Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Najsilnejší zo všetkých - 13. kapitola

11.07.2012 (20:15) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 30× • zobrazeno 2971×

13. kapitola

„Bella, sakra, nebije ti srdce!“

Ach, nie, ako si to mohol všimnúť, sakra? Ako som mohla byť tak nepozorná? Som z neho tak mimo, že mi všetko uniká. Nemôžem mu to povedať, určite nie. Rýchlo som sa od neho odtiahla a obliekla si tričko.

„Edward, ja... ja neviem, čo ti povedať. Ja... ja nemôžem,“ koktala som a rýchlo postavila sa radšej. Zmätene a trochu vystrašene mi pozeral do očí svojimi zelenými kukadlami. Neviem, kto z nás bol teraz vystrašenejší.

„Čo sa deje, Bella? Si chorá? Alebo... ja ani neviem. Si taká bledá a studená, akoby si bola vážne chorá. A takmer vôbec neješ. Ale srdce... ja... ja tomu nerozumiem,“ koktal zmätene. Nahlas vydýchol a pozrel sa mi do očí už pokojnejším pohľadom. „Môžeš mi povedať všetko, Bella. Vieš, že mi môžeš veriť tak, ako verím i ja tebe. Je mi jedno, čo ti je. Budeš pre mňa najmilovanejšou osobou vždy.“

„Ja nemôžem, Edward. Nemôžem ti to povedať, i keby som akokoľvek chcela. Nie som chorá, som len... iná. Idem radšej vedľa, musíš spať a ja... proste idem.“

Otočila som sa s tým najväčším zúfalstvom, ale keď som bola pri dverách, prehovoril. „Sľúb mi, že mi to povieš. Je mi jedno kedy, len to chcem a potrebujem vedieť, to je všetko, naozaj.“

„Sľubujem,“ šepla som, ale bolo mi zle zo seba, že som mu klamala.

Nedokázala som sa otočiť, ak by som uvidela v jeho tvári ten nežný a starostlivý výraz, podľahla by som a to si určite nemôžem dovoliť.

„Budem ťa vždy ľúbiť bez ohľadu na to, čo ti je,“ šepol, keď som vychádzala z dverí. Zatvorila som a od zúfalstva skĺzla o stenu na zem. Najviac som sa bála tohto okamihu, ale nemyslela som, že bude tak skoro. Potrebovala by som viac času na premýšľanie. Mala by som zájsť za Carlisleom, potrebujem sa s niekým poradiť a on mi bude rozumieť najviac.

Postavila som sa, ešte sa započúvala, nespal a asi ani tak skoro nezaspí... Bude tu v bezpečí, ja musím ísť. Opatrne som odomkla a vyšla potichu von. Všade bolo ticho, celý dom spal a vyšla som do tichej noci. Chvíľu som sa ešte túlala ulicami a premýšľala. Čo by som dala za to, aby som mohla byť človekom, normálnou ľudskou ženou, ktorá môže mať deti a môže zahriať svojho muža svojím telom, môže s ním raňajkovať, obedovať...

Rovno som si skočila ešte do lesa na lov, vtedy všetky agresivita vyšla von a ja som ničila jeden strom za druhým. Stále som mala pred očami Edwarda. Ani nevie, čo mi sľubuje... komu to sľubuje! Znovu som skončila na zemi s hlasným vzlykom. I keby mu to poviem, čo jeho reakcia? Utiekol by? Ani by nemohol ako. Znenávidel by ma, ale je to lepšie, než by som mu mohla ublížiť. Ale to by som nikdy nedokázala a ani nemohla.

Nadránom som sa konečne dostala domov. Všetci okrem Carlislea a Esme boli v obývačke. Len som ich rýchlo pozdravila a zaklopala na dvere pracovne.

„Poď ďalej, Bella,“ ozval sa nežný hlas Esme. Vošla som dnu, sedeli spolu na malom kresle a držali sa za ruky.

„Carlisle, môžem s tebou hovoriť?“

Esme mu dala rýchlo posledný bozk a odišla. „Čo sa stalo? Vyzeráš ako...“

„Ako upír, ktorý asi bude musieť povedať pravdu človeku o svojej podstate, lebo zistil, že mi nebije srdce,“ dokončila som zaňho skepticky a posadila sa na koženú stoličku.

Prekvapene zdvihol obočie. „Ako na to prišiel?“

„Pri... to je jedno, je až mimoriadne všímavý. Nemohla som mu povedať pravdu, musela som sa s niekým o tom porozprávať.“

Pousmial sa. „O čom sa chceš rozprávať? Povedz mu to a hotovo!“

Prekvapene som naňho pozrela. „Cítiš sa dobre?“ vypadlo zo mňa. Ako môže niečo také povedať?

„Je mi perfektne, Bella, nemusíš sa báť. Zoberme si to takto... miluješ ho, však?“

„Samozrejme,“ povedala som trochu neisto. Kam tým mieri?

„No a on miluje teba. Bella, všetci si všimli dnes, ako je Edward to teba zaľúbený. Hovoril o tebe s takou láskou a hrdosťou. Nejde mu dokonca ani o tvoju krásu, ale srdce... Bol by schopný bojovať proti celej armáde na vozíku, aby ťa uchránil pred všetkými. Chceš sa naozaj trápiť celú existenciu? Každý v tomto dome ti povie, že ťa už nechce vidieť takú nešťastnú, aká si bola celé dve storočia. Všimni si, ako si sa zmenila. Usmievaš sa, prekypuješ šťastím, radosťou, dobrou náladou. Bojíš sa, či my s tým nebudeme súhlasiť? Budeme, Bella. Súhlasili by sme i s jeho premenou. Nechceš mu dať možnosť nového života, v ktorom by mohol využiť všetku silu a radosť?“

Bolo to... akoby ma niekto prefackoval. Čakala som od neho všetky možné reakcie, len určite nie túto. A prečo to všetko znelo tak strašne pravdivo a rozumne?

„A čo Volturiovci? Nikdy by nesúhlasili s premenou.“

„Tak by si mohla vedieť, že náš drahý Aro sa pred pár dňami oženil s ľudskou ženou a plánuje ju premeniť. Vraj ho zmenila od základov...“

Vyvalila som naňho oči a nakoniec sa rozosmiala. „To nemyslíš vážne, však?“

„Absolútne vážne, Bella.“

„Nechcem byť ale sebecká,“ šepla som po chvíli.

„Ale láska je sebecká, Bella, a hlavne u nás. Chceš svoju polovičku len pre seba...“

Povzdychla som si a zatvorila oči. Dunelo mi nepríjemne v hlave. „Bojím sa jeho reakcie.“

„Pokojne mu to vysvetlíš a všetko mu povieš. Je človek, ale je neobyčajná osobnosť. Choď za ním a všetko mu povedz.“

„Nenávidím, keď máš pravdu,“ odvrkla som s úsmevom a postavila sa. „Ďakujem ti.“

„Vždy tu budem pre teba, dcérka.“ Rýchlo som ho objala a s odvahou vyletela z domu za ním. No pred dverami jeho bytu som stratila odhodlanie. Bol už hore, počula som ho, ako jazdil v obývačke vozíkom sem a tam, musel byť nervózny. Otvorila som dvere a vošla dnu.

Carlisle:

S úsmevom som sledoval Bellu, ako letí cez les, určite to dopadne dobre. Ona si to zaslúži najviac.

„Povedal si jej to nádherne,“ ozvala sa za mnou moja drahá polovička. Otočil som sa k nej a pekne objal jel ženské telo. „Naozaj je láska sebecká?“

„Áno, miláčik, neviem si ťa predstaviť nikdy inde a s niekým iným ako tu so mnou. Nikdy ťa nikomu nedám.“

Rozosmiala sa a sladko ma pobozkala. Majetnícky som si ju pritisol na hruď.

„Myslíš, že to dobre dopadne s Bellou?“ šepla do príjemného ticha.

„Nie, dopadne to výborne. Pre Edwarda je Bella ako ty pre mňa. A Bella je možno trochu zmätená, ale bude dobre. Podľa mňa i Alice je stvorený byť Edward upírom. Bol by veľmi silný, dal by sa rovnať Emmettovi a okrem toho by sa aj vyliečil s pomocou jedu. Ale to už záleží na nich dvoch, ale Alice sa nikdy nemýli, takže...“

„Ach, to som rada. Bella si naozaj zaslúži partnera na celú existenciu ako my. A Edward je úžasný,“ povzdychla si spokojne a zdvihla ku mne hlavu. Pohladila ma po tvári a nežne sa usmiala.

„Čo keby sme pokračovali v tom, než prišla Bella?“ spýtal som sa jej a sklonil sa k jej krásnej tvári, aby som ju mohol pobozkať. Mohlo byť prejsť miliónov rokov a ja budem stále po nej viac a viac túžiť.

„Dobre, poďme do izby,“ šepla a už ma tam chcela ťahať.

„Na čo do izby, je tu sedačka.“ Mrkol som na ňu.

„Tu?“ spýtala zhrozene. Musel som sa rozosmiať nad jej rozkošným prekvapeným hlasom.

„No tak, snáď nie sme ešte tak starí, že by sme nemohli robiť to, čo naše deti.“ Emmett sa zdola rozosmial, ale na to sme si už zvykli a venoval som sa len svojej drahej manželke.

 Kapitolka je konečne tu, ale mne osobne sa strašne ťažko písala. Viem,že bola krátka, ale ďalšia bude dlhá, keďže Edward s Bellou budú veľa rozprávať. :)

Ďakujem za všetky komentíky.

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Najsilnejší zo všetkých - 13. kapitola: