Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Naveky a navždy - 1. kapitola

27.12.2011 (07:30) • JaNkA261199 • FanFiction na pokračování • komentováno 9× • zobrazeno 1848×

Netušila som, čo chce robiť. Pozeral na mňa ako na zjavenie, no ja som po tom ani len netúžila. Nikdy som nemala rada, keď na mňa niekto zíza. Vyzeralo to, ako by ma prebodával pohľadom. Nič viac, nič menej.

Za chvíľku na ceste objavili svetlá a on sa otočil. Z tmavého auta vystúpil muž. Vyzeral veľmi mlado.

Pozrel do mojich očí. „Čo sa ti stalo?“

„Nič.“ Utrela som si veľkú slzu z tváre.

„Niečo sa ti muselo stať,“ povedal mi muž.

„Nič, len to, že sa rýchlo musím vrátiť domov,“ povedala som mu.

„Poznám tvojho otca, bývate ďaleko. Poď, vezmem ťa domov,“ ponúkol sa muž.

„Dobre,“ prikývla som a vybrala som mobil z vrecka.

Sadli sme si do auta a ja som vytočila Klausovo číslo. Dlho to zvonilo, až sa na druhej strane ozval známy hlas.

„Klaus?“ zaplesala som.

„Ale no tak. Pokoj,“ upokojoval ma.

„Prečo si ma tam nechal samú?“ zúfala som plakala do telefónu.

„Lebo si už nebola zaujímavá hračka, srdiečko," povedal a zasmial sa.

„Prečo? Prečo? Prečo si mi potom povedal, že ma ľúbiš?“ Už som pomaly nevedela ako normálne hovoriť.

„Zo srandy.“ A zložil.

Pozrela som na číslo a znovu som sa znovu rozplakala.

„Si v poriadku?“ spýtal sa chlapec.

„Nenávidím Vianoce,“ povedala som a utrela som si slzy z očí. Pozrela som sa von oknom.

„Kam to ideme?“ Zrazu som zbadala, že nejdeme k nám domov.

„Ideme inou cestou, pretože druhá cesta je zaviata,“ snažil sa ma upokoji šofér s menom Carlisle.

„Božičku. Ako ma len bolia zuby,“ zastonala som.

„Pozrieme sa na to.“ Pristavil auto pri kraji a obišiel auto, aby sa ku mne dostal.

„Nič tu nevidím.“ Zasmial sa a dal mi tabletku.

Potom sme zabočili k honosnejšiemu domu.

„Kde to sme?“ Už som vedela, že to nie je náš dom.

„Podľa Edwarda si tam ležala hodinku, možno dve, treba ťa vyšetriť.“ To ma teda nahnevalo.

„Nikam nejdem,“ povedala som a vyťukala som znova posledné volania.

„Čo zase?“ Už znel otrávene.

„Vraj som tam ležala dve hodiny. Povedz, čo si urobil!“ zakričala som rozzúrene do mobilu.

„Vitaj v mojom svete, zlatíčko,“ zasmial sa.

„Upír,“ vyjachtala som zo seba a muži predo mnou sa na seba pozreli.

Zložila som, sadla som si na snehovú nádielku a rozplakala som sa.

„Čo sa deje s upírmi?“ zasmial sa Edward.

„Edward!“ zahriakol ho muž.

„Ja som počul veľa mýtov, ale prečo to povedalo toto dievča mi nedáva zmysel,“ bľabotal ten... Edward.

„Počuj. Ten, o ktorom som hovorila, kvôli ktorému som bezdôvodne plakala a ktorý ma odhodil ako malú bábiku, bol upír. Bola som nezaujímavá, a tak ma odhodil,“ vrieskala som na neho.

No vedela som, že svoje tajomstvo musím chrániť. Nesmiem nikomu povedať kto som. Nesmie to nikto vedieť, ani o tom len tušiť. Nič. Som normálne dievča.

„To som netušil,“ zasmial sa Edward.

„Edward!“ zahriakol ho Carlisle.

„Asi je po nejakom post traumatickom šoku alebo čo, ale žeby existovali upíri? Je padnutá na hlavu?“ Pozrel na mňa a na tvári sa mu hral úsmev.

No po pohľade do mojich zaslzených očí mu úsmev ustúpil.

„Alebo nie?“ Ihneď pozrel na druhého muža.

Autor: JaNkA261199 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Naveky a navždy - 1. kapitola: