Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Najsilnejší zo všetkých - 12. kapitola

09.07.2012 (18:30) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 35× • zobrazeno 3492×

12. kapitola
 

„Dúfam, že si sa dobre vyspal a neponocoval,“ zasmial sa Carlisle vo dverách. „Budeš potrebovať veľa sily.“
Mrkol som na Bellu, ktorá pobavene pokrútila hlavou. „Pri Belle by som spal ešte doteraz, lebo ma nechcela budiť ani po dvanástich hodinách spánku, až som sa prebral sám.

„Ešte si sťažuje,“ zamrmlala Bella a potlačila ma dnu.

„Nesťažujem si, keby si v posteli ostala so mnou a nešla mi urobiť raňajky.“

Prevrátila s úsmevom očami. „Potom by si bol hladný.“

„Dal by som si teba.“

„Tiež musíš mať na všetko odpoveď.“ Carlisle so sestričkou na nás pobavene pozerali. Rád som si ju doberal, bola potom tak rozkošná.

„Dobre, mám tu pár výsledkov vyšetrení a musím povedať, že to vyzerá veľmi dobre, čím sa nádej ešte zväčšila, že budeš chodiť. Je to zvláštne, ale vyzerá to tak, že následky tvojej operácie uzdravujú tvoje telo postupne. Ako som hovoril, okamžitá operácia po zistení tohto syndrómu je najlepšia a naozaj ti pomohla. Teraz musíš len cvičiť a cvičiť. Ak ťa budeme postupne stavať na nohy, pôjde to, i keď možno pomaly, ale to už je jedno.“

Bella mi stisla ruku a ja som uvidel v jej očiach toľko radosti. „No čo vám poviem, doktor? Vyrazili ste mi dych.“

Zasmial sa. „Len dúfam, že nie doslovne.“ 

Bella sa ku mne sklonila a pobozkala ma do vlasov. „Je to úžasné,“ šepla mi do vlasov, mal som chuť sa postaviť a pevne zovrieť jej krásne telo. Ak sa dožijem toho okamihu, budem najšťastnejší človek na svete.

„Tak ideme na to, nie?“ spýtal som sa veselo. Bellin otec sa s úsmevom postavil. Bol som rád, že ma nechcú postaviť pomocou prístrojov, čo na mne už skúšali aj predtým. Keď stála pri mne Bella, mal som zrazu v sebe toľko odhodlania, že som si ani nemohol myslieť, že sa nepostavím. Ona je mojím zázračným liekom... 

Carlisle sa ku mne postavil, chytil ma pod pažami, sestrička mu chcela pomôcť, ale zdvihol ma sám. Nohami som sa dotkol zeme a cítil som, ako ma drží menšou silou a moja váha išla na nohy.

„Tak, teraz skús pomaly dávať silu do nôh. Ako keď cvičíš a to ti i dosť pomohlo. I malé cviky ti dajú do nôh trochu sily, keď nemôžeš chodiť.“ 

Prikývol som, pozrel sa do Belliných očí, ktoré boli neuveriteľne nežné, zaťal svaly a zrazu som cítil! Bolo to, ako keď dlho sedíte, nohu máte na rovnakom mieste a stratíte v nej cit a potom sa začne vracať. A presne to som cítil.

„Cítim,“ šepol som prekvapene. „Môžem pohnúť trochu prstami a cítim si chodidlo.“

Bella potichu vzlykla a Carlisle ma pustil. Tak veľmi som sa sústredil, že som si ani neuvedomil, že stojím niekoľko sekúnd.

„Panebože!“ vykríkla Bella. Sila ma opustila a už som cítil, ako sa mi podlamujú nohy, ale Carlisle ma chytil a Bella sa na mňa vrhla a objala ma. Tak to keď mi bude padať takto zakaždým do náručia a bude ma takto úžasne objímať, naučím sa chodiť už dnes večer.

„Dokázal si to, vydržal si dlhšie. Keď budeme cvičiť každý deň i doma...“ šepla a pozrela sa mi do očí. Bolo úžasné stáť oproti nej, i keď som vlastne nestál sám a mohol som jej pozerať do očí a kochať sa jej krásnou tvárou. A hlavne ju držať...
 
„Dokážeme to a hlavne kvôli tebe, ty si môj osobný liek,“ priznal som a pobozkal ju na čelo. Vyskúšali sme to ešte niekoľkokrát...
 
xxx
 
„Nie, nie, ja mám lepší spôsob varenia,“ smiala sa Bella, keď som jej navrhol, aby sme varili spolu večeru. „Zavolám do reštiky a o pár minút máme jedlo doma, čo povieš?“

„Žiadne také, nebudeme snáď podporovať typickú americkú stravu, keď si môžeme niečo dobré uvariť sami.“

„Žiješ v Amerike, tak môžeš.“

„Ale no tak, poviem ti, čo máš robiť. Dáme uvariť len vajcia na tvrdo a k tomu už len chlieb s maslom. Nič zložité.“ Nahodil som smutný výraz a už som vedel, že ju mám v hrsti. Položila mobil na linku a začala robiť, čo som jej povedal. Medzitým, než sme čakali, až sa uvaria, nemohol som sa jej nabažiť. Najradšej by som ju neustále bozkával na tie krásne vykrojené pery a dotýkať sa jej. Bola tak nádherná, mohol som len snívať o žene ako je ona. A nakoniec ju mám doma a nezaujíma ju žiadny muž okrem mňa. Bol som na seba sakra hrdý. Ale hlavne šťastný. Všetko to prebehlo tak rýchlo. Vznikajú vôbec takto vzťahy? Nie je to všetko príliš rýchle? Nešli sme na to príliš rýchlo? 

„Nad čím tak zadumane premýšľaš, hm?“ Vytrhla ma z myšlienok a na stôl dala taniere.

„Nad tým, že sa bojím, že ťa stratím. Všetko ide tak rýchlo,“ vyslovil som svoje myšlienky. Zachmúrila a ja som chcel vziať všetky slová preč. „Prepáč, ja len...“

Kľakla si ku mne a pozrela sa mi do očí svojimi zlatými. „Nestratíš ma, Edward. Ver mi...“

„Dobre, tak sa rýchlo najeme, nech sme už v posteli.“ Snažil som sa trochu odľahčiť situáciu a očividne sa mi to podarilo, lebo sa usmiala. „Nezabúdaj na včerajší sľub.“

„Hm, ktorý sľub?“ spýtala sa laškovne.

Naklonil som sa k jej uchu. „Nočná romantika v jednej posteli pri sviečkach,“ pripomenul som jej a nežne ju pobozkal na ucho. Zachvela sa, bol som neuveriteľne šťastný, keď takto reagovala na moje dotyky...

„Tak to aby sme si pohli.“

Nachystala jedlo a sadla si oproti mne. Celú dobu som ju sledoval, nemohol som sa na ňu vynadívať, ale bolo zvláštne, že takmer vôbec nejedla. Ešte som ju ani raz nevidel poriadne jesť. Žeby bola chorá? Bledá síce je a stále je studená, i keď to povedala, že má od narodenia. Možno má len žalúdočné problémy alebo... To je jedno, keby jej niečo bolo, určite by mi to povedala.

Po večeri mi pomohla so sprchou, nenávidel som to, keď sa o mňa musela takto starať a pomáhať mi. Radšej by som v tej sprche stál s ňou a pomáhal jej umyť chrbát a nielen to. Bože, keď som si ju predstavil nahú. Uf, mal by som sa upokojiť, ale som len muž a ona je najdokonalejšie stvorenie na svete.

Teraz som na ňu čakal v izbe, keď sa ona sprchovala. Vtom sa otvorili dvere a vošla dnu len v dlhom tričko, ktoré jej bolo do pol stehien. Dlhé mahagónové vlasy jej spadali na plecia. Sen každého muža je zaboriť si tvár do takých vlasov.

Zapálila pár sviečok, čo som našiel a zhasla lampičku. V jemnom svetle bola snáď ešte krajšia. Zapla romantický film, s čím som nesúhlasil, ale prehlasovala ma jedným bozkom. Nikdy nepochopím ženské myslenie... a radšej ani nechcem.

Konečne sa otočila ku mne s nežným úsmevom a vliezla ku mne pod prikrývku. Už som to nemohol vydržať, pritiahol som si ju k sebe a pobozkal ju na božské pery. Chytil som ju za pás, chcel som ju zdvihnúť.

„Neviem, či to je dobrý nápad,“ šepla mi do pier neisto.

„Je to skvelý nápad. Neboj, neublížiš mi.“ Konečne sa posadila na mňa, kolenami sa zaprela o posteľ a zovrela mi tak telo a nemusela na mne sedieť celou váhou.

Chytil som ju na chrbte a pritisol k sebe. Keď som ucítil jej telo na svojom v tak tesnom objatí, prešla mnou horúčava. Skĺzol som rukami nižšie, ale hneď som sa jej pozrel do tváre na jej reakciu. Laškovne sa usmiala, prsty mi vplietla do vlasov a začala ma bozkávať na krk, ramená a smerom dole. Privrel som slastne viečka, nikdy v živote som nezažil niečo takéto. Fyzickú lásku som si vždy len predstavoval, ale toto nemá s predstavami spoločné ani minimum.

Zrazu mi zubami prešla po svaloch, hlasno som vydýchol a zovrel rukami jej telo.  Prstami mi kĺzala po hrudi, všetky svaly sa mi napli od vzrušenia. Prstami som zovrel jej boky a posúval ich nižšie. Odtiahla sa od mojej hrude a pobavene mi pozrela do tváre. Zubami  si hrýzla do pery, zrazu si chytila lem trička a pretiahla si ho cez hlavu a ostala predo mnou úplne... odhalená. Sucho som prehltol. Panebože, asi odpadnem.

„Si si istá?“ šepol, keď sa ku mne sklonila a jej prsia sa dotkli mojej hrude. Zachvel som sa od vzrušenia...

„Neboj, nebudeme robiť nič zlé, len také menšie spoznávanie,“ zašepkala mi zmyselne do ucha. Nevedel som čo robiť od rozrušenia. Znovu sa rovno posadila a chytila mi ruku. Rozprestrela mi prsty a celú dlaň si položila na svoje božské vnady. Tento večer neprežijem naozaj.

Mal som pocit,  že horím, ruka sa mi triasla. Dala preč tú svoju a ja som ostal na mieste. Privrel som viečka a nežne prešiel po tom božskom mieste, ktoré ma dovádzalo k šialenstvu. Slastne vzdychla a prehla sa v chrbte. Bola tak božsky nádherná. Skúsil som sa posadiť, ale príliš to nešlo, tak sa posunula a pomohla mi oprieť sa o vankúše.

Takto som ju mal pri sebe, palcom som prešiel po tvrdej bradavke. Spýtavo som sa pozrel na Bellu, ale mala privreté viečka a hlasno vydychovala. Pousmial som sa a dotkol perami tej krásy.

„Panebože,“ vydýchla. Omotala mi ruky okolo krku a začala ma vášnivo bozkávať, až som nestačil s dychom. Asi toho už na mňa bolo veľa, ale dalo sa to čakať. Vždy sa rýchlo unavím a pri pohľade na jej nahé telo strácam už len dych.

Odtiahol som sa so zaúpením. Bella zo mňa rýchlo odtiahla a posadila sa vedľa mňa.

„Si v poriadku?“ spýtala sa starostlivo.

„Áno, len ma tvoja nádhera príliš unavila.“

Rozosmiala sa a ja som ostal na ňu s úžasom pozerať. Naklonila sa ku mne a pomohla mi ľahnúť si. Schúlila sa k môjmu telu na bok a ostala stále polonahá.

„Dobrú noc, zlatko.“

Pritiahla si ma k sebe a ja som nenápadne skĺzol nižšie a pobozkal ju na kľúčnu kosť. Ale niečo tu nesedelo. Ako to, že som si to nevšimol skôr? Vôbec jej nebilo srdce, prešli minúty a stále nič, zdvihol som hlavu a vystrašene jej pozrel do očí.

„Bella, sakra, nebije ti srdce!“

Priznám sa, že pri písaní som bola myšlienkami niekde úplne inde, tak mám dosť zmiešané pocity z tejto kapitoly.

Opäť ďakujem za všetky komenty. :)

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Najsilnejší zo všetkých - 12. kapitola: