Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Na území šťastia - 5. kapitola

01.11.2012 (07:30) • Nesii • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 1409×

Ahojte. Už dlhšiu dobu som nič nepridala. Mala som naozaj toho veľa, mám vraj nejaký veľký zápal v tele, tak som ani nevládala ísť na záchod a navyše mi zistili, že sa mi znova vrátila rakovina, takže neustále behám po doktoroch. Dúfam, že ešte nejaký čitatelia sa nájdu, ktorí si prečítajú moju kapitolu - príbeh. Vopred každému ďakujem. Nesii

5. kapitola

Sedela som na mojej pohovke, zároveň aj posteli, a rozmýšľala nad testom, ktorým prekvapím mojich študentov. Všetky moje nápady som napísala na papier a potom to vložila aj do počítača, kde som to následne aj vytlačila.

Neskôr v škole som chcela využiť školskú tlačiareň na vytlačenie pre všetkých dvesto mojich študentov, čo bolo naozaj dosť zložité a únavné. Snažila som sa na tú udalosť, čo sa stala pred chvíľou, nemyslieť, zabudnúť, a preto som sa vždy niečím zabávala. Poupratovala som si byt, spravila si desiatu na zajtra do školy a potom som si úplne vyčerpaná napustila vaňu a vošla do nej.

Teplá voda ma uspávala a svaly sa mi skvele uvoľňovali. Konečne po dlhej dobe som sa cítila fajn. Lenže môj pokoj vyrušil zvonček. Najprv som ho chcela odignorovať, ale keď to zazvonilo piaty krát, naštvane som sa postavila, opásala si okolo seba uterák a otvorila napaprčene dvere. Stál tam Edward. Ihneď, ako ma uvidel, otvoril ústa, ale hneď ich aj zavrel. Znova si ma prezrel a sčerneli mu oči.

„Čo chceš?“ vyštekla som naňho naštvane.

„Doniesol som ti na zajtra krv, daj si ju do chladničky,“ odpovedal akoby omámený. Čo tak čumíš, však si ma už videl!

„Chceš ísť ďalej?“ spýtala som sa slušne a on prikývol. Odstúpila som mu z cesty a Edward vošiel dnu a zavrel za sebou dvere.

„Vyrušil si ma v mojej najobľúbenejšej činnosti... kúpaní sa vo vani,“ odvrkla som a Edward prevrátil oči.

„Dáme si za pohárik?“ spýtala som sa a ukázala na fľašku krvi, čo mal v rukách. Mykol plecami, ale hneď to zahriakol.

„Nie! Ježíš, jasné, že nie. Nemôžem si dovoliť piť krv v tvojej prítomnosti, ešte by som ti ublížil,“ povedal úplne vystrašene a ešte bol bledší ako býva. Lenže jemu zrejme nedoplo, že mne už dávno ublížil, ale nie fyzicky, ale psychicky a to je omnoho horšie.

Tak som mykla plecami a zobrala si od neho fľašu a uložila na správne miesto do chladničky.

„Umyl by si mi chrbát a potom pomasíroval? Som aj tak stále stuhnutá,“ navrhla som a Edward sa pokrivene usmial.

„Ešte, že som prišiel,“ zašomral si popod nos a ja som naňho mrkla. Vošla som naspäť do vane a Edward akoby ma nevidel už nahú, čakal na môj povel za dverami.

„Edward,“ vyzvala som ho a on vtedy konečne vstúpil dnu. Pozrel na moje nahé telo a zahryzol si do pery. Bol tak sexi, nie! Stále som na neho nahnevaná. Tak dosť. Len mi poumýva chrbát. 

Hlavu som si dala medzi kolená a čakala, kým mi mokrou a vlhkou hubkou dotkne chrbta. Zachvela som sa a povzdychla. Pomaly a nežne mi umýval chrbát a ja som si to užívala so zatvorenými očami. Mokrú hubku nahradili jeho vlhké pery, ktoré putovali po mojom chrbte až ku krku. Viem, žeby som mu to nemala dovoliť, ale bolo to tak dávno, čo som necítila jeho dotyky a nepocítila ich až v mojom vnútri. Vzdychla som a vtedy sme to obaja nevydržali.

Edward ma jemne, ale zároveň dravo zdvihol z vane a voda z môjho tela ošpliechala Edwarda, ale teraz mu to bolo zrejme jedno. Zrazu som ležala na mojej posteli a Edwardove dotyky som cítila všade. Jeho pery putovali od krku, chvíľu sa hral s mojimi prsiami a najdlhšie sa zastavil a zamestnával sa na mojom bruchu, bozkával každučkú časť môjho zaobleného brucha. Moje vzdychy sa niesli touto malou garzonkou a Edwarda to ešte viac vzrušovalo. Jazykom mi pomaly blúdil stále nižšie a nižšie, až sa špička jeho jazyka dotkla môjho klitorisa. Zastenala som a skoro som tou nadržanosťou a túžbou, nech je už vo mne, praskla. 

„Edward, prosím ťa. Nečakaj.“ Zdrapla som jeho vlasy a ťahala si ho k tvári. Obtrel sa o mňa jeho stuhnutým a postaveným penisom a Edward slastne privrel oči, len na chvíľu.

Potom mi pozrel do očí a ja som na nič nečakala. Okamžite som sa mu vrhla na pery a dravo odopínala gombíky na jeho košeli. Keď som košeľu odopla, stiahla som ju z neho a odhodila niekam, možno aj do umývadla. Tu naozaj nebolo veľa miesta, kam by sa to mohlo stratiť.

Rukami som mu prešla cez hruď a putovala nižšie a nižšie. Rýchlo som mu odopla opasok a stiahla nohavice. To mi už konečne pomohol on a spolu aj s trenkami behom sekundy boli preč. Na panve som pocítila jeho penis a v mojou vnútri a podbrušku som pocítila ešte väčšiu vlhkosť a rozkoš.

Chytila som jeho krásny zadok a stlačila. Edward mi pozrel do očí a usmial sa. Práve, keď ma pobozkal, do mňa vnikol a ja som mu vzdychla do úst. Edward sa začal vo mne pohybovať a stále sme si hľadeli do očí. Čím viac zrýchľoval, tým viac som mu zarývala nechty do žuľovej pokožky. Keď sme sa už blížili k orgazmu, zrýchlil a potom sme už len naraz vydýchli a mňa až tak vyšťavil, že som ostala ležať na ňom a uspávalo ma jemné hladenie na mojom chrbte až k zadku. Ešte mi k tomu začal hmkať, zaspala som do pár minút.

„Bella, zlatko.“ Cítila som chladný a zároveň jemný dotyk na mojom chrbte. Edward. Ach, to bola noc. A dnes sa budem musieť naňho ešte aj v škole pozerať tri hodiny, keďže máme hodinovú previerku, prax tiež jednu hodinu a potom znova teória. Prax bude pre niekoho nudná, ale aspoň sa naučia hľadať v kronike.

„Áno?“ zamrmlala som a prevrátila sa na bok. Bola by som na zemi, keby ma znova nezachránil a nepoložil naspäť na posteľ. Ľahol si na mňa, ale nie celou váhou. Rukami mi blúdil po tvári a usmieval sa na mňa.

„Máš nám odovzdať o štyridsať minút previerku, Bella,“ povedal sladko a vydýchol na mňa tú jeho sladkú vôňu. Nahla sa som sa k jeho tvári a pobozkala ho. Len tak jemne. Zavrčal a dravo sa mi vrhol na pery. Preskumával mi celé ústa a ja som ho hladila po celom tele. Teda, kam mi ruky dočiahli. Prevalila som ho pod seba a posadila sa naňho.

„Rada by som pokračovala v tejto činnosti, ale práca volá,“ zašepkala som a hladila jeho hruď a prsia. Potom som sa nahla k miestu, kde by mal mať srdce, a pobozkala ho. Najprv jeden bozk, druhý, tretí... už som nemohla pokračovať, pretože by to skončilo úplne inak, a tak som sa radšej rýchlo postavila a ospravedlňujúco sa naňho usmiala.

Rýchlo som si obliekla krajkovanú spodnú bielizeň, svieže a farebné šaty po stehná, k tomu lodičky a rýchlo som si ešte umyla zuby a učesala vlasy. Na viac neostával čas.

Keď som bola hotová, pozrela som sa na posteľ. Edward sa na mňa usmieval už hotový, prezlečený do nového oblečenia, čo naozaj netuším ako sa mu to podarilo, a pohľadom ma volal k nemu. Zahryzla som si do pery. Váhala som. Mám - nemám. Mám dvadsať päť minút, rátam, že Edward ma hodí neďaleko školy, aspoň myslím, a do triedy to nemám ani päť minút, čiže to máme dvadsať minút. Spravila som pomalý krok vpred a stále sa usmievala. Keď som už sedela na ňom, zrazu som si spomenula, že treba prefotiť dvesto kópií a vôbec neviem, či to teraz budem stíhať. Rýchlo som ho pobozkala, zliezla z neho dole a chytila ho za ruku.

„Ešte musím niečo spraviť v škole, musím ísť. Môžeš ma zaviesť neďaleko školy, tak, aby nás nevideli?“ spýtala som sa opatrne a očarujúco sa usmiala. Úsmev mi opätoval, prikýval a postavil sa.

„Môžeme vyraziť.“

Zastali sme pred školou, nie na parkovisku, ale na mieste, kde by nás nemali vidieť žiadni študenti. Keď zhasol motor, ostali sme sedieť vedľa seba. Sekundy ubiehali a my sme sa stále nemali k slovu.

„Tak ja idem," povedala som rýchlo a otvorila dvere. Práve sa mi nohy dotkli zeme, keď Edward skríkol.

„Bella, počkaj.“

Otočila som sa k nemu a on sa ihneď ku mne natiahol a prisal pery na tie moje. Chytila som jeho tvár a odtiahla sa. Keď sa mi pozrel do tváre, v tvári mal smútok. Pohladila som ho po tvári a usmiala sa. Potom som vystúpila z auta a smerovala do školy. Aj tak už dosť meškám, ešte musím stihnúť vytlačiť všetkých dvesto kópií. Rýchlo som kráčala do školy a cestou si všimla študentov, ktorý si ma obzerali. Rozhodne som na profesora nevyzerala, dokonale som zapadala medzi študentov.

„Pani profesorka Swanová, chcel by som sa vás na niečo spýtať...“ Hrubý mužský hlas plný žartu, to musí byť nikto iný ako Emmett. Otočila som sa na päte a prezrela si obrovského búchača - hneď som si zpomenula, že je to ako môj brat.

„Ó, pán Cullen, čo by ste si priali?“ spýtala som so smiechom. Celkovo som mala dobrú náladu. Prezrel si ma a hravo sa zasmial. Zrejme prehĺtal množstvo vtipov o blondínkach, o mne a všelijaké iné blbosti.

„Chcel by som sa s tebou porozprávať, Bella, dnes v kaviarni, prídem pre teba,“ povedal a nenechal ma ani namietnuť, proste odišiel.

To som teda zvedavá, čo chce.

„Slečna Swanová," oslovila ma Alice. Jej hlas by som spoznala všade.

Pozrela som sa na tú moju malú elfku. Oblečená bolo do červených módnych šiat značky Gucci a Versace topánok. Celá Alice.

„Alice."

„Bella, ja by som ti chcela povedať niečo dôležité, nevidím tvoje..."

Pokračovanie nabudúce. :)

Autor: Nesii (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Na území šťastia - 5. kapitola: