ho. Najprv som sa na neho prekvapene dívala. Nie kvôli tomu poháru, ale prvýkrát som ho videla s tak čiernymi očami.

„Tak na zdravie,“ šepla som a napila sa. Bola to zvláštna chuť, ale celé moje telo sa pekne uvoľnilo a ja som začala hltavo piť.

„Pomalšie, zlatko, bude ti zle,“ napomenul ma Edward starostlivo pri mojom uchu a ja som si hlasno odgrgla. Carlisle sa rozosmial a Edward vydýchol. Monitor, ktorý tu neustále vyťukával rytmus môjho srdca sa ustálil. Začal ťukať tak pravidelne, ako ešte nikdy pred tým. Pousmiala som sa a natiahla ruku s pohárom k Carlisleovi. Ten ho položil na stolík a už mal hlavu prilepenú na mojom bruchu.

„Aj jeho srdce bije pravidelnejšie a...“ zarazil sa a pozrel vyplašene na Edwarda.

„To je hlúposť,“ povedal môj muž trpko a odtlačil svojho otca. Pritisol hlavu na moje brucho a ja som sa na nich nechápavo dívala. Carlisle obehol ležadlo, odstrčil ťažkú skrinku a kľakol si k môjmu bruchu z druhej strany. Keby som sa nezľakla toho, čo sa deje, tak sa na tom smejem. Jedna upíria hlava, obrovský pupok a druhá upíria hlava.

„Je to tak!“ povedal Carlisle.

„Ticho!“ okríkol ho Edward a pritlačil sa tesnejšie.

„Čo, čo sa deje?“ opýtala som sa vydesene, lebo som netušila, čo sa deje.

„Sú dve.“ Carlisle sa postavil, priam vyskočil na nohy a začal perom čmárať do zošita. „Musím to nanovo prepočítať. Tým sa všetko mení,“ šomral si.

„Čo sú dve?“ skríkla som na svojho muža.

„Srdiečka. Bijú tam dve,“ šepol stále natlačený na mojom pupku. Uchom sa po ňom posúval.

„Moje dieťa má dve srdcia?“ opýtala som sa zničene. Carlisle sa na mňa pozrel ako na totálneho idiota.

„Nie. Deti sú dve,“ šepol môj muž a ja som zalapala po vzduchu.

„Dve!“ Celá som sa roztriasla. „Ako môžu byť dve. Kde by sa tam vošli dve.“ Začala som si rukami prechádzať po bruchu a odtlačila som Edwarda, ktorý zostal sedieť na zemi.

„Bella, krv ti pomohla. Budeš ju piť. Musíme posilniť tvoje srdce. Jedno dieťa, to už je samo o sebe dosť, a nieto dve.“ Carlisle ďalej počítal, netuším čo.

„Akoto, že ste na to neprišli skôr. Veď srdce bolo počuť už takmer od začiatku,“ vyštekla som nahnevane. Nepočítala som s tým. Zaskočilo ma to.

„Bili synchrónne. Nedalo sa to rozoznať. Teraz, keď si sa napila, sa niečo zmenilo. Bijú takmer v rovnakom rytme, ale predsa sú dve. Bijú aj omnoho silnejšie.“ Carlisle sa usmial a môj manžel sa rozpačito díval na mňa a potom na svojho otca.

„Ty si mi urobil dve. Chcela som jedno,“ šepla som popod nos a Edward sa neisto zaškľabil.

„Bella, ja vážne netuším, ako som to mal ovplyvniť,“ šepol a ja som zvesila nohy z ležadla a posadila sa.

„Vo všetkom čo robíš, musíš byť najlepší. To je preto.“ Nakrčila som nos, lebo som si z neho už strieľala. Najprv ma to zaskočilo, ale teraz som vlastne rada. Budeme mať dve deti. Dve a nie jedno. Usmiala som sa a Edward ma vzal do náručia.

Dlho sme sa o tom ešte zhovárali. V dome nebol okrem nás a Carlislea nikto a tak to bolo zatiaľ naše tajomstvo.

„Večer im to poviem,“ pípla som.

„Emm si bude uťahovať,“ šepol mi Edward do vlasov.

„No a? Mne to nevadí. Aspoň je tu trocha zábava. Jedno či dve, nejako to vychováme. Ja budem behať za jedným a ty za druhým,“ šepla som.

„Vieš si predstaviť, čo bude robiť Alice? Nakúpila oblečenie len pre jedno dieťa a oni budú dve,“ zasmial sa Edward. Vnorila som sa mu do objatia a nechala sa bozkávať na temeno hlavy.

Rodina sa večer vrátila. Carlisle ich poinformoval, že som pila krv.

„Švagrinká, máš prvý zásek za svojho prvého človeka,“ zasmial sa Emmett.

„Ja som nikoho nezabila. Tú krv odovzdal dobrovoľne a dostal za to deň voľna a gastrolístok. Teda, dúfam, že ju odovzdal dobrovoľne.“ Pozrela som sa na Carlislea.

„Jasné, že dobrovoľne,“ zachechtal sa. Mrkla som na neho a potom na Edwarda.

„Rodinka, rada by som vám niečo oznámila,“ povedala som s úsmevom. Edward mi pomohol na nohy. Postavila som sa doprostred izby. Moja upíria família si posadala na pohovku a do kresiel.

„Mám pre vás novinku,“ šepla som. Rose sa nervózne zahniezdila. „Chcete to počuť?“ opýtala som sa.

„Budeš ešte dlho napínať?“ opýtal sa ma nevrlo Jasper, lebo cítil napätie všetkých.

„Počkaj, Bella!“ povedal rázne Edward a pozrel na Emmetta, ktorý vyskočil na nohy.

„Deje sa niečo?“ opýtala som sa prekvapene.

„Ide k nám návšteva,“ povedal môj manžel. Alice sa tiež napriamila a uprene sa pozrela do prázdna.

„Minúta,“ šepla.

„Kto to je!“ opýtala som sa prestrašene. Edward ma rýchlo objal a zodvihol moju bradu k sebe.

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Na príkaz Volterry - 28. kapitola: