Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Najsilnejší zo všetkých - 14. kapitola

14.07.2012 (19:00) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 31× • zobrazeno 3285×

14. kapitola

„Bál som sa o teba,“ povedal pokojným hlasom. „Myslel som, že sa nevrátiš, ale veril som, že...“

„Neopustila by som ťa,“ šepla som a išla do obývačky, kde som si radšej sadla. Zmätene išiel za mnou a zastavil s vozíkom pri sedačke oproti. V tvári mal tak zúfalý a prosebný výraz. „Musela som ísť domov, porozprávať sa s otcom.“

Prikývol. Vyzeral dosť pokojne. Nádych a výdych, keď mu to nepoviem teraz, nepoviem mu to asi vôbec.

„A k čomu ste prišli?“ spýtal sa opatrne.

„Ja... ja ti musím povedať niečo, musím to zo seba dostať, tak ma, prosím, nezastavuj. A hneď odídem, keď ti to poviem. Nemusíš sa báť, dobre?“

Zamračil sa. „Prečo by som mal utiecť?“

„Uvidíš. Takže... ehm, mali by sme začať od začiatku.“

„Nie si človek, však?“ spýtal sa zrazu. Sakra, to je tak vnímavý alebo čo? „Hľadal som niečo na internete.“

„Ako hľadal? Čo...?“

Pousmial sa a zrazu ku mne podišiel s vozíkom a chytil ma za ruku. „Si ľadová, nebije ti srdce a živý človek nemôže žiť bez srdca predsa, neješ, takže jedlo nebude tvojou stravou, máš bielu pokožku... Hľadal som celú noc a na jednej stránke o nadprirodzených bytostiach som našiel... Nedáva mi to ale zmysel, je to asi blbosť. Veď pracuješ v nemocnici plnej ľudí a krv...“

Vydýchla som a vystrašene naňho pozerala, ale stále ma držal za ruku, nebál sa. Mal v očiach toľko odhodlania.

„Čo si zistil?“ šepla som a sklonila hlavu. Nechcela som vidieť výraz v jeho tvári, keď to nechutné slovo vysloví. Ale čo tu ešte robí? Keď na to prišiel, mal by predsa hneď utiecť, nie?

„Najskôr tam bolo písané o studených, nechápal som to, až som uvidel slovo... upír.“ Posledné slovo šepol a mne sa asi zatočila hlava. Stále bol tak pokojný a nevidela som mu v očiach ani kúsok strachu. „Je to.. tak?“

„Ja... áno, ja viem, že to je neuveriteľné, ale nič vo svete nie je tak, ako si všetci myslia.“

Zrazu sa ku mne nahol a nemotorne ma objal. Strnulo som držala na mieste, nedokázala som sa pohnúť. Čo to robil? Prečo nekričí? Mohol mať Carlisle naozaj pravdu?

„Uvedomuješ si, že objímaš práve predátora, ktorý sa živí krvou a je nesmrteľný?“

Odtiahol sa a pohladil ma ukazovákom po líci. „Nie, uvedomujem si, že objímam ženu, ktorú milujem a je mi jedno, že je nesmrteľná a že sa živý krvou. Neviem, čo to znamená byť upírom, ostatné som nečítal, ale ty musíš byť potom ten najľudskejší upír.“

„Si naozaj v poriadku? Nie si v šoku?“ Lebo ja som bola, čo tomu nerozumie?

„Bella, som absolútne v poriadku. Keby mi chceš ublížiť, už by si to dávno urobila. Stačí, ak mi povieš všetko o... tom. A tvoja rodina je tiež...?“

Len som prikývla, nemala som slov, bola som mimo.

„Miláčik, naozaj som v poriadku, ver mi,“ uistil ma a pobozkal ma na vrch dlane. „Tak rozprávaj, nech o tebe všetko viem.“

Musela som hodnú chvíľu premýšľať, čo mu mám povedať vlastne? „No... hlavne ťa chcem uistiť, že naša rodina sa neživí ľudskou krvou, ale len zvieracou. Hovoríme si vegetariáni.“

Zasmial sa. „Vegetariáni? Počkať a čo to vlastne pre vás znamená?“

„Zvieracia krv nás nenasýti tak ako ľudská krv, ale my sme si už zvykli. Upíri, čo sa živia ľudskou krvou sú silnejší než my, ale nikto z nás by kvôli smädu nezabil. Najhoršie to je prvý rok po premene, nedokážeme sa ovládať... Ale nechcem na to spomínať, bolo to strašné obdobie.“

„Naozaj ste nesmrteľní?“

„Tento rok oslavujem dvestopiate narodeniny.“

„Panebože, ja chodím s dvestoročnou ženou,“ zasmial sa. Trochu zo mňa opadol stres, očividne to už musel stráviť, aj keď neviem ako.

„Asi hej,“ šepla som opatrne.

„Ako si sa vlastne stala upírkou?“

Nadýchla som sa nepotrebného vzduchu a začala som mu rozprávať všetko od smrti rodičov a všetko, čo sa dialo dvesto rokov. Mala som pocit, že ani nedýcha, celú dobu nemo počúval, len sem-tam sa niečo spýtal. Bol tak užasnutý zo všetkého. Musela som mu predviesť svoju rýchlosť i silu a vtedy sa tváril trochu urazene.

„Je to nefér, ja mám byť silnejší než ty. Preboha, veď ty zdvihneš celú skriňu a... a všetko.“

Pousmiala som sa a opatrne k nemu natiahla ruku. Bála som sa ho dotknúť, keď všetko vedel. Ale chytil ma za dlaň a priložil si ju k ústam.

„Naozaj sa ma nebojíš?“ šepla som opatrne.

S úsmevom pokrútil hlavou. „Povedzme, že v noci som mal čas vysporiadať sa s tým trochu a okrem toho som vždy veril na zázraky, tak toto bude jeden z nich.“

„Ty si tak úžasný, Edward, že nemám slov. Myslela som, že ma budeš nenávidieť a nebudeš sa mi chcieť pozrieť do očí a ty... Ty to berieš tak pokojne.“ Potrebovala som ho nutne objať a aj som to urobila. Zasmial sa mi do ramena a pevne ma držal okolo chrbta.

„Ľúbim ťa, Bella, a vždy ťa budem ľúbiť bez ohľadu na to, či si človek alebo nie.“

„Ach, Edward, tiež ťa ľúbim.“

Pohladil ma po vlasoch a pobozkal tým najnežnejším spôsobom. A ešte raz a znovu, až sa mu rozochvelo telo. „Dnes večer by sme mohli pokračovať vo včerajšej večernej činnosti, čo povieš?“ spýtal sa laškovne a perami mi skĺzol na krk a jemne mi hrýzol do pokožky.

„Na tom som tu ja,“ zasmiala som sa. Odtiahol sa a zahľadel sa mi do očí.

„Mohol by som sa aj ja stať upírom? Mohla by si ma premeniť?“ spýtal sa zrazu a ja som strnula. Tejto otázky som sa najviac bála.

„Nie... nie, Edward, nikdy by som ti to neurobila a neodtrhla ťa od ľudského života. Je to nebezpečné a je zakázané premieňať ľudí,“ vyhovorila som sa rýchlo. Nie, to sa nikdy nestane. On je anjel a nikdy sa nestane upírom.

„Kto to zakázal?“ spýtal sa podozrivo.

„Rodina Volturiovcov... Sú kráľmi v našom svete a každého novorodeného upíra zabijú. Zistili by to hneď a prišli sem, ale to sa nikdy nestane, lebo ostaneš človekom.“

Zamračil sa. „Ako potom máme byť spolu? Ty si nesmrteľná a je len človek, ktorý je každým dňom bližšie a bližšie k smrti.“

„Nemysli na to, Edward. Užívaj si každý deň a nemysli dopredu,“ povedala som mu so zúfalým hlasom.

„Je to nefér, Bella,“ šepol. „Idem do izby, som unavený.“

Automaticky som sa postavila. „Sám!“

Zmätene som naňho pozerala, ako vchádza s vozíkom do izby a zatvoril za sebou. Ale čo som mala, sakra, povedať? Nemôžem ho premeniť predsa. Čo to je tak nelogické? Mám urobiť z anjela otroka krvi? Mám riskovať, že by zabil niekoho prvý rok a celú existenciu by ho to trápilo? Ako si môže byť hneď tak istý tým, že chce byť upír?

Zrazu mi zazvonil mobil, kto môže volať v tak úžasnej chvíli? Vytiahla som z vrecka telefón. Alice.

„Ideš mi poradiť?“ spýtala som sa jej hneď.

„V pohode, sestrička, nemusíš zdraviť. Ale idem teda hneď k téme, márne sa snaž seba presvedčiť, že ho nepremeníš. Mala som nedávno víziu dvoch manželov so zlatými očami, ktorý len tak náhodou vyzerali ako vy dvaja,“ hovorila to s pekným sarkazmom, ale vyrazila mi dych, ako by povedal človek.

„Prosím?“

„Osudu neutečieš, tak sa tomu nebráň. Choď za ním, sľúb mu, že o tom popremýšľaš a nehraj sa na tvrdohlavú.“ A zložila to. V niektorých chvíľach by som ju najradšej uškrtila len tak pre zábavu!

Ale čo som mala teraz robiť? Alice sa vo svojich víziách nikdy nepomýlila. Mám sa s tým len tak zmieriť? Dá sa to vôbec? Edward bude upír a mám teraz skákať do vzduchu?! Panebože, som zúfalá... Myšlienka, že by bol so mnou celú existenciu je nádherná, ale zobrať mu pri tom život a urobiť z neho upíra bez duše, srdca...?

S povzdychom som sa postavila a išla za ním. Možno by som mala prestať byť taká tvrdohlavá... Otvorila som opatrne dvere, stále sedel na vozíku a hľadel von oknom zadumaným pohľadom.

„Porozmýšľam o tom, dobre?“

Otočil sa ku mne. „Prosím?“

„Popremýšľam o tom. Rozumiem ti, Edward, tiež si neviem predstaviť už ani jeden deň bez teba. Ale vieš si predstaviť, že budeš neživý a...“

„To je jedno, Bella. Bol by som s tebou navždy a to je najdôležitejšie. Teraz poď ku mne.“

Urobila som pár krokov a bola uňho. Kľakla som si na zem k nemu. Pohladil ma nežne po líci. „Sľúb mi, že o tom naozaj popremýšľaš?“

„Sľubujem...“

Sú len dve scény, ktoré nerada píšem, lebo mi to nikdy nejde a jednou z nich je práve táto, ako sa Edward dozvedá pravdu. U mňa sa ani nedalo čakať nič dramatické, tak dúfam, že sa vám takáto reakcia aspoň trochu páčila. :)

Ďakujem veľmi pekne za komentíky. ;)

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Najsilnejší zo všetkých - 14. kapitola: