Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Na území šťastia - 1. časť

15.09.2012 (15:45) • Nesii • FanFiction na pokračování • komentováno 9× • zobrazeno 1457×

Prológ

„Dobrý deň. Volám sa Isabella Swanová a budem vás učiť dejiny po celý tento rok,.“

Jednoducho sa žiadalo, aby som povedala niečo jednej z mojich tried, čo budem učiť, aj keď nie celý rok, keďže som tehotná a ešte napoly študentka Harvardu. No ale to je zase iný príbeh...

Stalo sa to ani nie pred troma rokmi. Oslavovala som svoje sedemnáste narodeniny v miestnom bare v tom zapadákove na Olympijskom polostrove v meste Forks, ktoré je odrezané od všetkého, stojí učupené medzi horami a obrovskými zeleno-hnedými dlhými stromami a oceánom. Nebol to zlý život, len nudný. Každý poznal každého a ja som si nemohla dovoliť spraviť akúkoľvek hlúposť, pretože som musela ako tínedžer ísť príkladom, keďže môj otec bol a stále je náčelník tejto malej polície.

Bol november, mesiac a pol po mojich narodeninách, slnko bolo už dávno skryté za miliónmi tmavých až fialových mrakov, vietor bol ostrý a zarezával sa mi do tváre ako svištiaci bič. Dvíhal všetko lístie do vzduchu, dokonca i moje vlasy, ktoré som vždy potom dávala do gumičky. Naše malé mestečko sa pripravovalo na jednu z najchladnejších zím, aké tu kedy boli.

Ale pres to sme si zaplatili bar na celú noc, že oslávime moje narodeniny. Nebola to uzavretá spoločnosť, mohol tam prísť ktokoľvek, avšak podmienkou bolo, že každý musí doniesť buď niečo na pite alebo jedlo. Oslava sa začala o desiatej večer a už tam bolo natlačených hádam päťdesiat ľudí, ktorí mi gratulovali a dávali rôzne darčeky. Pravdaže moji úžasní kamaráti si zo mňa vystrelili a kúpili mi balíček kondómov a vibrátor.

Dobre, zasmiala som sa na tom, ale keby ma s tým v ruke pristihol Charlie... nie, na to jednoducho ani myslieť nechcem. Už viem ako by sa zatváril. Akoby zjedol ten najkyslejší citrón. No a ja, ja by som ostala červená do ďalších narodenín. Takže po párty som zobrala jednu veľkú škatuľu a vložila do nej nepotrebné veci alebo veci na potom. Teda na chvíle, keď vibrátor bude môj najlepší priateľ. A musím povedať, že som za tieto tri roky mala takú chvíľu len raz. A to presne na moje osemnáste narodeniny. Radšej vám rozprávať, ako to dopadlo, nebudem, pretože sa hanbím až doteraz. Dokonca som musela zmeniť gynekológa, až tak som sa hanbila.

Okolo pol dvanástej vošli na moju párty piati neznámi, strašne krásni ľudia - vtedy som si myslela, že sú to ľudia, no mýlila som sa. Vyzerali ako anjeli, boli bieli ako mramor, dokonalé črty tváre, proste dokonalí ako sochy od Michelangela. Hneď na prvý pohľad ma zaujali a podľahla som im, bola som taká hlúpa a naivná. Volali sa vtedy Cullenovci. Boli to krásni ale nebezpečný upíri, ale ja som si ich obľúbila a do jedného z nich, do toho najkrajšieho, toho, ktorý bol ako jediný z rodiny sám, som sa bezhlavo zamilovala.

Bol to taký krásny bronzový kukuč s chlapčenskom tvárou a dokonalou postavou, ktorú som tak zbožňovala zasypávať bozkami, ale ako on sám tvrdil, bola som len hračka, ľudská hračka, s ktorou sa zabavil a už ho prešla chuť. Nikdy ma nemiloval, každý jeden dotyk predstieral, nikdy nič nebolo od neho opätované, ani to, že ja som sa mu celá odovzdala, celá som mu patrila. Chodili sme spolu necelé dva roky a pol a dva týždne pred jeho odchodom sa so mnou vyspal a zanechal vo mne dieťa. Malé krásne bábätko, ktoré pomaličky rástlo, ešte pomalšie ako ľudské deti. Edward Cullen, upír, ktorý ma zneužil a odkopol ako tú poslednú chuderu.

Teraz som v piatom mesiaci, mám dvadsať, študujem na Harvarde, učím na strednej univerzite v Bringstone a bábätko je stále také malé ako keby malo mesiac. Môže to mať milión vysvetlení, veď jeho otec bol - je - upír.

Hnedé vlasy mi padali na modrú blúzku s výstrihom a špicaté boky blúzky, ktoré z nej vytŕčali, som zapravila do krátkej hnedej sukne. Usmievala som sa na študentov o tri roky mladších ako ja a spomínala na chvíle, keď som aj ja sedela s Edwardom v lavici, ruka v ruke. Zamykala som hlavou a sadla si na stoličku pri katedre.

„Na začiatku začneme preberať vznik Ameriky, až prídeme k dvom svetovým vojnám,“ vyhlásila som pokojne, no zrazu mi zmrzol úsmev na tvári, keď sa otvorili dvere a ja som pocítila sladkastú vôňu upírov. Moje dieťa okamžite zareagovalo na svojho otca, ktorého sme už obe nevideli pol roka. Zdvihla som hlavu, a tak aby som sa mu nemusela pozrieť do tváre, spýtala.

„Vy ste?“ Na prázdno som preglgla a cítila som Edwardovu chladnú pokožku na mojom tele. Musím sa upokojiť, už len kvôli tomu, že ma nemiluje a že sa vždy so mnou len hral. Aby som sa zbytočne nestrápnila. Ale aj tak, na tri roky s ním sa nedá len tak zabudnúť.

„Edward Cullen,“ zašomral jeho zvonivým hlasom. Prikývla som, zapísala si jeho meno do zoznamu a ďalej pokračovala v hodine bez nejakých náznakov na mojej tvári, že sa tu nachádza moja jediná a aj posledná láska, ktorú budem milovať až do smrti.

1. kapitola

Týždeň ubehol ako voda. Zdá sa, že Cullenovci bývajú znova na to istom mieste, ako aj ja. Zatiaľ sa mi ich darí svedomito ignorovať, no dokedy? Všetkých piatich nejakým nešťastím učím a vôbec sa mi to nepáči.

Dnes je výnimočný deň, pre študentov. Pre mňa neskutočne hrozný. Musím ísť s nimi na výlet neďaleko Bringstonu, pozrieť si pamiatky. A práve Alice s Edwardom tam idú. Bolo to dobrovoľné, tak prečo sa neodhlásili? Chcú ma ešte viac trápiť?

V autobuse som sedela úplne vpredu a sama. Vodičovi autobusu som dala zoznam zastávok a potom sa pohodlne usadila do kresla. Preložila som si nohy cez seba a hľadela na študentov, ktorí nastupovali a prechádzali popri mne. Ako poslední, pravdaže, išli oni. Alice sa pozrela na mňa a držala ma v jej pohľade. Potom sa usmiala a ja som musela otočiť hlavu a pozerať sa von oknom. Smola, že jediné voľné miesta ostalo za mnou a oni sa museli usadiť práve tam.

Povzdychla som si a vtedy sa vo mne pohol môj malý chrobáčik. Zalapala som po dychu, keď som cítila bodavý vpich do mojej maternice. Chytila som si bruško a pohladila ho. Celá som stŕpla a čakala, čo sa bude diať. Počuli to? Museli, majú predsa dokonalé uši.

„Bella?“ ozvala sa Alice. Ach nie. Čo som vravela. Povzdychla som si a otočila sa k nej. Mrkla som jej do tmavých zlatých očí, do jej elfskej tváre a spomenula si na každú krásnu a zábavnú chvíľu strávenú s ňou.

„Pre teba slečna Swanová. Čo si inak praješ?“ spýtala som sa jej tvrdým hlasom ako mramor. Edward sa vedľa nej pomrvil a cítila som jeho pohľad na mojej tvári. Zahryzla som si do pery a čakala.

„Slečna Swanová, počuli sme to správne, alebo sa teraz niečo vo vás pohlo?!“ Usmiala som sa na ňu a prikývla.

„Počuli ste správne. Som tehotná,“ zaradovala som sa. Škoda, že nevedia s kým. Pozrela som sa na Edwarda a pocítila z neho smútok. Zrazu?

„Tak gratulujem. Kto je ten šťastný?“ spýtala sa sklesnuto. Prevrátila som oči a prehrabla si vlasy.

„Rozišiel sa so mnou, takže som na všetko sama. Ale som spokojná, no čo, aspoň niekto ma bude mať rád,“ povedala som vyčítavo a zazrela na Edwarda, ktorý hneď sklonil hlavu. Pohľadom som znova pozrela na Alice.

„Ak by si čokoľvek potrebovala, stačí sa ozvať. Veľmi radi ti pomôžeme,“ zašvitorila milo a láskavo. Zrazu sa vo mne nazbieral hnev za tieto posledné mesiace. Nezaslúžila si aby to schytala Alice, ale stalo sa.

„Čo si o mne myslíš. Že som nejaká príživníčka? Za to, že môj bývalý bol brat mojej bývalej najlepšej kamarátky a rodiny, ktorú som mala rada, neznamená nič. Ani to, že  si budem od vás žiadať peniaze!“ vyštekla som na ňu nahnevane a otočila sa späť k vodičovi. Žatala som päste a pomaly to predychávala. Potrebovala som cukor a hlavne krv. Bolo ťažké zháňať krv, hlavne z nemocnice, z ktorej som musela kradnúť ľuďom, ktorých by mohla zachrániť, ale pre moje bábätko by som spravila všetko. Aj zabila.

Z tašky som si vybrala čokoládu – odbalenú z rána - a hladne si do nej zahryzla. Zastenala som nad tou sladkosťou a spomenula si na ešte sladšiu chuť krvi, ktorá ma vždy vedela nadmieru uspokojiť, všetky moje poloupírske bunky, čo mi poskytovalo moje bábätko.

Prvá zastávka bola na pumpe. Na záchody som utekala ako prvá, pravdaže vracať. Ako inak. Práve, keď som vracala žlč a čokoládu, pocítila som chladný dotyk na vlasoch, ktoré mi Edward zdvihol. Z jednej strany mi bolo príjemné, že ma držal a dieťatku taktiež, ale z druhej zase nie. Predsa ma nikdy nemiloval.

Keď som dovracala, odstrčila som ho od seba a umyla si tvár i ruky. Pozrela som sa na svoju bielu tvár ako smrťka s tmavými kruhmi a zrazu mi doplo, že sa niečo deje. Moje bábätko rastie a jeho rast začína prebiehať rýchlejšie. Dokonca aj kope tak silno, že mám niekedy pocit, že ma chce zabiť.

„Bella, nevyzeráš dobre. Nemala by si sa ísť vyšetriť ku Carlisleovi?“ spýtal sa starostlivo a pozrel sa mi do očí cez odraz v zrkadle.

Hľadala som do tých krásnych medoviek a takmer mu znova podľahla. Takmer! Keby ma nezastavili spomienky na to, čo mi povedal, s radosťou by som prikývla a to by smerovalo k odhaleniu, že nečakám normálne dieťa ale upírča. A jediný upír, s ktorým som spala, teda aj s človekom, bol Edward. Zamykala som hlavou a tvár si ešte prepláchla vodou a potom utrela utierkou.

„Prestávka končí, musíme sa vrátiť do piatej, takže nasadať do autobusu,“ vyhŕkla som nekompromisne a ukázala rukou nech ide ako prvý.

„Ale, Bella, ja som ti...“ začal, no ja som ho prerušila.

„Žiadne ale! Čo si to o sebe myslíte, pán Cullen. Som vaša učiteľka a nepotykali sme si - pokiaľ viem. Okamžite si choďte sadnúť do autobusu, lebo dostanete zápis! A nechcite zažiť, aké je to byť celý rok byť na niekom zasadnutý!“ zbliakla som naňho ako pravá učiteľka a Edward na mňa šokovane a trocha aj so strachom vyvalil oči.

Následne sa rýchlo otočil a zdupkal preč. Ja som sa usmiala nad svojím konaním a tlesla si ruku s imaginárnym človekom. Teraz som sa previedla, upír dostal nakladačky od tehotnej učiteľky, ktorá sa vie riadne nasrať, keď má na to dôvod. Edward Cullen, ty si si toto vybral, boj začína. Ale len Alice vie, kto vyhrá. Pre mňa to ostane záhadou, veď čo sa mi môže takého stať?

Áno. Som znova späť. Po dlhšej dobe tu zase niečo nové odo mňa pribudne. Možno ste už na mňa zabudli, aj na poviedku I want to feel pretty!, ktorá je avšak pozastavená z dôvodu, že mi došli nápady a myslím na úplne iné veci, ktoré do tej poviedky nepatria. Takže, keď ma niečo napadne a pravdaže vy budete chcieť, budem pokračovať.

Teraz však pridávam takú oddychovú poviedku, ktorú už mám dokončenú. Upozornňujem, že bude krátka a prispievať začnem dvakrát do týždňa od nabudúceho týždňa, pretože som sa dostala na vysnívanú školu a bývam na internáte, čo znamená, že, keď je prihlásených na nete dvesto päťdesiat študentov, internet vôbec nejde, takže som ledva pridala toto. O pár minút vypínajú net, a tak sa musím ponáhľať. Ak teda budete chcieť, aby som pokračovala, stačí ma potešiť nejakým tým komentárom, ktorému vopred ďakujem. 

P. S.: Oplatí sa pokračovať? :)

Autor: Nesii (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Na území šťastia - 1. časť: