Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Na území šťastia - 4. časť

24.09.2012 (10:45) • Nesii • FanFiction na pokračování • komentováno 8× • zobrazeno 1444×

4. kapitola

Zastali sme pre obrovskou rodinnou vilou s dvoma poschodiami a hneď som si všimla usmievajúcu sa Alice, ktorá stála na verande a pozerala, ako mi Edward otvára dvere a ja vystupujem. Očami som prebehla celé toto miesto a v duchu som sa musela pousmiať nad tým, že Cullenovci zase nezaháľajú tým prepychom, pretože to presklenie celého baraku muselo vyjsť naozaj veľké peniaze.

S veľkým hlbokým nádychom som kráčala po novom trávniku až k ich vile, až som stála zoči-voči Alice, ktorá mala v tvári takú radosť, že by ma najradšej objala hneď. Ja som mala na tvári taký kyslý výraz, čím som jej dala najavo, že by som nebola rada jej konaním, aj keď v hĺbke mojej duše by som tomu bola neskutočne rada.

A tak sa len na mňa znova smutne usmiala a pozrela zvedavo na Edwarda, ktorý stál hneď za mnou. Pozrela som naňho a kývol mi rukou, nech vstúpim dovnútra, ktorý sršal luxusom a krásou. Čokoládovo-biely nábytok v obývačke ladil s kuchynskou linkou, ktorá bola predelená od obývačky len polovičnou stenou. Odtrhla som pohľad od zariadenia a pozrela na dlhé biele schody potiahnuté saténovým kobercom hnedej farby. Bolo to tu krásne.

Ani som sa nenazdala a bola tu celá Cullenovská rodinka a pozerali na mňa šťastne. Asi si mysleli, že som udobrená s Edwardom ale takto to nie je. Je to čisto založené len na kompromise, ktorý musím dodržať.

„Ahojte,“ pošepla som potichu, ale proste som vedela, že ich dokonalé upírie uši ma započuli. Prvá prišla ku mne Esme, ktorá sa s rodičovskou láskou na mňa usmiala, pobozkala ma na obe líca a objala. Trocha zarazená jej náklonnosťou som sa od nej odklonila a ďalej sledovala Carlislea, ktorý tiež ku mne pristúpil a objal ma.

„Ahoj, Bella,“ usmial sa na mňa Jasper, ktorý radšej postával vedľa Alice a neodvážil sa ma objať.

Usmiala som sa naňho a čakal, kým sa vystrieda v mačkaní mojej osoby celá rodina, teda až na Rosalie, o ktorej som si myslela, že sa na mňa nepozrie, no ona ma prekvapila. Pristúpila ku mne, objala ma a pri odklone mi pohladila bruško. Bolo to také milé ľudské gesto, že som sa usmiala.

„Chcem vás uviesť na pravú mieru. Nechodím s Edwardom, ani už nič s ním nemám, len sme sa dohodli na kompromise, že... že mi bude zháňať krvi koľko len budem chcieť, pokiaľ sa dám vyšetriť ku Carlisleovi a poviem vám, prečo ju potrebujem a prečo mi to malé dieťa robí podliatiny,“ dopovedala som mojim tichým hlasom a všimla si ako na chvíľu celá rodina skĺzla pohľadom k Edwardovi.

Nakoniec som sa pozrela i ja na Edwarda a všimla si jeho strhaný pohľad. Sklonila som hlavu a pristúpila ku Carlisleovi. Ten sa ako prvý spamätal a ukázal rukou nech idem za ním k dverám vedľa obývačky. Otvoril dvere a vstúpila som do veľkej čisto bielej miestnosti, kde bol röntgen, sono a mnoho prístrojov, ktoré som ani nevedela pomenovať.

Ľahla som si na posteľ vedľa sono a pozerala na Carlislea, ktorý ho zapínal a ja som si automaticky odhrnula tričko, a tak mala celá rodina výhľad na moje väčšie bruško plné modrín. Nastriekal mi na brucho chladivý gél, pri ktorom sa striasla a priložil mi tú vecičku na brucho. Pomaly a jemne mi jazdil po celom bruchu, no zrejme tam nič nevidel, keď strhane a smutne zamykal hlavou.

„Bella. Nič nevidím. Všetko vyzerá v poriadku. Nevidím žiadne dieťa, len tmavú čiernu šmuhu. Môže to byť len hysterické tehotenstvo, čiže si si ho len predstavila, nanútila...“ Namietla som ihneď zamykaním hlavou. Viem, prečo nič nevidel, sama som to vravela.

„Som tehotná, len nie tak normálne, ako to zvykne prebiehať u žien. Ja totižto nie som tehotná s človekom, ale s...“ na prázdno som preglgla, utrela si gél z brucha a posadila sa, „ale s upírom,“ pokračovala som a hneď sa pozrela na Edwarda a počula niekoľkonásobné zalapanie po dychu.

„Čo prosím? Upíri nemôžu mať deti,“ zamietol ihneď Carlisle. Usmiala som sa naňho.

„Ale zrejme môžu, lebo jediný človek - upír -, s ktorým som kedy spala, bol...“ Hlavou som ukázala na Edwarda, ktorý so šokom mi hľadel do očí a nemal sa k nejakému činu.

„Takže ty... ty čakáš Edwardovo dieťa?“ spýtal sa Carlislea a ja som prikývla a ihneď pokračovala.

„Áno. Preto potrebujem krv, lebo malý alebo malá si to dožaduje a keď nedostane jeho porciu, veľmi mi ubližuje.“

Zrazu Edward kľačal pri mojich nohách a uprene mi hľadel do očí. Čo je? Čo sa mu zasa nepáči?

„Bella? To dieťa, čo čakáš, je moje?“ spýtal sa jemne. Prikývla som a chytila Edwardovu ruku. Zvedavo na mňa mrkol a ja som sa usmiala.

„Neplánovala som ti nič o tom povedať, pretože som bola nahnevaná, ponížená a bála som sa, že by si môjmu bábätku ublížil, lenže mi dochádzali nápady ako získať krv, a tak... teraz to už vieš,“ vydýchla som unavene a na chvíľu privrela oči. Keď som ich otvorila, ostatní tu už neboli.

„Bella, je ti niečo?“ spýtal sa ustarostene Edward a stisol mi ruku, ktorou som ho chytila. Bolo mi to príjemné, no nechcela som, aby si tak rýchlo myslel, že som mu odpustila.

„Len som hrozne unavená, pôjdem domov,“ šepla som potichu a postavila sa. No zatočila sa mi hlava a stretnutím s podlahou ma zachránil Edward, ktorý ma zdvihol na ruky a niesol zrejme do jeho izby. Mala som pravdu. Vstúpili sme skoro do rovnakej izby ako vo Forks až na to, že teraz mal len sedačku a posteľ asi nechal tam. No knižnica a dvd-čka boli stále tu.

„Edward, zajtra mám školu a musím pripraviť... to je jedno. Učiteľský kódex, nemôžem prezradiť, aj keď to už tušíš. Mám plno práce, Edward. Odnes ma, prosím, domov,“ namietala som, no Edward ma položil na sedačku, sadol si vedľa mňa a zdvihol ruku nad moje bruško.

„Môžem?“ spýtal sa a ja som prikývla. Užasnuto mi chytili holé bruško a nechal ruku položenú na ňou. Cítila som, ako sa malé pohlo a Edward zalapal po dychu.

„Páči sa mu tvoj dotyk,“ podotkla som a Edward sa pousmial.

„Bella, chcem sa o teba starať,“ podotkol a ja som k nemu zdvihla prekvapený zrak.

„Edward, vieš, čo by to znamenalo, keby sa niekto dozvedel, že žiak žije s učiteľom? A k tomu ja chcem prácu a mať pokoj,“ zamietla som najjemnejšie, ako sa len dalo.  

„Ale Bella. Môže sa ti niečo stať, to, čo rastie v tebe, je upír a môže ti kedykoľvek ublížiť, potrebuješ ochranu.“ A sme tu. Vedela som, že s tým začne a nedá mi pokoj. Zakrútila som hlavou, strhla jeho ruky z môjho brucha a postavila sa.

„Vidíš, presne toto som nechcela, aby sa dialo. Presne pre toto som ti nechcela povedať, že som tehotná. Nedáš mi ani sa nadýchnuť. Takže, ospravedlňujem sa ti, ale musím ísť pripraviť písomky na históriu,“ odvrkla som a nahnevane kráčala dole schodmi.

„Alice, môžeš ma, prosím ťa, odniesť domov?“ spýtala som sa ešte stále napaprčene a sledovala Alice, ktorá bola zarazená a hľadela do blba. Zrazu sa strhla, zamykala hlavou a prikývla.

„Iste,“ šepla a spolu so mnou kráčala k mercedesu, keďže porsche by nebol dobrý nápad ukázať tomuto mestu.

„Bella. Musíš chápať, že môj brat sa o teba len bojí,“ začala, no zrazu som pocítila chladný dotyk Edwarda na mojej ruke. Prudko si ma k sebe otočil, mrkol na Alice, ktorá okamžite vyletela z auta a pozrel na mňa.

„Bella, nechcem, aby to bolo medzi nami takéto... zlé. Ja len chcem, aby si bola v poriadku.“

V duchu som sa zasmiala. Keby som mu nepovedala, že je to jeho dieťa len nejakého upíra, s ktorým som ho podviedla, kašľal by na mňa. Začínam si myslieť, že som to mala povedať.

„Edward, proste sa tvár, že o ničom nevieš - ako doteraz. Dobre?! Daj mi pokoj, chcem byť sama, chcem sa starať sama o seba. A bola by som rada, keby si dodržal tú moju podmienku kompromisu. Každý druhý deň o siedmej ráno. Ďakujem a zbohom,“ vybehla som naňho, no na konci som radšej šetrila hlasom a potom sa otočila a kráčala z ich pozemku a hneď na to vytočila taxík.

Tak zase prídem vytočená domov, doteraz, kým sem neprišli Cullenovci bol môj život ako-tak pokojný, no zase museli dôjsť a pokaziť mi ho. Už naozaj netuším, kam mám odísť, aby ma nechala na pokoji.

Ďakujem za komentáre v minulej kapitole. Neskutočne ste ma potešili, dúfam, že aj teraz to tak bude. ;)

Autor: Nesii (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Na území šťastia - 4. časť: