Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Naveky a navždy - 12. kapitola

07.01.2012 (07:00) • JaNkA261199 • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 1208×

12

„Aloin! Počul som, že niekto je tehotný,“ vzdychol Legolas, keď som vošla na terasu.

„Neviem, ako je to môžné. Upírky nemôžu počať, no zatiaľ sa asi žiadna nezamilovala do môjho elfa.“ Zasmiala som sa a dala som mu pusu.

„Takže, ako sa bude volať?“ Pozrel na mňa.

„Neviem. Nie som si istá. To má čas. Musíme ísť však za tvojimi rodičmi, ozámiť im, že sa chceme vziať.“ Pozrela som na neho.

„Moja drahá! Už je to vybavené. Zajtra pri východe slnka.“ Usmial sa a vzal moje ruky a chytil ich mojimi.

„Teším sa.“ Zasmiala som sa.

„Choď do svojej izby a vyskúšaj si šaty a závoj. Potom sa mi, vy dvaja, dobre vyspinkajte,“ povedal a pohladkal mi bruško.

„To ti sľubujeme.“ Pohladila som si ho tiež.

Legolas odišiel a ja som ostala na terase. Ja som sa chcela v tejto veci s niekym poradiť, a tak som utekala za Legolasovou mamou.

„Pani moja,“ ozvala som sa, keď ma pozvala dnu do svojej komnaty.

„Aolin! Dievča moje. Deje sa niečo?“ Pozrela na mňa ako na zjavenie.

„Nie, pani moja. Všetko je v poradku. No chcela som sa vás spýtať, či by ste mi vedeli poradiť.“ Pozrela som na ňu.

„Dieťa moje. Pýtaj sa.“ Ukázala mi, nech si sadnem na gauč v rohu izby.

„No, my s Legolasom sme boli pri jazierku. Voda bola teplá, a tak sme si išli zaplávať. Myslela som si, že nemôžem mať deti, no stalo sa.“ Pozrela som na ňu.

Tej panej začali tiecť slzy ako potoky. Objala ma a položila mi ruku na bruško.

„Bude zdravé. A bude krásne.“ Zasmiala sa.

„Mne by stačilo, keby bolo aspoň z polovice krásne ako Legolas.“ Zasmiala som sa a začali sme fňukať obe.

„A on to vie?“ Pozrela na mňa pania.

„On hej, ale nikomu na svete to nesmiete povedať,“ prosila som ju.

A tak sa aj stalo odišla som do izby. Šaty mi padli a nevyzeralo v nich moje bruško také veľké. Závoj bol taký, že ma cezeň nebolo skoro vidno. Potom som si ľahla a premýšľala.

...

Nastalo ráno. Obiekla som si šaty, učesali mi vlasy. Keď začala hrať hudba, pohladila som si bruško a chytila sa muža, ktorý zastupoval môjho otca.

Všetko prebehlo hladko. A keď som povedala – áno – dieťa v mojom lone sa akokeby zachvelo. Neviem ako, keď je teraz len malá gulička s bodkou.

„Sme svoji,“ zašepkal mi Legolas do ucha.

Potom mi stiahol závoj a prichádzali gratulácie.

Bolo tam plno ľudí, ktorých som poznala len z videnia. A zrazu tam uprostred stál Edward.

-Nenúť ma do toho – prosila som ho v duchu.

„Nemusíš nič hovoriť. Proste len vypočuj, čo vraví a pozri sa na neho aspoň na chvíľku. Potom môžeš na mňa.“ Žmurkol a ja som sa rozosmiala.

Prešiel rad a prišiel Edward.

„Veľmi vám to prajem. A, slečna Aolin, je mi ľúto, že vaša priateľka odišla, keď máte teraz radostné obdobie.“ Pozrel sa na mňa.

„Ona musela ísť za otcom.“ Zasmiala som sa.

„Pravdaže.“ A odišiel.

Od tej chvíle, keď on odišiel, som sa dokázala smiať a zabávať.

...

Po roku.

Bolo to dievčatko a nazvali sme ho Rela. Re – ako Reneé a La ako Lamira.

Išli sme raz s Relou do lesa. Ona a jej otec s lukom narábli výborne, no o mne sa to celokm nedalo povedať. Jedine, keď som si bola istá, tak ten luk mi pomohol držať Legolas.

Rela je polo upír, polo elf. Chodíme vonku loviť. Legolas je vždy šťastný, keď vidí, aká je Rela šťastná.

Zrazu sa v zadu čosi šuchlo.

„Počkaj,“ povedala som Rele.

Podišla som tam a v kríkoch sčupený bol chlapec.

„Hao?“ spýtala som sa ho.

„Ha?“ Pozrel na mňa.

Ani som si neuvedomila, že začínam všade používať jazyk elfou.

„HU,“ povedal a ja som pochopila.

Bol to syn človeka.

Autor: JaNkA261199 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Naveky a navždy - 12. kapitola: