Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Násilník - 5. kapitola

10.06.2012 (09:00) • LoveRose • FanFiction na pokračování • komentováno 17× • zobrazeno 3109×

Bella:

Keď som kráčala uličkou, cítila som, ako sa zo mňa každým krokom odplavujú problémy. Už teraz som vedela, že nech sa Jasper opýta čokoľvek, nebudem mu klamať. Bude mojou poslednou nádejou. Ak toto nevyjde, tak už sa vzdám. Vzdám pokusy o útek, vzdor... Buď teraz alebo nikdy. V duchu som sa zasmiala. Je to veta ako z filmu. Zahla som za roh a uvidela, ako si Jasper žmolí lem košele. S úsmevom na perách som prešla až k nemu a sadla si. Hneď ma zaregistroval a uprel na mňa ustráchaný pohľad.

„Bella... ja... povedal som niečo zlé?“

„Nie, len nerada počujem zmienku o otcovi. Vieš, nie je to taký dobrý človek, ako na prvý pohľad vyzerá.“ Prekvapene sa na mňa pozrel, akoby nemohol veriť tomu, čo som povedala. Ako inak. Veď môjho otca považujú všetci za svätúšika. Vzápätí sa moja domnienka potvrdila, keď sa opýtal, ako to myslím. Ani neviem ako a všetko som mu povedala. Všetko. Štyri roky úzkosti, strachu, hnevu, zo mňa trieskali, ako prúd nezastaviteľnej rieky. Po hodine obšírneho opisovania všetkého, čo sa dialo som sa naňho pozrela. Totiž... počas toho, ako som hovorila, ma všetko tak zmohlo, že som sa mu nedokázala pozerať do tváre. Nechcela som vidieť, čo si myslí. Možno by nadŕžal môjmu otcovi a v očiach by sa mu zračil taký názor, že som ho zvádzala a toto celé je moja chyba.

Pomaly, pomaličky som zdvíhala zrak z gombíkov jeho košele, cez krk, ústa, nos, až k očiam. Všimla som si, že výrazne potemneli odvtedy, ako som sa do nich dívala pred nedávnom. Nevedela som, čo to znamená. Zúfalo som sa zase pozrela na svoje prsty.

„Bella, ja ani neviem, čo na to povedať. Tvoj otec je...“ Prekvapene som sa naňho pozrela a vo mne vzplanula iskierka nádeje.

„Tvoj otec je pekný hajzel. Povedz mi ešte jednu vec. Prečo si sem dnes prišla? Chcela si sa stretnúť so mnou alebo ujsť?“ Tak teraz som už vyvaľovala oči ako teľa na nové vráta. Rozmýšľala som odkiaľ to tak môže vedieť. Vzápätí som aj dostala odpoveď.

„Nemysli si, že som si nevšimol tie úžasné tenisky a batoh, ktorými si sa mi snažila na tomto stretnutí zapáčiť.“ Zasmiala som sa. No tak je evidentne jasné, že pri mojom plánovaní som nemyslela práve na to, ako sa niekomu zapáčiť. Jemne som prikývla hlavou.

„Chcela som aj ujsť, ale Jasper, naozaj, naozaj som sa chcela s tebou aj stretnúť.“

„Tak fajn a je to vybavené. Ideš k nám.“ Po tejto večeri mi bude niekto musieť ručne zakladať oči späť do jamôk. Zasa sa totiž nadmerne snažili vyjsť z miesta určeného na celoživotný odpočinok. Tak toto nechápem. K nám? Aké k nám?

„K vám?“ preniesla som svoje rozbehané myšlienky aj do slov.

„K mojej rodine. Nenechám ťa predsa ísť samú nocou a na viac, ako si už raz vravela, takéto pokusy a útek ti veľmi nevyšli.“ Nevedela som, čo mám povedať. Očakávania som veľmi nemala, ale keď už tak som skôr čakala, že mi ponúkne odvoz do nejakého hotela a nie pobyt uňho doma.

„Nerada by som ti narúšala súkromie...“

„Ale prosím ťa,“ kývol rukou a usmial sa. „U nás v dome nie je súkromie tak či tak. Veď to pochopíš, keď tam budeš. Ideme?“ Usmial sa a postavil.

Tak toto je oficiálne nadmieru zvláštne. Po prvé - nechápem seba. Donedávna som bola tvrdo proti akémukoľvek kontaktu s hociktorým človekom a zrazu tu vyklopím takmer neznámemu človeku celý svoj život ako na dlani a po druhé - normálne sa zamýšľam nad tým, že sa k nemu nasťahujem. To je zvrátené. Evidentne vycítil, na čo myslím a zase sa vtrel do mojich myšlienkových pochodov.

„Poď, u nás žiadny úchyláci nie sú.“ Zasmiala som sa. Toto je tretia divná vec. Po štyroch rokoch sa normálne úprimne smejem! Nie na Jessiciných vtipoch, ku ktorým je treba veľká dávka pochopenia, ale na vtipoch neznámeho príťažlivého muža. Teda, už nie je taký neznámy, ale príťažlivý je až priveľmi.

Vstala som a prijala napriahnutú ruku. Keď sme spolu vychádzali z reštaurácie, pomyslela som si, že keď už som dneska vyviedla toľko streštených a divných vecí, tak ešte jednu môžem.

Charlie:

Vypol som telku. Tak toto bol naozaj skvelý zápas. New York Rangers hrali výnimočne dobre. Konečne. Táto sezóna im veľmi nežičila. V dobrej nálade som sa osprchoval a obliekol si kockované pyžamo ešte z čias, keď tu bývala Renée. Je mi za ňou veľmi smutno. Nechápem, ako ma v tomto mohla nechať sama. Len tak si zomrieť! Po lícach sa mi spustili slzy.

Jediným chmatom som si ich zotrel. Toto je trápne. Je to už niekoľko rokov. Mal by som sa ponad to preniesť. Ešteže mi po nej niečo ostalo. Moja milovaná Bella. Tak veľmi mi ju pripomínala. Správaním aj výzorom. Keď som bol s ňou, v nej, cítil som sa, ako by som bol zase zo svojou ženou.

Prvýkrát mi to prišlo zlé a zvrhlé. No neskôr som si to sám pred sebou ospravedlnil. Takto navždy ostane so mnou. Bella ma neopustí. Veď aj jej sa to musí páčiť, keď nevzdoruje.

Náhle sa vo mne zdvihla vlna lásky. Idem jej dať pusu na dobrú noc. Vyšiel som z izby a pomaly otvoril jej dvere. Bola tma. Pod fialovou perinou sa rysovalo jej telo, vlasy mala rozhodené po vankúši. Musím vidieť jej tvár. Prešiel som okolo postele a zapol malú lampičku vedľa jej postele.

Vydral sa zo mňa rozzúrený rev. Zase ušla. Tá malá mrcha! Čo si o sebe myslí? Naštvane som odhodil perinu a hodil vankúšom, ktorý pôvodne predstavoval jej hlavu do poličky. Z tej popadali knihy a trofeje z jej detských čias. Cítil som, ako mám červenú tvár od hnevu. Okamžite som bežal po vysielačku, ktorá bola až v aute. Vybehol som von a zadýchane si sadol za volant a naštartoval, aby sa spustila mechanika.

„Darnby, Darnby, ozvite sa, tu Charlie!“

„Darnby príjíma. Aký je problém, Charlie?“

„Bella zase ušla. Môžeš sa, prosím, na to pozrieť?“ Vo vysielačke zaprašťalo. Nechápem, na čo nám dávajú takéto staré krámy. Mohli by už konečne kúpiť pre policajné oddelenie vo Forks mobilné telefóny.

„Samozrejme. Odmena, ako zvyčajne?“ Musím ju nájsť! Za každú cenu!

„Ako inak. Daj mi okamžite vedieť na pevnú, keď sa niečo dozvieš.“

„Dobre. Maj sa.“

„Zbohom.“

Takéto požehnanie sa mu hodí. Tú mrchu musím nájsť. Len mi je ľúto, že budem musieť Darnbymu zase preukázať túto láskavosť. Nerád sa o ňu s niekým delím. 

Autor: LoveRose (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Násilník - 5. kapitola: