Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Na príkaz Volterry - 37. kapitola

25.07.2012 (20:00) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 39× • zobrazeno 7696×

Bella:

„Dievčatá sú naozaj talentované. Aro ich nepustí. Čo je oproti ním Alec s Jane?“  Eleazar obdivne pokýval hlavou. Edward uznanlivo a hlavne hrdo prikývol a ja som stále nevedela, o čom konkrétne hovoria. Dokážu prenášať myšlienky a blokovať svoje. Čo ešte dokážu?

„Obe majú tvoj dar, Bella, a dokážu ho dokonale ovládať,“ povedal Eleazar vážne. „Vedia prenášať svoje myšlienky iným. Potrebujú k tomu však dotyk.“ To všetko sme už vedeli a tak som prižmúrila oči. „K tomu všetkému dokážu medzi sebou komunikovať na obrovskú vzdialenosť. Cítia sa navzájom. Ak niečo prežíva jedna, vie to druhá. Ich myseľ je ako jedna a predsa sú obe individuality s rôznym temperamentom. Vďaka tomu vlastne môžu byť na dvoch miestach naraz. Sú múdre a ich schopnosť preciťovať jedna druhú by mala vekom vzrastať a rozšíriť sa. Tie dve ovládnu psychické dary ostatných upírov. Je to fascinujúce, až desivé.“ Zarazene som sa pozrela na dve malé princezné, ktoré momentálne trápili strýka Jaspera tým, že sa mu pokúšali upevniť do vlasov farebné sponky. Obe sa hlasno smiali a úplne ignorovali fakt, že sa bavíme o nich dvoch.

Náš malý dom v horách sa stal jedným z najnebezpečnejších miest na zemi. Taká koncentrácia upírov na jednom mieste je priam prírodná anomália. Behom pár dní sem zavítali naše spriaznené klany a my sme im dookola objasňovali našu situáciu. Stačil však jediný kontakt s našimi anjelmi a zobali im z ruky. Naše maličké boli neodolateľné. Pripisovala som to ako každý rodič tomu, že sú proste najlepšie a najdokonalejšie, no Eleazar tvrdil, že je to jedna z ich mnohých daností.

Začal sa tréning. Jasper to vzal do svojich rúk, a tak sme sa zmenili na profesionálnu armádu. Ja som trénovala s Kate. Pokúšala som sa ovládnuť svoj štít. Edward nám bol ochotný pomáhať. Pri asi tisícej rane bolestivého výboja, ktorý dokázala Kate vyprodukovať, sa oprel rukami o kolená a pokrútil hlavou.

„Potrebujem na chvíľu oddych.“ Zhlboka sa nadýchol a vyzeral naozaj zmorene.

„Prepáč. Nejde mi to. Nedokážem ťa zaštítiť,“ šepla som. Edward sa napriamil a objal ma. Pevne ma zovrel a pobozkal ma na pery.

„Neboj sa. Zvládneš to. Daj mi chvíľu a budeme pokračovať. Len som už trocha vytrasený,“ šepol. Vtedy sa znova celý napäl a ja som ho rýchlo podoprela.

„Kate!“ skríkla som na ňu.

„Len som to skúsila, či náhodou...“ Nevinne sa usmiala. „Myslím, že Edward je malá motivácia,“ preniesla so zlovestným úsmevom a otočila sa k smerom k domu.

„Na to zabudni,“ zaškrípal zubami Edward. Kate pohodila hlavou.

„Renée! Esmé! Nechcete pomôcť mamičke a oteckovi?“ Ani to nedopovedala a tie dve už viseli na Edwardovi ako dve opice.

„To teda nie! Len sa ich dotkneš Kate a ja ťa... Prisahám, že ťa roztrhám!“ zasyčala som a nahrbila sa pred svojou rodinou do obrannej pozície a hlasno zavrčala. Moje telo viedli inštinkty. Bola by som v tejto chvíli zaútočila na kohokoľvek. Toto malé predstavenie vzbudilo pozornosť všetkých naokolo. Znervóznilo ma to a tak som vyštartovala proti Kate. Vyhupla som sa do vzduchu, no Emmett ma zrazil k zemi.

„Cítil si niečo?“ opýtala sa Kate Edwarda a na mňa hodila pobavený úškrn.

„Nič...“ šepol môj manžel, kým som sa snažila odhodiť zo seba rehotajúceho sa Emmetta. Svojim obrovským zadkom mi sedel na chrbte. Cítila som sa ako rozpučený chrobák.

„Dokázala si to. Teraz to len zopakuj a nauč sa to ovládať,“ povedala Kate ledabolo.

„Pomohli sme?“ opýtali sa moje dve zlatíčka, kým ja som sa nevedela dostať z pod toho bulfozéra na mne.

„Samozrejme, že ste pomohli. Teraz ešte pomôžte mamičke stiahnuť z nej Emmetta,“ povedal Edward so smiechom. Trénovala som a napokon mi to aj šlo. Bola som na seba hrdá. Takto aj ja môžem pomôcť v tomto nerovnom boji. Je pravdou, že sme sa na boj pripravovali, no aj tak sme všetci dúfali, že to nebude treba. Nemohli sme žiadať od priateľov, aby za nás položili život, no aj tak každý z nich trénoval s nami.

Alice vypäto sledovala situáciu vo Volterre. To, čo videla, boli útržky. Žena, ktorá ušla, naozaj navštívila Volterru. Myslela si, že videla nemŕtve dieťa. Potom to bola zmes zábleskov rôznych situácii. Tak to aspoň prezentoval Edward. Zlom nastal v deň, keď dorazili amazonky. Bola som fascinovaná krásou gazelieho tela Zafriny a divosťou Senny. Obe boli ako jedna a zároveň každá iná. Alice ich bola vyzdvihnúť na opačnej strane hôr a keď sa s nimi vrátila, oznámila nám, že sa garda zmobilizovala. Prídu behom pár dní. Nevedeli sme, koľko ich bude. Nemali sme ani predstavu na koľko nás bude považovať Aro za nebezpečných. Možno sa mu aj donieslo, že mobilizujeme priateľov. Hrozba bola zo dňa na deň reálnejšia. Pritvrdili sme v tréningu.

„Dorazia o dva dni večer. Zdrží ich búrka,“ šepla Alice paralyzovane a dívala sa v tranze pred seba. Pozrela som sa na Edwarda a kývla na neho. Pomaly sme prešli za dom a rozbehli sa ruka v ruke cez vysoký sneh. Zastavili sme sa po niekoľkých kilometroch. Pohladila som Edwarda po tvári a vtisla sa mu do objatia.

„Musíme ich poslať preč,“ šepla som Edwardovi a on ma prudko odtiahol a pozrel mi do tváre.

„Ako preč?“ opýtal sa prekvapene.

„Nesmie sa im nič stať. Pošlime ich preč. Povieme im, že pôjdu na výlet. Nech sú čo najďalej, keď sem dorazí garda. Prosím,“ šepla som. Edward sa na mňa chvíľu díval.

„Bella, bude ich hľadať...“ povedal Edward pridusene.

„Eleazar tvrdí, že ich schopnosti vekom porastú. Ak budú držať spolu a dostanú správnu ochranu, zvládnu to,“ šepla som plačlivo. Edward chvíľu rozmýšľal.

„Požiadam Alice,“ povedal pokojne.

„Nie. Šiel by s ňou aj Jasper a jeho tu potrebujeme. Požiadajme Carlislea a Esme,“ šepla som. Edward ma pevne zovrel v objatí.

„Dobre. Poviem to Carlisleovi.“ Dlho ma pobozkal do vlasov. Keď sme sa vrátili do domu, Edward požiadal svojho otca, aby sa porozprávali. Odišli asi na hodinu a keď sa vrátili, Carlisle sa na mňa pozrel a prikývol. Bola som rada, že súhlasil, aj keď mi bolo jasné, že to pre neho bolo ťažké rozhodnutie, nechať nás bojovať a oni s mojimi deťmi ujdú. Okamžite som vstala a šla do izby k mojim dvom princeznám. Sadla som si na posteľ a pritiahla si ich k sebe. Dlho som ich len bez slova zvierala v objatí a vdychovala ich nádhernú vôňu. Opájala som sa tým dokonalým zvukom ich dvoch srdiečok, ktoré dávali na vedomie všetkým na okolo, že sú to dve nádherné a živé bytosti. Milovala som ich láskou, ktorú nepochopí nikto, kto na svoju hruď neprivinul vlastné dieťa. Bol to bezhraničný cit oddanosti. Umriem pre ne aj miliónkrát v tých najhorších mukách sveta.

Do spálne pomaly vošiel Edward a bez slova nás objal a privinul. Vedela som, ako sa cíti. Boli sme na tom rovnako. Možno naposledy ich zvieram v objatí. Možno naposledy sme takto spolu. Upíri tvrdili, že nie je nič bolestnejšie než premena, no ja som zistila, že je aj niečo, čo bolí ďaleko viac.

Celú noc sme ležali na posteli a strážili ich spánok. Ráno som vstala a prešla izbou k šatníku. Edward ma bez jedného slova pozoroval. Vzala som malý kufor a pobalila pár vecí. Vzala som zo stolíka moju a Edwardovu fotku. Položila som ju na vrch a pozrela na svojho manžela. Skľúčene ma objal.

Nikto netušil, čo sa vlastne deje. Nebol čas na vysvetľovanie a ani na nejaké veľké lúčenia. Carlisle s Esme zišli do kuchyne. Esme zvierala v ruke kufor, čo vzbudilo pozornosť Rosalie a Emmetta. Alice to už vedela. Poznala naše rozhodnutie, no mlčala. Nechala to na nás, aby sme to oznámili.

„Carlisle a Esme odvedú dievčatá. Nemôžeme dopustiť, aby sa k nim dostali,“ šepla som nepočuteľne. Rosalie zalapala po dychu a skrivila tvár do bolestného úškľabku.

„Môžeme sa rozlúčiť?“ opýtala sa priškrtene.

„Nechcem, aby vedeli, že možno odchádzajú navždy. Zvládneš to?“ opýtala som sa šeptom a pohladila ju po ramene. Prikývla.

„Dobre. Ideme ich zobudiť.“ Pozrela som sa na Edwarda. Vrátili sme sa do izby.

„Vstávať, prepeličky,“ povedal Edward uvoľnene. Esme sa pretočila na chrbát a pretrela si oči.

„Prepelička?“ opýtala sa. Renée si sadla a zasmiala sa. Objala Edwarda okolo krku a potom sa natiahla ku mne, aby som šla k nim. Nenechala som sa dlho núkať. Hodila som sa do postele a začala tie dve potvorky štekliť. Smiali sa a pišťali.

„Dnes vás dedko s babkou vezmú na výlet,“ šepla som.

„Na výlet?“ Esme to zaujalo. Nahla hlavičku na bok. Nemusela som ani pozrieť na Renée, aby som vedela, že jej gesto do detailu zopakovala.

„Bude to zábava. Pôjdete aj na lov,“ povedal Edward. Tie dve sa na seba pozreli. Štuchla som do Edwarda a ten mykol ramenami. Zas ho zablokovali a komunikovali len medzi sebou. Obe výrazne posmutneli a prikývli. Vycítili to. Spoznali na nás, že nie je niečo v poriadku. Obliekli sme ich a zišli do obývačky. Všetci naši hostia boli vonku. Nechali nám priestor. Veci už boli naložené v Carlisleovom aute, niekoľko kilometrov pod domom.

„Tak si to užite,“ šepla Alice a obe objala. Jasper ich zovrel v objatí a ukázal na svoje vlasy, ktoré mál zopnuté do drobného chvostíka na temene hlavy. Samozrejme nechýbala sponka s lienkou. Obe sa rozosmiali a začali Jaspera okamžite chváliť, ako mu to pristane. Rosalie ich rýchlo objala a povedala, že musí ísť pomôcť vonku. Neustála by to. Emm ich poriadne vydusil a šiel za Rose. Edward si na chrbát vysadil Renée a ja som vzala Esme. Utekali sme k autu. Carlisle ho naštartoval, aby sa vyhrialo a spolu s Esme nastúpili. Pohladila som svoje dievčatká a obe pobozkala na čielko.

„Milujem vás,“ šepla som.

„Aj my teba, mami,“ povedali dvojhlasne. Edward si kľakol na kolená a pevne ich zovrel v objatí.

„Dajte pozor na babku a dedka,“ šepol a princezné sa rozosmiali.

Dlho sme sa dívali za miznúcim autom. Trhalo mi to srdce. Keby pri mne Edward nestál tak oddane, nezvládla by som to. Vrátili sme sa do domu, kde pokračovali prípravy.

Večer sme sa všetci zišli za domom.

„Chcem sa vám všetkým poďakovať, že stojíte pri mne a mojej rodine. Ako sa rozhodnete, je na vás. Ak sa rozhodnete byť svedkami, ďakujeme. Ak sa rozhodnete bojovať, sme vám vďační. Ak sa rozhodnete odísť, chápeme to. Nechceme, aby niekto prišiel o život. Nemôžeme od vás žiadať takúto obeť. Už to, že ste nás prišli podporiť, je pre nás dôležité,“ povedal Edward rozvážne a vecne.

„Aj my sme vaša rodina, Edward. Budeme stáť za vami v každej chvíli,“ povedal Eleazar a Carmen sa nežne usmiala. Tanya s Kate a Irinou sa zomkli k nim.

„Aj my bojujeme,“ povedala Zafrina tým svojim prazvláštnym prízvukom a hrdo vypla svoje gazelie telo. Amun váhal, no Benjamin sa postavil pred Edwarda a usmial sa.

„Sme s vami, nech sa deje čokoľvek,“ preniesol a Amun aj keď s riadnou dávkou nechuti, prikývol. Nebola som veľmi doma vo vzťahoch v Egyptskom klane, ale pochopila som, že o Benjamina nechce Amun prísť a tak sa jeho rozhodnutiu podvolil. Aj Írsky klan súhlasil so zapojením sa do boja. Doteraz večne mlčanlivým Rumunom zaiskrilo v očiach.

„Podať si Ara je to, po čom túžim už stáročia,“ zaškrípal zubami Stefan. Edward sa na neho trocha podráždene otočil.

„Nie je to o vybavovaní starých účtov, Stefan. Nesmieš vyprovokovať konflikt, ak sa budú chcieť dohodnúť,“ povedal rozmrzene.

„Dám na brata pozor,“ povedal Vladimir a stiahol Stefana za ruku. Nomádi sa tiež ochotne pridali. Jedine Alastair nesúhlasne pokrútil hlavou.

„Carlisle je preč. Bol som tu len pre to, že sme priatelia. Takto tu nemám čo robiť,“ preniesol a kývol hlavou. Edward si povzdychol a podal mu ruku. Neprijal ju. Otočil sa na päte a zmizol nám z dohľadu. Po chvíli sme ho už ani nepočuli.

Už nemalo zmysel trénovať alebo rozoberať taktiku. Sedeli sme na zemi okolo ohniska a počúvali rozprávania Zafriny o nádhere Amazonky a siahodlhý výlev Amuna o tom, ako sa žilo kedysi. Ja som myslela len na naše dcérky. Edward ma objímal a neustále pritláčal pery do mojich vlasov.

Svitanie prišlo neskutočne skoro. Ak vás čaká niečo príjemné, čas sa vlečie. Ak však niečo zhubné, uteká šialene rýchlo.

„Odtiaľ sem prídu,“ povedala Alice a ukázala na východ.

„Tu je vhodné miesto. Nič by nás nemalo prekvapiť. Sme dosť ďaleko od civilizácie. Tak to bude tu,“ povedal Jasper a obehol planinu. Postavili sme sa približne do stredu a rozostavili sa.

Pevne som zovrela v ruke dlaň svojho manžela. Pozrela som za svoj chrbát. Naša rodina a priatelia zaujali pozície. Cítila som strach, aký som pred tým nepoznala. Bol to strach o moju rodinu. S Edwardom sme stáli vpredu pred všetkými. Jasper s Emmettom stáli po oboch stranách a Rose s Alice za nami. Vedeli sme, že sa blížia, že nás od stretu delia len minúty. Vytrhla som dlaň Edwardovi a skočila k Jasperovi. Schmatla som ho za ruku a rýchlym výpadom ho pritiahla k sebe. To isté som urobila z druhej strany s Emmettom a zovrela ich oboch v náručí. Pobozkala som najprv jedného, potom druhého a otočila som sa k Alice. Rozovrela náruč a ja som jej do nej vbehla. Rose sa pridala a vo chvíli sme všetci stáli v pevnom objatí.

„Ľúbim vás,“ šepla som.

„Ľúbim vás,“ zašepkali pery členov mojej rodiny. Chvíľu sme sa pevne držali.

Začuli sme blížiaci sa sprievod upírov. Rýchlo sme sa rozostúpili na svoje pozície. Edward zas zovrel moju ruku a pritiahol ma k sebe.

„Ďakujem ti za všetko, Bella.“

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Na príkaz Volterry - 37. kapitola: