Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Naveky a navždy - 5. kapitola

31.12.2011 (07:15) • JaNkA261199 • FanFiction na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 1604×

Edward:

Hľadal som Bellu všade. Nikde jej nebolo. Nikto ju nevidel, nikto nevidel Klausa ani auto. Proste akoby sa pod zem prepadli. Nič. Bez stopy.

A práve vtedy som si niečo uvedomil. Záleží mi na nej. Na tom dievčati, ktoré mi zachránilo život. Na tom dievčati, ktorého oči žiaria ako iskierky, a pritom sú plné žiaľu. Jej oči sú hlboké, no v očiach nemá klamstvo. Vidno jej tam toľko vecí a pritom také, na ktorých by bolo potrebné plakať.

Záleží mi na nej. Na jej ústach. Na jej sladkom hlase a na celej jej. Na tom, ako chodí.

Našiel som ju na dne. Pozeral som sa na ňu, keď ležala v snehu s mokrými vlasmi a slzami v očiach. Pozeral som sa ako plače do telefónu a kričí na upíra.

Ona je upír.

Toto mi nedošlo. Ona je zákerné krvilačné stvorenie. Ale prečo ma tak priťahuje? Prečo mi záleží na niekom, kto by mi mohol bez mihnutia oka vziať život? Kto by sa na mňa pozrel a ja na neho a bum - zrazu by sa to stalo?

Nie. Ona taká nie je. Je milá a dobrá. Našiel som ju a pomohol jej. Pomôžem jej aj teraz. Je to moja kamarátka, aspoň dúfam. A aj keď som iba človek a on je upír, dokážem toho veľa. Krištof Kolumbus objavil Ameriku a ja teraz nájdem svoju kamarátku.

„Edward.“ Prišiel za mnou Carlisle, keď som rozmýšľal vo svojej izbe.

„Prosím.“ Nedokázal som sa obrátiť.

„Pozri sa na mňa,“ prikázal mi a ja som sa nedobrovoľne otočil.

„Prosím,“ zopakoval som to slovo znovu.

„Čo sa deje?“ Carlisle ma už za tie roky vedel prekuknúť.

„Ale nič,“ klamal som.

„Niečo áno.“ Pozrel sa mi do očí a ja som od neho odvrátil zrak.

„Nechaj to tak,“ vytrhol som sa z jeho zovretia.

„Edward. O čo ide? Ide o Bellu?“ Pri tom poslednom slove som sa strhol.

„Áno,“ povedal som a otočil som sa k oknu.

„Chlapče. Ona je upír a s tým sa nedá nič robiť. Musíš sa od nej držať ďalej.“ Vtedy som sa pozrel na Carlisla nenávistným pohľadom. Po prvý raz v živote.

„Vieš, čo je nefér? Ohováraš predo mnou niekoho na kom mi záleží, niekoho, komu som zachránil život a ku komu niečo pociťujem.“ Už sa mi hrnuli slzy po líci.

„Edward,“ chytil ma môj otec za plece.

„Nie. Nechápeš? Ten muž, ktorý včera prišiel, bol on. Klaus. Vzal ma k Belle a vyhrážal sa jej. Že ak nepôjde s ním, zabije ma. Ona vyšla a tým ma zachránila. Nechápeš? Ona ma zachránila a teraz je možno po nej. Carlisle. Ja ju ľúbim,“ reval som ako malý. Plakal som nevlastnému otcovi na ramene.

„Edward. My ju nájdeme,“ povedal Carlisle. Zdvihol mi hlavu a povedal mi to do očí.

„Sľubuješ?“ Po líci mi stiekla ďalšia slza.

„Sľubujem,“ povedal a prešiel mi vlasy rukou.

Neviem prečo, ale nejakým zázrakom som otcovi veril. Veril som, že mi ju pomôže nájsť. Veril som mu a on veril mne.

A konečne som niečo pochopil. To, že mi na nej záleží, je viac, ako keby bola mojou kamarátkou. Ľúbim ju!